Foto: Reuters
Plno ľudí dnes verí alternatívnej medicíne. Röntgeny a mikroskopy pre nich veľa neznamenajú, väčšiu váhu pripisujú rôznym bylinkám a hlavne medicinmanovi, ktorý okolo nich poskakuje.
Takto aj jeden pán pred pár rokmi v Belehrade siahol po viacerých metódach, aby svojich spoluobčanov veľmi zvláštnym spôsobom vyliečil z nespavosti, dal do poriadku funkciu hormónov, vdýchol im vôľu k životu, zlepšil ich sexuálny život. Tak sa aj on sám pridal k hnutiu pracujúcemu na grandióznom projekte pre zdravie Srbska.
V prostredí, ktoré podalo toľko dôkazov o svojom iracionálnom duchu, v meste známom svojím surrealizmom, svojou avantgardou a svojou radostnou dekadenciou, sa teraz všetci vrhli na “zdravie”, čo je veľmi populárne v totalitných režimoch. Buráca tam táto lokomotíva všeobecnej spoločenskej hygieny, a potom, keď sa už v to nedúfa, v autobuse mestskej dopravy odrazu chytia tohto dekoratívneho doktora s dlhou bradou. Ukáže sa, že za tou bradou a vymysleným menom je schovaný muž, po ktorom sa roky pátra: Radovan Karadžič, podozrivý z vojenových zločinov najvyššieho stupňa.
Myslím, že k tým všetkým hrozným činom, ktoré spáchal, ho už nebudú súdiť aj za tento posledný prečin, prečin falošnej identity, no mali by. Naozaj bol doktor medicíny, ibaže si predsavzal uskutočniť komplikovanú operáciu, na ktorú nemal: uzdraviť zjavne dosť poničeného ducha národa. Na tento účel si okrem iného zakúpil amulety. (Škoda, že predtým neboli. Možnože mohli pomôcť ľuďom v Srebrenici.) Občas si pomáhal modlitbami a výrokmi zbožných pustovníkov v predstave, že tým pre svoje zálesácke účely zmieri psychiatriu s náboženstvom.
Radovan Karadžič – vzdelaním kvalifikovaný na prácu psychiatra – si myslel, že je schopný úplne preformovať celý jeden národ, Srbov. Svedčia o tom veľmi dobre navštevované alternatívne prednášky, ktoré sa ponášali na zhromaždenia sekty, a jeho písané práce, publikované v rovnako alternatívnych časopisoch s nádejou, že tým môže zapracovať na ozdravovaní tejto komplikovanej krajiny. Zdalo sa, že telo a duch srbských ľudí majú pred sebou výbornú perspektívu, ale potom mu v autobuse dvaja či traja tajní policajti natiahli cez hlavu vrece a zabalili ho ako vzácnu zásielku do Haagu. Ostáva veľmi zaujímavá otázka, ako je možné, že to, čo sa nepodarilo stovkám vojakov medzinárodných síl, rozptýlených po lesoch a kopcoch Bosny, zvládli títo jednoduchí chlapíci s vrecom v rukách?
Tým je odhalené, že doktor Karadžič pôsobil v nesprávnom fachu kvázi psychiatrie, pričom vlastne bol a zostal kapacitou vo fachu mŕtvol, prosektorom. Pretože jeho funkcia vodcu srbského obyvateľstva v Bosne-Hercegovine v minulej vojne vyprodukovala státisíce mŕtvych, v niektorých prípadoch sa všetky časti ich niekdajších tiel dodnes nenašli.
Malá časť ľudí v Srbsku, tých čestných a mravne pevných, si však predsa len na chvíľu môže vydýchnuť, ktosi šikovne použil to vrecko v autobuse, a keď ho zložili, objavili masku nášho balkánskeho Mengeleho. Teraz musí maska spadnúť ešte z mnohých, z jeho pomocného personálu, anestéziológov, asistentov chirurga, obhliadačov mŕtvol, odstraňovačov stôp týchto krvavých bitúnkov.
Text vyšiel v denníku Neue Zürcher Zeitung.