Neue Zürcher Zeitung

http://www.nzz.ch/

V krajine dávnych snov / Esej

Ako sa chlapec z Belehradu stal Poet Laureate Spojených štátov amerických. Nechce sa mi veriť, že som nežil v New Yorku koncom tridsiatych rokov. Všetko mi pripadá známe z filmov, fotiek či kníh, ktoré som o tej dobe čítal. Mám teda pomerne presnú predstavu o tom, ako vyzerali nájomné kasárne, v ktorých bývala väčšina ľudí, ako sa obliekali, čo jedávali v krčmách, aká hudba sa v rádiu hrala, kam sa chodilo tancovať či kde sa kupovali platne. Kým v New Yorku ľudia stáli na lístky na Bringing Up Baby s Cary Grantom a Katherine Hepburnovou, ja som sa vozil v […]

Hrdina nášho smútku / Esej

August, vychádzam krídlovými dverami / z budovy pošty. Listy, hockam preč. / Jannings, napadne mi naraz / V: Posledný muž. Potom sa otočím/ Hockam preč. Predo mnou je Jan/ Jan, ktorý sa upálil. Tak sa začína báseň, ktorú sa mi roku 1979 podarilo publikovať v bukurešťskom časopise Neue Literatur. Vďaka komplicom redaktorom Gerhardtovi Csejkovi a Anemone Latzina. Text je nasledovne datovaný: august 1978 – október 1978. Jan je Jan Palach, ktorý sa 16. januára 1969, na protest proti potlačeniu reformného hnutia Pražskej jari sovietskymi tankmi verejne upálil na Václavskom námestí. Na svojej zranenia zomrel o tri dni neskôr. Mal dvadsať rokov. Ja […]

Moje šovinistické ucho / Esej

O morálnom pustošení verejného priestoru. Hranica medzi súkromím a verejnosťou v dobe, ktorá sa bez škrupúľ ženie za sebarealizáciou, začala byť neostrá. Tam, kde sa jednotlivcovi pod tlakom vedomia, že je pozorovaný, kedysi nanucovalo mať svoje osobné pocity pod kontrolou, teraz hrozí, že sa táto povinnosť obráti vo svoj opak. Ulica sa stáva javiskom vlastného ja – sloboda, ktorú si človek vyberá, sa stáva neslobodou iných. Pochoduje smerom ku mne ako vojak v plnej zbroji, rozhodne kráča po imaginárnej krivke s ruksakom na chrbte, uši zapchaté i-podom. Slnečné okuliare znemožňujú akýkoľvek zrakový kontakt. Telo používa ako neviditeľný snežný pluh, ktorým pred […]

Danilo a láska / Poviedka

Čosi ako sviatočný príbeh. Rok čo rok sa v decembri opakuje ten istý príbeh: Danilo celé hodiny postáva pri okne a myslí na lásku. Zo všetkých drobných rituálov, ktoré desať posledných rokov určujú jeho život dôchodcu , mu tento padne najťažšie. Danilo aj vie, prečo: pretože nemá koho milovať a pretože nikto – pokiaľ vie – nemiluje jeho. Posledný človek, ktorého miloval, Marijana s dobrým srdcom, s ktorou kedysi dávno chodil do základnej školy, zomrela akurát v deň, keď šiel do dôchodku, a nechala mu veľké prázdno a stiesňujúci pocit osamelosti. Danilo teda stál pri okne a díval sa, ako ľudia […]

Medzi hranicami / Esej

Rusko vystupuje v Gruzínsku ako silný muž a Ukrajina sa právom bojí. Svojím agresívnym vojenským postupom voči suverénnemu Gruzínsku Rusko nielen porušilo medzinárodné právo, ale spochybňuje aj mladé liberálno-demokratické usporiadanie v stredovýchodnej Európe. Zvlášť ohrozená sa cíti Ukrajina. Na malú, víťaznú vojnu je zdá sa, najpríhodnejším časom mesiac august. Jedna z tých vojen sa však nemienila skončiť v auguste. Z malej vojny stala veľká vojna slov. Ruština – presnejšie povedané: žargón podsvetia – pozná slovo “bezpredeľščik”. Toto slovo pôvodne opisovalo len pomery v “zóne”, väznici či trestnom tábore. Každá „zóna“ mala svoje nepísané pravidlá spolužitia. Všetci väzni ich museli prísne […]

