Víťaz nebol ani vtedy, ani dnes / Esej

Na základe udalostí roku 1968 a 1989 je legitímna otázka: aké ideály spájajú našu spoločnosť? Je príznačné, že spoločnosť, v ktorej sa ľavica teší veľkej podpore, nereflektuje nič zo svojich tradícií, ani tých ľavicových, presnejšie: je skôr spoločnosťou zabúdania ako spomínania. Ak už spomínania, tak len chvíľkového a najmä účelového a bezmyšlienkového – ešte tak odhaliť tabuľu Clementisovi, zapáliť sviečku či položiť veniec Dubčekovi a rýchlo naspäť do deformovanej reality. Intelektuálna kritická reflexia tejto tradície buď chýba z obavy pred obvinením z ľavičiarstva, ešte stále spájaného najmä s komunizmom, alebo je na úrovni dogmatického potvrdzovania, ak už nie rovno adorovania […]

Premiér na hrádzi, minister na jachte / Stĺpček

Pred vyše polrokom sme si pod kupolou stajne užívali Jureňovo cirkusové číslo s kravami a už je tu ďalšia milá vládna šou: Počiatkova priateľská návšteva na žraločej jachte v Monaku a jeho jachtanie o tom, čo sa tam vlastne odohralo. Ale hej, pobavili sme sa: novinári milovníka pretekov formuly jeden poinformovali, kto zvíťazil, predložili mu fotky “báb”, ktoré si vraj na jachte nevšimol, a celkom presne mu oznámili aj teplotu, o ktorej sa s majiteľom lode v súvislosti s počasím bavil: 30,126 stupňa Celzia. A celkom zábavný bol aj prípad bleskovo vyleteného riaditeľa bratislavského letiska Biermana – pripomenul mi pôvabnú […]

Nie / Stĺpček

Vraj nebolo rozumné chcieť od Írov jasné “áno” alebo “nie”. Mali nám radšej dať možnosť odpovedať “hm” alebo “asi”. My prevalcovaní stúpenci “áno” si pripadáme ako Yeats na scéne Abbey Theatre na premiére Syngeovho Playboya, keď zúrivo trasie päsťou a volá na protestujúcich, že sa zasa raz blamovali. Iste, mnoho Írov Lisabon po zrelej úvahe z princípu odmietlo, ale väčšina, o tom som presvedčený, určite povedala nie zo strachu a neistoty, a v presvedčení, že Európa nás ide okyptiť a zrušiť “naše tradície”. Vraj nebolo rozumné chcieť od Írov jasné “áno” alebo “nie”. Mali nám radšej dať možnosť odpovedať “hm” […]

S bodkou i bez bodky / Fejtón

Už je to tu. Slastný prvý deň prázdnin. Pohoda, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je pre mnohých aj Pohoda. Pohoda nie je tradičný festival, skôr akýsi stav ducha, ktorý putuje rôznymi priestormi a prostrediami, od ranného vítania slnka cez stretnutia s legendárnymi zjavmi ako sú Blaho Uhlár, od ktorého uvidíme dve hry, Ivan Jirous čiže Magor, kánon českého undergroundu alebo Joan Baez, folková ikona i neústupná občianska aktivistka – ale aj psychoterapeutický tím z Ligy za duševné zdravie, Daniel Hevier s bubnujúcim modrým srdcom… Pohoda: aj pre tých, ktorí sa dočasne ocitnú v nepohode. Takto pred rokom Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play […]

Temné komédie prekliatych tejto Zeme / Esej

V septembri 2001 sa v juhoafrickom meste Durban zišla konferencia Organizácie spojených národov proti rasizmu, ktorá mala za cieľ verejne vyhlásiť otrokárstvo a kolonializmus za zločin. Organizátori chceli, aby sa pri tomto slávnostnom zhromaždení celé ľudstvo pozrelo svojim dejinám do tváre a chladnokrvne spísalo ich kroniku. Pekné zámery však veľmi rýchlo skončili v atmosfére konkurencie medzi obeťami a justíciou lynču voči izraelským organizáciám a všetkým osobám podozrievaným z toho, že sú Židia. Úmysel dospieť takouto kolektívnou terapiou k zahojeniu minulosti a novým ľudsko-právnym štandardom priniesol výbuch nenávisti, ktorý však atentáty 11. septembra pár dní po skončení konferencie rýchlo zatisli do […]

