Na počiatku všetkých ekonomických vzťahov, aspoň pokiaľ môžeme veriť klasikom, stoja zvôľa a ľahkovernosť. Všetko podstatné o tom vyhlásil Rousseau vo svojej slávnej úvodnej vete k druhému dielu svojej rozpravy o nerovnosti medzi ľuďmi roku 1755: „Prvý človek, ktorý si oplotil kus zeme a napadlo mu povedať: Toto je moje! a našiel ľudí, ktorí boli dosť naivní na to, aby mu uverili, je ten pravý zakladateľ občianskej spoločnosti (société civile).“ To, čo nazývame “hospodárskym životom”, sa teda začína schopnosťou vybudovať presvedčivý plot a autoritatívnym rečovým aktom podriadiť terén spod právomoc pána plotu: Ceci est à moi. Prvý, kto si vzal, je […]

Říká se, že velcí lidé si zaslouží pořádné biografie. Ale to není přesné – pořádné životopisy velikánů si zaslouží především čtenáři. A takovou knížku o světoznámém reportérovi Ryszardu Kapuścińském napsal jeho žák z deníku Gazeta Wyborcza Artur Domosťavski. Před třemi lety polský Newsweek zveřejnil, že Ryszard Kapuściński spolupracoval v 60. a 70. letech s komunistickou rozvědkou: napsal několik zpráv k politické situaci v Africe a Latinské Americe, sestavil charakteristiky osob, s nimiž se stýkal, a mimo jiné označoval pravděpodobné agenty CIA. Mezi kladivem a kovadlinou článek Newsweeku vyvolal bouři – a redakce se ocitla mezi kladivem a kovadlinou. Odpůrci lustrací […]

Takže Antigona má už svůj part v této „řecké tragédii“ také. Byla to totiž paní Antigone Loudiadisová z Goldman Sachs, která stála za složitou finanční operací, jež pomohla Řecku zakrýt skutečnou výšku jeho dluhů a kterou deník Financial Times delikátně nazval „optickou iluzí“. Škoda, že si Řekové nezavolali na pomoc raději Sokrata; a nemám na mysli portugalského premiéra Josého Socrata, po jehož zemi už bohové – tedy finanční trhy s dluhopisy – také pošilhávají. Ale žerty stranou. Musíme si uvědomit, že toto není jen první velký test eurozóny, ale také určující moment celého projektu Evropské unie. A jelikož toto je […]

Ano, jarní dny jsou uchvacující, chtělo by se snad i chvilinku nezávazně štěbetat, jako ti nebeští tvoči, ale tady dole je kravál. Zvukoví teroristé krouhají nervy na každém kroku. Tak třeba: nákup. Kdo nemá sluhy, chodí na něj skoro každý den. Chleba, mlíko, brambory, různé mlsky. Umím to stejně jako ostatní. U nás na Vinohradech máme ale Billu a je čím dál těžší tam chodit. Proč? Kvůli řvoucímu, žvanícímu, uječenému, denervujícímu Rádiu Billa. Někdy bych si rád tak starosvětsky popovídal se sousedkami, zavtipkoval s prodavačkou, či dokonce s někým zajímavým vyměnil odvážný recept, prostě bych kolem sebe rád rozséval dobro, […]

Podľa informácií Strediska pre reguláciu chorôb v Spojených štátoch každý rok asi 20 ľudí usmrtia kravy. V šestnástich prípadoch „sa zistilo, že zvieratá svoju obeť napadli úmyselne“, hovorí sa v správe Strediska. Všetky obete až na jednu výnimku zomreli v dôsledku zranenia hlavy alebo hrudného koša; v poslednom prípade k úmrtiu došlo, keď obeť  po kopnutí kravou spadla a pri páde jej injekčná striekačka vo vrecku vstrekla antibiotikum, ktoré bolo určené pre kravu. Je známy prinajmenšom jeden prípad, keď zviera napadlo svoju obeť zozadu. The New York Times Prepáčte mi, ak môj opis udalostí posledného týždňa bude pôsobiť trochu zmätene, ba až hystericky. Obvykle ma málo čo […]

