Pred vyše polrokom sme si pod kupolou stajne užívali Jureňovo cirkusové číslo s kravami a už je tu ďalšia milá vládna šou: Počiatkova priateľská návšteva na žraločej jachte v Monaku a jeho jachtanie o tom, čo sa tam vlastne odohralo.
Ale hej, pobavili sme sa: novinári milovníka pretekov formuly jeden poinformovali, kto zvíťazil, predložili mu fotky “báb”, ktoré si vraj na jachte nevšimol, a celkom presne mu oznámili aj teplotu, o ktorej sa s majiteľom lode v súvislosti s počasím bavil: 30,126 stupňa Celzia. A celkom zábavný bol aj prípad bleskovo vyleteného riaditeľa bratislavského letiska Biermana – pripomenul mi pôvabnú knižku Marka Twaina Princ a žobrák, ktorá sa začína tým, že do kráľovského paláca angažujú princovho dvojníka “z ľudu”, aby mal kto dostávať facky za princove nezbedníctva.
A to je všetko, čo je na tomto prípade nové. Inak je to čistý klon všetkých predchádzajúcich (a budúcich) podfukov dnešnej vládnej moci. Čím sa od seba odlišujú napríklad kauzy s pozemkami, upratovacie tendre na ministerstve obrany, skládka odpadov v Pezinku? Ničím – ich spoločným menovateľom je číry klientelizmus. Alebo – aby som sa zaštítil termínom pána premiéra – obyčajná zlodejina.
Predsa len mi však v súvislosti s touto kauzou udreli do očí dva detaily. V prvej reakcii premiér Fico odsúdil konanie ministra financií ako “neetické a nemorálne” a dal mu “žltú kartu”. Zaujímavé! Na jednej strane sa obchodníkom, ktorí by si v rámci prechodu z koruny na euro trúfli zvýšiť ceny svojich tovarov čo len o päť centov, vyhráža, že ich pošle do basy, na strane druhej “finančnú transakciu” v hodnote desiatok miliónov “trestá” napomenutím. Ajhľa, sociálne cítenie na najvyššej úrovni! Svoj k svojmu.
Druhý detail: aj túto aféru vyniesli na verejnosť premiérom Ficom také milované “novinárske hyeny” a práve preto im pôjde po krku do konca svojich dní. No tentoraz pletky ministra financií s topfinančníkmi odhalil denník, ktorý spravidla odhaľuje niečo celkom iné – prsia a ritky našich celebritiek. Mimochodom, ten istý, ktorý “vysliedil” premiéra Fica s advokátkou Kupcovou pri korčuľovaní sa na hrádzi v Petržalke.
Nechcem špekulovať, prečo tentoraz novinári z tabloidu predbehli investigatívcov z mienkotvorných médií, no chcel by som pri tejto príležitosti povedať aj toto: áno, bulvárne médiá chcú predať čo najviac výtlačkov svojich novín, zaistiť čo najvyššiu sledovanosť svojich rozhlasových a televíznych staníc a vedia, že preto musia svojich čitateľov, poslucháčov a divákov v jednom kuse dopovať neustálymi kauzami, škandálmi a katastrofami, ustavičným špehovaním intímneho života verejne známych ľudí. Každý má právo myslieť si o bulvári svoje, dokonca aj bojovať proti nemu s vysoko vztýčenou zástavou (ani nie tak svojej, ako skôr všeobecnej) morálky. Na druhej strane (a nielen v afére Počiatek) však platí, že aj bulvárni novinári sú strážni psi demokracie. Presviedčam sa o tom, keď si občas v tabloidoch prečítam ten maličký denný politický komentárik – spravidla býva vecný, presný a trefný. A otvára oči práve tej časti verejnosti, u ktorej si premiér Fico buduje svoju popularitu. Nie je zlé mobilizovať verejnosť proti násiliu arogancie moci.
A aby som to už nadobro dorazil: kauza jachtára Počiatka je bulvárna téma. Veľmi bulvárna. Ako dnes v slovenskej politike takmer všetko.
Text vyšiel v prílohe Fórum denníka SME.