Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v nedávno publikovanej eseji s naliehavým titulkom My Nemci nechceme nemeckú Európu odmietol, že by sa Nemecko usilovalo o prevzatie vedúcej pozície v Európskej únii. Myšlienka, že by Nemci chceli hrať v Európe špeciálnu úlohu je nedorozumením, upokojuje Schäuble. Nežiadame od ostatných aby boli ako my. Takéto obvinenie nedáva zmysel rovnako, ako iné národné stereotypy, ktoré číhajú za obdobnými vyhláseniami. Politológ Edgar Grande však v rozsiahlom európskom prieskume zistil, že fakty vravia niečo iné. Spolu so svojím tímom študoval diskusie týkajúce sa európskej krízy v rozličných národných kontextoch. Jeho zistenia poukazujú na pozoruhodne zreteľnú odlišnosť […]

Krátko po tom, čo sa stal nemeckým kancelárom, zvolal Gerhard Schröder úzky kruh intelektuálov a odborníkov, s ktorými chcel prediskutovať otázku: môže sa pojem občianska spoločnosť stať hlavnou ideou, siahajúcou do rôznych oblastí politiky, ktorá by mohla spájať ekonomický rast, politickú slobodu a sociálnu súdržnosť v čase globalizácie? Bola to veľmi živá debata a Schröder ju veľmi pozorne sledoval. Krúžilo sa napríklad okolo otázky, ako by sa dalo čeliť vzniku novej skupiny vylúčených, ľudí, ktorí nedokážu získať prístup na pracovný trh, ani k občianskej spoločnosti a ich politickým inštitúciám. Chýba Európa občanov, a tá môže rásť iba zdola, zo samotnej […]

Už raz sa Európe podaril zázrak: z nepriateľov sa stali susedia. Uprostred eurokrízy sa nanovo otvára kardinálna otázka: ako v tejto búrke rizík globalizovaného sveta Európa dokáže zabezpečiť svojim občanom mier, slobodu a bezpečnosť? Nepotrebuje na to nič menej ako ďalší zázrak: ako sa Európa demokracie môže stať Európou občanov? Bol moment, po rozhodnutí o pôžičke Grécku, keď nastala úľava, vydýchnutie – nádej: Európa žije, a je možno dokonca aj silná a obratná, a svoje problémy si vyrieši. Potom grécky premiér vyhlásil, že sa v tejto osudovej otázke obráti na Grékov. Odrazu sa obnažila skrytá, obrátená skutočnosť: kto v Európe, takej hrdej na svoju demokraciu, praktizuje demokraciu, stane […]

Je to vôbec možné? Horúca americká jeseň – podľa vzoru arabskej jari – rozbíja pra-vieru Západu, ekonomický vzor American way! Je možné, že na volanie Occupy Wall Street počúvajú nielen mladí ľudia v ďalších amerických štátoch, ale aj v Londýne a Vancouveri, Bruseli a Ríme, Frankfurte a Tokiu? A protestujúci neprichádzajú len zdvihnúť hlas proti zlému zákonu alebo v nejakej inej osobitnej veci, volajú proti samotnému systému. To, čo sa ešte nedávno volalo trhová ekonomika a už znovu je to kapitalizmus, sa ocitlo pod drobnohľadom a pod paľbou fundamentálnej kritiky. Prečo je svet odrazu ochotný počúvať, keď si Occupy Wall […]

Foto: Angelos Tzortzinis / AFP / Getty Images Európska politika má pred sebou premenu, ktorá je podobne významná ako bola nemecká Ostpolitik začiatkom sedemdesiatych rokov. Vtedy heslo znelo Zbližovaním k zmene, dnes by mohlo znie? Spojenou Európou k spravodlivosti alebo Viac spravodlivosti – viac Európy! V jednom aj druhom prípade ide o prekonanie rozštiepenia, vtedy medzi Východom a Západom, dnes medzi Severom a Juhom. Európa je osudové spoločenstvo, takto ho neustále politici vzývajú. Európska únia je myšlienka, ktorá vzišla z fyzického a morálneho spustošenia. Ostpolitik bola myšlienkou, ktorá mala stlmiť studenú vojnu a prevŕtať železnú oponu. Na rozdiel od niekdajších […]

