Predstavovala som si, že stretnutie s Hertou Müller, laureátkou Nobelovej zmeny, nebude ľahké. Očakávala som plachého, nedôverčivého človeka. Človek, ktorý príde robiť rozhovor, môže pôsobiť ako votrelec, ba nepriateľ. Tak sa z rozhovoru môže stať akt nedôvery, pretože sa stretli cudzí ľudia. No ona prišla, videla a hovorila. Aký vydarený večer! Ďalšia politická vražda v Rusku. Putin vyhlasuje, že prípad vyrieši.  Pre mnohých je smrťou Borisa Nemcova definitívne jasné, že Rusko je na ceste do temnej doby, pripomínajúcej tridsiate roky, nielen tie nemecké. Napadlo vás, že tento druh nacionalizmu opäť zdvihne hlavu? To, že Putin sa o vyriešenie prípadu chce […]

Počas nobelovského týždňa v Štokholme sa ma párkrát spýtali na ďalších nemeckých nositeľov Nobelovej ceny. Tak som hovorila o tragickom osude Nelly Sachsovej, ktorá žila v emigrácii v Štokholme, v zúfalstve, a – tak ako Thomas Mann a Hermann Hesse – po skončení vojny sa už nikdy nevedela ani nechcela vrátiť do Nemecka, hoci sa stala čestnou občiankou Berlína. Krátke návštevy áno, to zvládali všetci traja. A to zvládal aj Konrad Merz, ktorý už v tridsiatom štvrtom ušiel do Holandska a prežil nemeckú okupáciu schovaný v skrini. Raz som sa s ním ešte stretla a pozvala ho, a obaja sme […]

Zomrel Jorge Semprún. Tisíce historických faktov o nemeckom vraždení som sa dozvedela od Jorge Semprúna. Krištáľovo jasné, presne vybrúsené – tým, že v jeho jazyku boli také poeticky doráňané. Jeho vety ako odmäk a mráz za čelom, naraz. Tisíce historických faktov o brachiálnej ideológii komunistov a o tom, ako zaobchádzali s vlastnými ľuďmi, som sa tiež dozvedela od Jorge Semprúna. Na francovskej zamilovanosti do smrti som sa naučila, že láska k smrti je súčasťou všetkých autoritárskych systémov vládnutia – aj ľavicových, aj Božích štátov. Aj žiť s vlastným prenasledovaním, aj to som sa naučila od Jorge Semprúna. Z jeho viet […]

Text listu Herty Müller Nobelovskej nadácii Vážený pán Storch, Uplynuli už naozaj dva mesiace od Nobelovho týždňa v decembri? Každopádne Vám prajem všetko najlepšie v roku 2010 a dúfam, že sa onedlho zas uvidíme v Berlíne. Dnes sa na Vás obraciam so súrnou prosbou. Ako viete, Václav Havel nominoval čínskeho spisovateľa Liu Siao-poa na Nobelovu cenu mieru roku 2010. Liu Siao-po je od roku 2003 predsedom čínskeho PENu, združenia nezávislých spisovateľov a patrí k iniciátorom Charty 08, ktorá žiada demokratizáciu spoločnosti – v stopách Charty 77 v Československu. Siao-po sa už roky zasadzuje za dodržiavanie ľudských práv v Číne, so všetkými rizikami, ktoré to obnáša. […]

Strach zo smrti za diktátora Nicolaea. MÁŠ VRECKOVKU, pýtala sa matka vo dverách každé ráno, než som vyšla na ulicu. Nemala som vreckovku. A pretože som ju nemala, vrátila som sa zakaždým do izby, pretože každé ráno som tú otázku čakala. Vreckovka bola dôkaz, že mama má ráno o mňa starosť. Neskôr v priebehu dňa som už bola odkázaná na seba. Otázka MÁŠ VRECKOVKU bola nepriama nežnosť. Priama by bola trápna, niečo také u dedinčanov neexistovalo. Láska bola prezlečená za otázku. Len takto sa dala povedať sucho, ako príkaz, ako pracovná inštrukcia. To, že hlas bol strohý, dokonca podčiarkovalo nežnosť. Každé ráno som vo […]

Dvadsať rokov po Ceauşescovej poprave je tajná služba stále aktívna – len pod novými menami. Manipuluje so starými spismi, sledovanie a ohováranie pokračuje. Každá cesta do Rumunska je pre mňa aj cestou do iného sveta, v ktorom som nevedela, čo z neho je v mojom vlastnom živote nainscenované a čo je náhoda. Preto som zakaždým vo všetkých svojich verejných vyjadreniach žiadala nahliadnutie do svojich spisov, čo mi zakaždým z iného dôvodu zamietli. Zato tu zakaždým boli indície, že ma zasa, čiže ešte stále, pozorujú. Minulú jar som bola na pozvanie New Europe College (NEC) v Bukurešti. V prvý deň som s jednou novinárkou a fotografom sedela vo foyer hotela, keď […]

And the winner is… Herta Müller! Úžasné! Nemecká autorka, banátska Nemka, z nemeckej menšiny v Rumunsku. Nobelovu cenu dostáva tentoraz literatúra našej časti sveta, skúsenosť života s totalitným režimom, prepojenie dvoch polovíc Európy. Švédska akadémia vyznamenáva päťdesiatšesťročnú Nemku z Rumunska, ktorá zhustením poézie a vecnosti prózy načrtáva scenérie krajín bez domova. Nobelovu cenu teda po tretíkrát v priebehu desiatich rokov získava nemecky píšuci autor. Naposledy to boli roku 1999 Günter Grass a roku 2004 Elfriede Jelinek.Herta Müller sa narodila v rumunskom Banáte roku 1953, kde žila prevažne nemecká menšina. Po maturite študovala v Temešvári germanistiku a rumunskú literatúru. Od roku 1976 pracovala ako prekladateľka v strojárskom podniku, no roku 1979, keď odmietla […]