Voda zaplavila tento týden východní Slovensko (zahynuli už dva lidé), téměř přesně k desetiletému výročí tragédie v romské vesnici Jarovnice. 20. června roku 1998 se v rozbouřených vodách potoku Svinia během několika minut utopilo 58 lidí, zejména dětí, které si právě hrály na břehu. Stát od té doby sice investoval do ochrany proti povodním miliardy korun, ale – přesně jako v Česku – vítězí spíše betonářská lobby než ekologičtí vizionáři, kteří tvrdí, že přebytek vody má pohltit zdravá půda a lesy, ne přehrady a betonové tobogány. Dnešní řádění tisícileté vody v některých slovenských vesnicích je však slabým odvarem řádění politiky […]

Stredoveké poznanie: až v boji proti cudziemu sa formuje vlastná identita. Rytier vženie svojho koňa do lesa, ktorý je taký obrovský a temný, že rytier si vydýchne, až keď príde na slnečnú čistinku. Tam narazí na cudzinca, pohana, ovešaného tými najnádhernejšími klenotmi. Celé bohatstvo kráľa Anglicka by nevyvážilo ani len kabát tohto cudzinca, – píše básnik a vzápätí necháva oboch hrdinov zraziť sa: „Obidvom sa v očiach zablyslo, keď sa uvideli, ale keď sa im teraz rozbúchali srdcia, nemali ďaleko ani k smútku. Každý z tých oddaných, priamych mužov si totiž niesol srdce toho druhého vo svojej hrudi; boli si […]

Ulanbátar bez varovania vstúpil do hlavných správ sveta krvavým prvým júlom. Davy strhnuté do víru násilia a voľby, v ktorých všetci všetkých podviedli. Začiatkom júla sa v mongolskom Ulanbátare udialo niečo, čo všetky politické sily v krajine dodatočne a jednohlasne označujú za čiernu škvrnu v dejinách krajiny. Presne na poludnie niekoľko stoviek ľudí prúdilo s vlajkami a transparentmi k budove mongolskej komunistickej strany. Demonštráciu viedli dvaja známi opoziční politici, Jargalsachan a Magnai. Tvrdili, že v mene ľudu protestujú proti volebnému podvodu a žiadali nové voľby. Niekoľko tuctov policajtov s ochrannými helmami a obuškami im zatarasilo vstup. Skandovalo sa: nech príde […]

Juraj Jakubisko robiť filmy vie. Ak si jeho Báthoryčku neosvojíme, urobia to iní Slovenská denná recenzistika prijíma veľkofilm Juraja Jakubiska s povinnou skepsou. Keby takýto film natočil maďarský alebo český filmár, v Budapešti a v Prahe by ľudia vyšli na námestia, pochytali sa za ruky a tancovali kolové tance s pyšnou bradou pekne vysoko. Nám sa pokojne môže prihodiť, že si ani film, ani mýtus neosvojíme. Bola Alžbeta naša či nie naša? Slovenka či Maďarka? Ona osobne pravdepodobne tento problém neriešila. Neriešila ho ani jej doba. Do polovice 18. storočia bola v Uhorsku úradným jazykom latinčina. Napriek tomu by sme […]

Málokterý osobní příběh se tak ztotožňuje s osudem své země a střední Evropy vůbec jako život polského historika a politika Bronislawa Geremka, který zemřel tragicky minulý týden ve věku 76 let. Evropa vzdala hold odvážnému a vlivnému intelektuálovi v politice, který se významně podílel na hnutí odporu Solidarita v osmdesátých letech a později jako ministr zahraničí připravil návrat své země do evropského společenství. Poklonu lze doplnit třemi postřehy. Bronislaw Geremek jako jeden z mála přežil věznění ve varšavském ghettu (jeho otec se nevrátil z Osvětimi) a věděl, jak děležitý je dialog historiků a společnosti týkající se traumat druhé světové války […]

