Z ekonomického hľadiska je už Čína dynamický obor; z vojenského hľadiska sa ním stáva. A politicky? To je čosi celkom iné. Kedysi dávno Európa kolonizovala časť Číny. Dnes Čína kolonizuje časť Európy. Samozrejme, deje sa to neformálne a oveľa zdvorilejšie než v časoch, keď tomu boli karty rozdané opačne. Vzostup Číny vysvetľuje a súčasne aj využíva relatívny úpadok Európy. Premiér Wen Ťia-pao počas svojej európskej cesty navštívi Nemecko, Veľkú Britániu a Maďarsko? Prečo Maďarsko? Čiastočne preto, že momentálne predsedá Európskej Únii, ale aj preto, že Čína tu mohutne investuje a chystá sa investovať ešte viac – podobne ako v iných častiach juhovýchodnej […]

Foto: Béla Szandelszky / AP Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová prichádza do Budapešti otvoriť Inštitút Toma Lantosa. Poprední maďarskí intelektuáli ju v otvorenom liste vyzvali, aby  sa pořas rozhovorov s maďarskou vládou zasadila za demokraciu a proti autokratickým tendenciám režimu Viktora Orbána, ktoré zhrnuli nasledovne. Prvou obeťou týchto opatrení bola sloboda tlače. Bol vytvorený všemocný orgán, zložený výlučne z delegátov vládnucej strany a s právomocou vykonávať dozor nielen nad rozhlasom a televíziou, ale aj nad printovými a internetovými médiami. Verejnoprávne médiá boli znovu poštátnené a smú vysielať len správy, ktoré dostávajú od štátnej tlačovej agentúry. Tento úrad, slúžiaci záujmom jednej […]

Ach, aké trápenie. Hovorí ráno. Šuchce sa a vzdychá. Otvára dvere a vpúšťa ranné svetlo. Aké, pýtam sa. Že musíš toľko jazdiť, odpovedá. Hovorím, že ma to baví. Ju to nikdy nebavilo, a teraz už vôbec nie. Nikdy nikam. Raz, pred takými štyridsiatimi rokmi do sanatória. Štyridsiatimi? Viac. A ešte asi trikrát na návštevu k synovi. To je všetko. Teraz sa už len šuchce, desať krokov sem a desať späť. Akoby jej telo konečne prehralo boj so strachom z neznáma. Akoby už bolo tým strachom celkom prežrané. Presúva sa, šuch-šuch-šuch. Je to ale oštara, to jazdenie. A koľké kilometre. Štyristo, odpovedám. To ani nie je tak veľa. Zajtra […]

Pilisszentiván je vesnice ležící mezi Budapeští a Ostřihomí, odkud jezdí obyvatelé za prací vlakem do hlavního města. Dalo by se to napsat i obráceně: z obce, která byla dříve obyčejnou hornickou vesnicí, se stává satelitní městečko, do něhož se stěhují Budapešťané. Návratu na venkov odpovídá i poptávka po domácích potravinách, které si už jen málokdo vypěstuje sám doma. Na stolech ve velkém dvoře patřícím místnímu opraváři aut, který pozval místní drobné zemědělce, aby u něj prodali své výpěstky, jsou vyloženy třešné a jahody, domácí klobásy a pěllitrové sklenice s broskvovou, jahodovou a meruňkovou marmeládou jako od babičky. U dalšího stolu […]

Obhajoba zmeny energie je aj zmenou demokracie. Ste v tom sami, milí Nemci, hovorí americký ekologický aktivista Stewart Brand o nemeckých plánoch opustiť jadrovú energiu. A dodáva: Nemecko sa správa nezodpovedne. Z ekonomických dôvodov a vzhľadom na ohrozenie skleníkovými plynmi sa bez atómovej energie nezaobídeme. Koncept rizika „Mal som pochybnosti, ale Fukušima ma o hodnote jadrovej energie presvedčila,“ – vyhrocuje to aktivista George Monbiot. Doteraz sa nevie o žiadnych mŕtvych, hoci jadrové reaktory v Japonsku boli vystavené maximálnej zaťažkávacej skúške – jednému z najhorších zemetrasení a cunami. A preto George Monbiot má, ako tvrdí, rád atómovú energiu. Bolo by ale úplne mylné predpokladať, že Nemecko sa svojím politickým rozhodnutím […]

