Bora Ćosić

Bora Ćosić (1932) je srbský spisovateľ. Narodil sa v chorvátskom Záhrebe, ale veľkú časť života strávil v Belehrade. V roku 1992 na protest proti Miloševičovmu režimu opustil Srbsko a odvtedy žije striedavo v Rovinji a v Berlíne. Jeho knihy sú prekladané do mnohých jazykov – dve vyšli tiež po slovensky a to Denník apatridu a Musilov notes.

Šialenstvo bolo bosnianske, zbrane srbské / Esej

Než sa srbská nacionalistická a anarchistická skupinka Mlada Bosna v júni 1914 vybrala do Sarajeva zavraždiť rakúskeho následníka trónu, dlho sa ponevierala v okolí belehradského trhu. Tento text kráča po jej stopách. Európske noviny nemajú jasno v tom, ako sa volá sarajevský atentátnik, ktorý vzal do ruky zápalnú šnúru, čo odpálila Prvú svetovú vojnu. Tak sa večne opakuje, že to urobil istýsi Prinčip, hoci ten narušený mladý muž sa volal Gavrilo Princip. Takže čo len minimum pozornosti k menu, na ktorom uľpelo odium násilného krviprelievania. Podľa srbského básnika Miloša Crnjanskeho sa však to meno skladá zo slov princ a archanjel […]

Silné ženy z Belehradu / Esej

Na Balkáne bojuje so šialenstvom histórie len „slabé pohlavie”. V strmých kopcoch Balkánu na krajnom juhovýchode bývalej Juhoslávie až po severné Albánsko je jeden zvláštny jav: niektoré dievčatá sa zasvätia celibátu, odložia ženské šaty a začnú konať skrz-naskrz mužsky. Tento zvyk, úplne jedinečný vo svete, skúmalo množstvo vedcov, aj keď počet takýchto dievčat, hovorilo sa im „panny”, je dnes relatívne malý, etnologička Jelka Vince Pallua ich napočítala asi sto za celé posledné storočie. Na tento zvyk existuje viacero príčin, pestuje sa v rodinách bez mužského potomstva, ktoré je v sedliackom patriarchálnom živote nepostrádateľné. Ale sú tu aj subjektívne momenty: tieto […]

Dedinský guru / Esej

Plno ľudí dnes verí alternatívnej medicíne. Röntgeny a mikroskopy pre nich veľa neznamenajú, väčšiu váhu pripisujú rôznym bylinkám a hlavne medicinmanovi, ktorý okolo nich poskakuje. Takto aj jeden pán pred pár rokmi v Belehrade siahol po viacerých metódach, aby svojich spoluobčanov veľmi zvláštnym spôsobom vyliečil z nespavosti, dal do poriadku funkciu hormónov, vdýchol im vôľu k životu, zlepšil ich sexuálny život. Tak sa aj on sám pridal k hnutiu pracujúcemu na grandióznom projekte pre zdravie Srbska. V prostredí, ktoré podalo toľko dôkazov o svojom iracionálnom duchu, v meste známom svojím surrealizmom, svojou avantgardou a svojou radostnou dekadenciou, sa teraz všetci […]

Prečo so žirafami! / Esej

V týchto dňoch sa v Chorvátsku skončilo vydávanie týždenníka Feral Tribune. Redakcia si do poslednej chvíle zachovala drzého ducha. Je známe, že v prípadoch ako zákaz knihy, divadelného predstavenia či časopisu sa v socialistických krajinách postupovalo rázne. Mocných sa, pochopiteľne, zmocnila mimoriadna nervozita, keď ich niekto skúšal vodiť za nos. Najohrozenejšie boli komédie a pamflety, oveľa viac ako nebezpečné traktáty. Tito sa raz hrozne rozčúlil, keď ho jeden maliar namaľoval spolu s Richardom Burtonom, Liz Taylorovou a žirafami z jeho súkromnej zoologickej záhrady na ostrove Brioni. Burton? No dobre, ale čo tam robia žirafy? Galériu, v ktorej mal dotyčný autor […]

Dlhé, infantilné popoludnie / Esej

V poslednom čase prišlo do módy obzerať sa za päťdesiatymi rokmi, za tou nemožnou, nejasnou, skoro fantastickou minulosťou. Bolo to desaťročie, v ktorom bola Európa odrazu postavená na hlavu a ako lopatou rozhádzaná na dve obrovské kopy, jednu východnú a jednu západnú. Ako keby si nejaký šialený záhradník bohvieprečo celú svoju niekdajšiu záhradu rozkopal. Ľudia, ktorí boli vtedy ešte úplne mladí, takmer ešte deti, radi nariekajú, aká bola vtedy doba zlá. Ale po každej vojne je zlá doba, núdza je všeobecná, život sa len nesmelo znovu prediera na povrch. A napriek tomu mali tie dni mnoho malebnosti, artistnosti, pretože rozkvitala […]

Chudáci z juhu / Esej

Kosovo: od exotiky k dráme. Belehrad bol koncom tridsiatych rokov 20. storočia plný rôznych národností. Židia mali svoje obchody a fabriky, Česi opravovali hodinky a ladili klavíry, Maďari sa starali o vodovodné potrubie. Poriadkumilovní Nemci sa starali o elektrický prúd a elektrárne, Rusi pracovali v tlačiarňach a geodetických kanceláriách. Boli tu Rumuni, Gréci, Slovinci – títo poslední zvykli jazdiť na bicykli a po nedeliach sa štverať na blízky kopec. S nimi sa žilo normálne, len s kosovskými Albáncami to nejako nešlo. Vymýšľali sa na nich nadávky, postupne sa medzi nimi a srbskou väčšinou tvoril múr. Boli užitočným “zlom” na stavbách […]