Pred niekoľkými dňami, 15. júla, skončila svoju činnosť slávna viedenská cukráre? Café Lehmann (aj tu) sídliaca na Grabene. Marlene Streeruwitz v skvelej víkendovej prílohe denníka Die Presse (Spectrum) napísala veľkú esej o rakúskom fenoméne a vláde, zákuskoch a sile trhu. A o jazyku. “Zatvorenie cukrárne je ďalším výsledkom domáckej globalizácie s reformou nájomného práva, ktoré princíp konkurencie využíva na zakladanie monopolov. Ekonómovia v takýchto prípadoch krčia plecami. To je život, hovoríme. Správna odpoveď, samozrejme, znie To je trh. Pretože pojem život sa dá uplatni? ako význam slova trh. Opačný postup: chcieť označiť život za trh. Tento postup vyžaduje zmeniť slová na […]

Európa rada zabúda. Ak sa niekomu zdá, že pád berlínskeho múru sa udial včera, je na hlbokom omyle. Preto si musíme pamätať a – navzájom sa počúvať. „Ako môžete predpokladať, že som zabudla na staré priateľky len kvôli neveľkej knižočke, o ktorej sa hovorí už dva týždne, ale čoskoro sa na ňu zabudne, keďže v Paríži sa celkovo zabúda na všetko.“ Tieto slová napísala priateľke francúzska spisovateľka židovského pôvodu Irene Némirovsky pred II. svetovou vojnou v reakcii na správu o nečakanom úspechu svojho románu David Golder. Úspech bol neočakávaný nielen preto, že román bol debutom mladej emigrantky, ktorá s rodičmi utiekla z Ruska pred boľševickou revolúciou, […]

Írski voliči poslali Lisabonskú zmluvu dolu vodou. No Lisabon nie je Európa, ani Brusel nie je. Nasledujúce úvahy pochádzajú od človeka, ktorý Brusel dobre pozná, v neposlednej miere zo svojho štvorročného pôsobenia komisára. Či a ako 27 štátov predsa len ratifikuje Lisabonskú zmluvu, je po írskom referende otázkou technikov a taktikov v Bruseli, no kardinálna politická otázka to nie je. Zmluva má tak či tak už sotva nejaký iný než symbolický význam, ukazuje, či je organizovaná EÚ predsa len ešte vstave identifikovať dôležité témy a rozvíjať spoločné riešenia. Zo svedectva írskych voličov tu nemáme čo byť zvlášť nadšení – to […]

V týchto dňoch sa v Chorvátsku skončilo vydávanie týždenníka Feral Tribune. Redakcia si do poslednej chvíle zachovala drzého ducha. Je známe, že v prípadoch ako zákaz knihy, divadelného predstavenia či časopisu sa v socialistických krajinách postupovalo rázne. Mocných sa, pochopiteľne, zmocnila mimoriadna nervozita, keď ich niekto skúšal vodiť za nos. Najohrozenejšie boli komédie a pamflety, oveľa viac ako nebezpečné traktáty. Tito sa raz hrozne rozčúlil, keď ho jeden maliar namaľoval spolu s Richardom Burtonom, Liz Taylorovou a žirafami z jeho súkromnej zoologickej záhrady na ostrove Brioni. Burton? No dobre, ale čo tam robia žirafy? Galériu, v ktorej mal dotyčný autor […]

Nemusí byť človek veľmi rozhľadený, aby spoznal, že už dlhšie čosi smrdí v spoločenstve slovenskom – verejnom, intelektuálnom i politickom. Patologická rozčesnutosť spoločnosti krátko po roku 1989, najmä však po roku 1992, sa už zdala po roku 1998 zažehnaná, včerajšie anachronické „spory“ národných a nenárodných Slovákov či aktuálne spory Slovákov a Maďarov, komunistov a antikomunistov sa zdanlivo načas zasunuli do trezorov, aby vypučali, dobre pohnojené, v nových plodoch. Ich jalovosť si síce uvedomujú mnohí, ale pre nemálo zvyšných je to ešte stále živnosť výnosná. Jej nečasovosť je však čoraz väčšmi očividná. Aj preto sa do takejto „národnej rozpravy“ málokomu žiada zapojiť, aj preto je iba […]