Počas istého stretnutia v Štokholme, v kruhu významných osobností, zastávajúcich vysoké funkcie a predstaviteľov rodov, ktorých potomkovia sa už nemusia štverať vyššie, staršia predstaviteľka význačného rodu sa zdvorilo prihovorila vysokopostavenému manažerovi, ktorý sedel vedľa nej: „Ako fantasticky ste sa naučili hovoriť po švédsky!” „To preto, lebo som sa tu narodil – vysvetlil muž a kultivovane zdvihol vidličku. – Som Švéd.” „Ach!” – riekla dáma a obrátila striebornú hlavu k susedovi z druhej strany. Manažér, pôvodom zo Somálska, pokojne zhltol kúsok sobieho mäsa na švédsky spôsob. Čoskoro potom som na pár dní skočila do Varšavy. Zasa som sedela pri stole, zajatá […]

Terénny výskum som robila z prinútenia, lebo som si musela preregistrovať auto. Dostavila som sa na úrad so súpravou dokumentov, vyfasovala poradové číslo a vyčkala, kým sa zjaví na elektronickej tabuli. Kráčajúc k mladému mužovi za písacím stolom som si s úľavou pomyslela, že v časoch, ktoré mi utkveli v pamäti, sa namiesto poradových čísel doporučovalo používať lakte, a úradníčka dunivým hlasom cez sklenú tabuľu, ktorá ju delila od občanov, vyžadovala nemožné, čiže ďalšie a ďalšie svedectvá a potvrdenky. Pán za písacím stolom ma prívítal mlčením. Vyložila som mu svoju záležitosť. – Mali ste vyplniť žiadosť – pokarhal ma na úvod. Začala som žiadosť vyplňovať pred ním. […]