Počas istého stretnutia v Štokholme, v kruhu významných osobností, zastávajúcich vysoké funkcie a predstaviteľov rodov, ktorých potomkovia sa už nemusia štverať vyššie, staršia predstaviteľka význačného rodu sa zdvorilo prihovorila vysokopostavenému manažerovi, ktorý sedel vedľa nej: „Ako fantasticky ste sa naučili hovoriť po švédsky!” „To preto, lebo som sa tu narodil – vysvetlil muž a kultivovane zdvihol vidličku. – Som Švéd.” „Ach!” – riekla dáma a obrátila striebornú hlavu k susedovi z druhej strany. Manažér, pôvodom zo Somálska, pokojne zhltol kúsok sobieho mäsa na švédsky spôsob. Čoskoro potom som na pár dní skočila do Varšavy. Zasa som sedela pri stole, zajatá […]

Nedávno som sedel za stolom, na ktorom John Maynard Keynes roku 1919 napísal Ekonomické dôsledky mieru, strhujúcu polemiku s Versailleskou zmluvou. Položil som si otázku, čo by asi Keynes písal, keby tu s nami bol dnes. Nazdávam sa, že dnešný traktát by sa volal Ekonomické dôsledky Arabskej jari. Základný argument Keynesovho pôvodného traktátu znel, že víťazi Prvej svetovej vojny zbabrali mier. Tvrdil, že vojnové reparácie, ktoré si vynútili od Nemecka, krajinu uvrhnú do ekonomickej krízy. A tá zas vyvolá silnú politickú reakciu. „Ak sa budeme vedome usilovať zruinovať Strednú Európu,“ prorocky zakončil Keynes, „trúfam si predpovedať, že pomsta na seba nenechá dlho […]

Zomrel Jorge Semprún. Tisíce historických faktov o nemeckom vraždení som sa dozvedela od Jorge Semprúna. Krištáľovo jasné, presne vybrúsené – tým, že v jeho jazyku boli také poeticky doráňané. Jeho vety ako odmäk a mráz za čelom, naraz. Tisíce historických faktov o brachiálnej ideológii komunistov a o tom, ako zaobchádzali s vlastnými ľuďmi, som sa tiež dozvedela od Jorge Semprúna. Na francovskej zamilovanosti do smrti som sa naučila, že láska k smrti je súčasťou všetkých autoritárskych systémov vládnutia – aj ľavicových, aj Božích štátov. Aj žiť s vlastným prenasledovaním, aj to som sa naučila od Jorge Semprúna. Z jeho viet […]

Na Malte si naverímboha prenajímame loď. Misratu totiž Kaddáfího vojská uzavreli a odrezali od vonkajšieho sveta a dá sa tam dostať jedine po mori. Konečne jeden námorník na poslednú chvíľu súhlasil, že si trúfne nás tam dostať – aj to len preto, že bol po krk v dlhoch, čo si narobil pretože na budúci týždeň vydáva dcéru. Sľúbil teda, že nás tam dostane – mňa a príslušníkov líbyjskej opozície, ktorí ma sprevádzali z Francúzska: Ali Zeidana, Mansura Sayf al-Nasra a Souleimana Fortiu. Za deň a nasledujúcu noc sa bez prístrojov hodných tohto názvu a bez použiteľnej mapy doplavíme do mučeníckeho mesta Misrata. Na opustenej prístavnej hrádzi zahalenej […]

Každý, komu je dnes nad padesát, asi dokáže odpovědět na otázku, co dělal 21. srpna 196á. Tak silný byl zážitek, když do Československa v ten den vtrhlo půl milionu vojáků Varšavské smlouvy. Na stejnou otázku o 21. červnu 1991, tedy dnu odchodu posledních sovětských vojáků, už by mnoho lidí asi tak snadno odpovědět nedokázalo, to však nic nemění na tom, že ten okamžik má obrovský historický význam. Postižení O hloubce národního traumatu z okupace svědčí fakt, že odsun sovětských vojsk a rozpuštění Varšavské smlouvy se stalo jedním z hlavních témat hned po listopadu 1989. Václavu Havlovi, Jiřímu Dienstbierovi, Luboši Dobrovskému, Michaelu Kocábovi a dalším se už koncem […]