Obhajoba zmeny energie je aj zmenou demokracie. Ste v tom sami, milí Nemci, hovorí americký ekologický aktivista Stewart Brand o nemeckých plánoch opustiť jadrovú energiu. A dodáva: Nemecko sa správa nezodpovedne. Z ekonomických dôvodov a vzhľadom na ohrozenie skleníkovými plynmi sa bez atómovej energie nezaobídeme. Koncept rizika „Mal som pochybnosti, ale Fukušima ma o hodnote jadrovej energie presvedčila,“ – vyhrocuje to aktivista George Monbiot. Doteraz sa nevie o žiadnych mŕtvych, hoci jadrové reaktory v Japonsku boli vystavené maximálnej zaťažkávacej skúške – jednému z najhorších zemetrasení a cunami. A preto George Monbiot má, ako tvrdí, rád atómovú energiu. Bolo by ale úplne mylné predpokladať, že Nemecko sa svojím politickým rozhodnutím […]

Ropná katastrofa v Mexickom zálive má viacero právd. Lajdáctvo a ľahostajnosť koncernu BP. Ale aj zlyhanie štátneho dozoru. To, čo bývalo vychvaľované ako politika podpory podnikania, teraz zatracujeme ako “spoluvinu” a kolaboráciu so zloduchmi. Zoči-voči desivým obrazom vytekajúcej ropy sa teraz na všetkých kultúrnych scénach hrajú staroveké drámy, s ekologickým presmerovaním. S drakmi a drakobijcami, odyseami, bohmi a démonmi, ibaže teraz počúvajú na technické vzorce a nosia tváre šéfa BP Haywarda amerického prezidenta Obamu. Šéf BP hrá kajúcneho hriešnika a hovorí o “nebývalej kombinácií porúch”. Na hearingu v Snemovni reprezentantov mu jeden demokratický poslanec drží pred nosom dlhý zoznam katastrof BP, a obnažuje ďalšiu pravdu: len v tomto regióne – ale aj […]

Základné prikázanie európskej politiky znie: nenechaj žiadnu krízu prejsť bez úžitku, je to príležitosť budovať politickú spoluprácu a posilniť Európu! – Toto prikázanie, ako sa zdá, momentálne nikto neberie naozaj vážne. Európa horí. Krajiny Európskej únie sa rozhodli prisunúť gréckej vláde „hasiace prístroje“  v podobe miliardových úverov. Ibaže zdrojmi finančných rizík nie sú len krachujúce štáty, ale aj nové mocenské pomery medzi štátmi. Grécko dlho striasalo zo seba nadvládu cudzích – Turkov, a teraz si pripadá podrobené „priateľskej nadvláde“ EU. Začiatkom mája v Aténach horeli banky a boli aj mŕtvi, je to trpké ponaučenie: po celej Európe sa nahromadila mohutná zlosť, ktorá sa s politikou radikálnych […]

Sedemtisíc dvesto vojakov bundeswehru je na misiách: osemdesiati traja na nich zahynuli. O počte zabitých nemeckých vojakov sa nevedie žiadna štatistika, aspoň nie verejná. Uprostred nemeckej každodennosti sme si za posledných štyridsať rokov takmer nevšimli, že bundeswehr vôbec existuje. Dokonca ani vtedy, keď za posledné roky takmer 200 000 mladých Nemcov zachytili víry desaťročia, v ktorom sa spustila transnacionálna mobilizácia proti svetovému riziku terorizmu. Odvtedy niekoľko tisícok nemeckých vojakov putuje po Afganistane, Bosne, po Kosove či Kongu, po libanonskom pobreží či na africkom myse, ako pozorovatelia v Gruzínsku, Eritrei, Sudáne. Misie majú krkolomné názvy: Isaf, KFor, EUfor, Unifil, UNmee a tak ďalej, taká zložitá je svetová […]

Všadeprítomná alternatíva: prežitie alebo demokracia? Žijeme vo vojne? Žijeme v mieri? Naši vojaci zhadzujú bomby, šokuje nás titulok zo začiatku augusta. Po tom, čo zahynulo šesť talianskych vojakov, sa teraz aj vláda v Ríme háda o odchode z Afganistanu. „Pocit mieru” v Európe mizne, a sotva to bude posledná z Jóbových zvestí. Definitívne sa pred nami otvára otázka: za čo zomierajú talianski, nemeckí, britskí, francúzski, americkí vojaci  – a v neposlednej miere aj nespočetní civilisti! – v roku 2009 v Afganistane? Za bezpečnostné záujmy európskych národov? Za to, aby sa už nikdy nezopakoval jedenásty september? Za podmanenie Afganistanu jednotkami NATO? […]