O starcoch a vnukoch / Esej

Pred haagskym tribunálom sa musí zodpovedať čoraz viac vojnových zločincov. Skutočne sa tým dáva do pohybu kolektívny proces trúchlenia a morálneho prebúdzania? Alebo v novej generácii povstáva z prachu ďalší štát zla? “I’m not a monster, I am a writer!” Radovan Karadžič Devätnásteho a dvadsiateho júla 2008 sa po Key West na Floride špacírovalo stoštyridsaťjeden Hemingwayov! Zhromaždili sa tam surogáty Hemingwaya z celej Ameriky. Zisťovalo sa, kto z nich sa na slávneho spisovateľa podobá najviac. Na fotografii, ktorá obletela svet, bola skupinka veselých starcov, ktorí vyzerali ako vypustení Santa Clausovia, niektorí prípadne mierne pripomínali Hemingwaya. Starí páni, ktorí sa každý […]

Dedinský guru / Esej

Plno ľudí dnes verí alternatívnej medicíne. Röntgeny a mikroskopy pre nich veľa neznamenajú, väčšiu váhu pripisujú rôznym bylinkám a hlavne medicinmanovi, ktorý okolo nich poskakuje. Takto aj jeden pán pred pár rokmi v Belehrade siahol po viacerých metódach, aby svojich spoluobčanov veľmi zvláštnym spôsobom vyliečil z nespavosti, dal do poriadku funkciu hormónov, vdýchol im vôľu k životu, zlepšil ich sexuálny život. Tak sa aj on sám pridal k hnutiu pracujúcemu na grandióznom projekte pre zdravie Srbska. V prostredí, ktoré podalo toľko dôkazov o svojom iracionálnom duchu, v meste známom svojím surrealizmom, svojou avantgardou a svojou radostnou dekadenciou, sa teraz všetci […]

Vtedy sme boli naposledy mladí / Esej

Spomienky na to, čo v Bulharsku nebolo. O mlčaní sa musí hovoriť. Jeden a ten istý rok sa môže odohrávať v Paríži, Prahe a Berlíne, dostať sa až do Belehradu, ale do Sofie už nie – 1968. Spravidla pozorujeme a opisujeme to, čo sa skutočne deje. A médiá vždy zdôrazňujú, že sú “na mieste”, keď o niečom referujú, v epicentre diania – ako keby to tak muselo byť. Naproti tomu ja by som chcel porozprávať o roku 1968, ktorý sa nekonal. Pretože aj v tomto roku, v ktorom sa toho toľko dialo, roku ako stvorenom pre médiá – sú miesta, […]

Hodní šľachetného potu / Esej

Írski voliči poslali Lisabonskú zmluvu dolu vodou. No Lisabon nie je Európa, ani Brusel nie je. Nasledujúce úvahy pochádzajú od človeka, ktorý Brusel dobre pozná, v neposlednej miere zo svojho štvorročného pôsobenia komisára. Či a ako 27 štátov predsa len ratifikuje Lisabonskú zmluvu, je po írskom referende otázkou technikov a taktikov v Bruseli, no kardinálna politická otázka to nie je. Zmluva má tak či tak už sotva nejaký iný než symbolický význam, ukazuje, či je organizovaná EÚ predsa len ešte vstave identifikovať dôležité témy a rozvíjať spoločné riešenia. Zo svedectva írskych voličov tu nemáme čo byť zvlášť nadšení – to […]

Hrať sa s tým, čo sa hrá s nami / Esej

Vo veku komercionalizácie a globalizácie zažíva šport svoj boom. Ale nie boom športového princípu, boom športu ako bojového divadla. Vstúpim hneď in medias res, čo vo filozofickom predkladaní témy, ako je futbal, chlieb a hry, nemôže znamenať nič iného ako ukázať, z akej diaľky by sa téma dala čerpať. Filozofia je predsa umením “čerpania zo vzdialených vecí”. A čerpať šport z “odťažitého” pre Európana neznamená nič iné ako vrátiť sa do nášho vlastného staroveku, do staroveku s jeho dvomi tvárami: gréckou a rímskou. Ak mám svoju tézu hneď na začiatku zhrnúť: v športovom dianí 20. storočia sme zažili dvojnásobnú renesanciu […]