Historik Timothy Snyder komentuje vo svojom blogu v The New York Review of Books jedno z posledných rozhodnutí Viktora Juščenka vo funkcii prezidenta Ukrajiny, podľa ktorého má byť ukrajinský fašista Stepan Bandera vyhlásený za národného hrdinu: Banderovým cieľom bolo zaviesť na Ukrajine fašistickú diktatúru bez národnostných menšín. Jeho stúpenci počas 2. svetovej vojny zabili množstvá Poliakov a Židov. Čo sleduje prezident Juščenko, vedúca osobnosť Oranžovej revolúcie, rehabilitáciou tejto postavy? Bandera, ktorý strávil roky v poľskom a nacistickom väzení a zahynul v rukách KGB, je pre Ukrajincov symbolom boja za nezávislosť v 20. storočí. © Salon 0000

Blížia sa voľby v Maďarsku a v tlači sa čoraz viac politikov vyjadruje o ďalšom možnom vývoji. Podstatou týchto vyjadrení je: Pozor, Slovensko, lebo príde Orbán a s ním aj strana Jobbik, a bude, ako ešte nebolo! Neprekvapujú pritom upozornenia vládnych politikov. Zábavnejší bol blog Jána Čarnogurského, v ktorom píše, že je čas lepšie si všímať Budapešť, lebo Orbán sa už dostal k Putinovi, a to už môže byť pre Slovensko vážna hrozba. No skutočnou hrozbou je to, že priemerný občan Slovenska a aj politici skoro nič nevedia o tom, akí sú Maďari v skutočnosti. Nevedia, ako cítia, zmýšľajú ľudia […]

Maďarští filmoví veteráni udělali gesto: na nejvýznamnější akci zdejší kinematografie, 41. ročníku Filmszemle (Maďarský filmový týden), vůbec nepřihlásili své filmy do soutěže. Tón udal osmaosmdesátiletý režisér Miklós Jancsó, držitel cen za celoživotní dílo z Cannes (1979) a Benátek (1990). Jeho nový film Spravedlnost je pryč (Oda az igazság), groteskní satira na téma konec starých časů pracující s maďarskou lidovou pověstí o dobrém králi Matyášovi, přitom celý festival zahajoval. A k jeho gestu se přidali generační druhové: bývalá Jancsóva žena Márta Mészárosová (v Česku je známa sérií svých celovečerních Deníků) a Károly Makk. Nevěstinec s románovými postavami Jancsó si přál uvolnit místo […]

Vlak do Drážďan odchádza o 6.36 h z berlínskej hlavnej stanice. Som radikál, ľavičiar, keď tam napriek zákazu zhromažďovania putujem, postaviť sa spolu s ďalšími do cesty neonacistickému pochodu, v krajnom prípade postaviť sa proti nemu? Teraz by som mal rád niekoho, s kým by som sa porozprával. Rád by som niekomu vyrozprával zážitok, ktorý som mal 8. mája 2005, na šesťdesiate výročia konca vojny, a oslobodenia od nacizmu, keď chceli pravicoví radikáli prepochodovať Berlínom. Dlho sme nevedeli, čo urobíme. Keď polícia oznámila, že ak sa tam zhromaždí priveľa protidemonštrantov, tak ulicu Unter den Linden nevyprace, vyrazili sme tam, vtedy ešte aj s kočíkom. Chýbali obyčajní […]

Narodil som sa roku 1976 a patrím do generácie detí Gustáva Husáka, ktorých sa počas jedného desaťročia narodilo takmer milión. Oproti baby boomu ani nemohol byť väčší kontrast ako prestarnuté vedenie štátu. Vasiľ Biľak bol ročník 1917, prezident Husák dokonca 1913. Aj sovietske politbyro bolo mimoriadne prestarnuté a mnohé vtipy sa točili okolo toho, ktorý politik skôr zomrie. Môj dlhoročný platonický vzťah s Rakúskom, predovšetkým s Viedňou, sa zařal v detstve. Každý piatok si mnohé bratislavské rodiny kupovali rakúske noviny Volkstimme. V centrálnom orgáne Komunistickej strany Rakúska vychádzal program rakúskej televízie, ktorý sa nikde inde v Československu nedal zistiť. Tento Hlas ľudu, v krajine […]