Nemiznúce stopy zúfalstva / Esej

Už si presne nepamätám na prvú znásilnenú ženu, s ktorou som sa stretla. Bolo to na jeseň 1992 v malom mestečku neďaleko Záhrebu. Bola to moslimka z Kozaraca v Bosne. Po tom, čo strávila niekoľko mesiacov v internačnom tábore, prišla so skupinou utečencov do Záhrebu. Nazvime ju Selma. Selma bola tridsiatnička, s krátkymi hnedými vlasmi a modrými očami. Ticho, skoro pošepky mi porozprávala svoj príbeh. Bola práve doma spolu so svojimi dvomi deťmi a matkou, keď k nim do dvora prišla srbská polovojenská skupina. Povedali, že hľadajú zbrane. Ale v jej dome žiadne zbrane neboli – ani zlato, lebo o […]

Hrať sa s tým, čo sa hrá s nami / Esej

Vo veku komercionalizácie a globalizácie zažíva šport svoj boom. Ale nie boom športového princípu, boom športu ako bojového divadla. Vstúpim hneď in medias res, čo vo filozofickom predkladaní témy, ako je futbal, chlieb a hry, nemôže znamenať nič iného ako ukázať, z akej diaľky by sa téma dala čerpať. Filozofia je predsa umením “čerpania zo vzdialených vecí”. A čerpať šport z “odťažitého” pre Európana neznamená nič iné ako vrátiť sa do nášho vlastného staroveku, do staroveku s jeho dvomi tvárami: gréckou a rímskou. Ak mám svoju tézu hneď na začiatku zhrnúť: v športovom dianí 20. storočia sme zažili dvojnásobnú renesanciu […]

O Cigánoch / Stĺpček

Pokračujem v ponuke textov, odporúčaných do nových antológií pre mládež. Dnešnou témou bude Cigán. “Sú živým obrazom rasy zločincov a páchajú všetky možné priestupky a trestné činy. Majú hrôzu zo všetkého, čo si vyžaduje hoci len minimum usilovnosti; radšej budú znášať hlad a biedu, ako by sa mali venovať čo i len najľahšej stálej práci; pracujú len toľko, aby vyžili; sú krivoprísažníci aj sebe navzájom; nevďační, zbabelí a zároveň krutí, a preto v Transylvánii koluje príslovie, podľa ktorého päťdesiatich Cigánov odoženieš aj mokrou handrou; ako vojaci v rakúskej armáde toho boli neslávnym dôkazom. Sú neuveriteľne pomstychtiví: jedného z nich raz […]

Plán pro Evropu / Esej

Píšu tento text jako zastánce Lisabonské smlouvy a jako ten, koho mrzí, že ji Irové odmítli – z důvodů, které měly ostatně málo společného se samotnou smlouvou. Ale byl jsem šokován rychlou reakcí německých ministrů zahraničí a vnitra, jejich tónem a názorem, který by se dal přeložit asi takto: “vy hloupí, malí Irové, teď zmizte a vraťte se až se správnou odpovědí, jinak vás budeme muset vyhnat do divočiny.” (Ministr zahraničí Frank Walter Steinmeier navrhl, že Irsko by mohlo proklestit cestu pro integraci zbývajících 26 zemí.) Jinak my, Němci, Francouzi a další dobří Evropané pějdeme vlastní, tou pravou evropskou cestou. […]

Bakshish, bakshish, mister friend! / Esej

Sobota a ja som v ešte stále v Kábule. Nedarí sa mi odletieť. Neformálne odetý chlapík, ležérne opretý o okienko s nápisom check in mi oznamuje, že let je zrušený. Zrušili ho kvôli prašnej búrke? Kvôli vetru? Z bezpečnostných dôvodov? Nie. Tentoraz je to preto, lebo nemám kartičku potvrdzujúcu, že som cudzinec. To je jedno, že mi ju pri príchode nikto nenúkal, neprikázal vyplniť. Kým ju neprinesiem, aj s pečiatkou z ministerstva vnútra, nemôžem odcestovať. Takže let nie je zrušený. To iba ja som zrušený. Bez kartičky ma z krajiny nepustia. Ostávať by som nemal. Platnosť víza mi vyprší. Chytá sa ma zúfalá zúrivosť. Ibažeby… Bakshish, baksish, […]