Nemôžem už dýchať, nemôžem už spávať. Preto som ušla. Už celé týždne sa stavajú barikády, naša štvrť je obohnaná ostnatými drôtmi a plotmi. Už celé týždne nám nad domami krúžia helikoptéry, pribúda policajtov na koňoch, autách, motorkách, keď sa veziem po svojich, SVOJICH uliciach, ktoré už roky denne používam, zastavujú ma, „Prepáčte, občiansky prosím,“ a ja na to, „Ale veď ja tu bývam!“ a on na to: „Prepáčte, kontrolujeme každého!“ Všetci ľudia budú bratia, Trump a Erdogan a Putin. A vonku horí mesto. Už celé týždne sa nedá dýchať, nahnali nás do ohrady, opýtal sa nás vôbec niekto, či s tým súhlasíme? Pred bránou mi […]

Slovenské eurohviezdy zažiarili v Londýne. Balla a Ivana Dobrakovová sú prví slovenskí autori, ktorých do rozvetvenej rodiny Eurostars – európskych literárnych hviezd – privítala neúnavná propagátorka európskej literatúry a vedúca siete European Literature Network Rosie Goldsmith. Sedemnásteho mája v londýnskom kníhkupectve Waterstones Piccadilly (fotografie z prezentácie si môžete pozrieť tu) a o dva dni neskôr aj na stretnutí slavistov v Sheffielde uviedli dve nové publikácie: Ballovu novelu V mene otca (In the Name of the Father and other stories (vydavateľstvo Jantar Publications) a antológiu Into the Spotlight. New Writing from Slovakia s ukážkami z diela 16 súčasných slovenských spisovateľov, medzi nimi aj z Ballovej poslednej knihy Veľká láska a poviedky Rosa zo zbierky Toxo Ivany […]

Plno mojich kamarátov si dalo na výročie Rímskych zmlúv hviezdičky na modrom poli k svojej fotke. Po prvý raz, nikdy predtým by im to asi nenapadlo. Je to tu: je suis Union Européenne! Môže sa tento unikátny príbeh ešte skončiť dobre? Všetko, čím sa môže Európa vyzbrojiť do zlých čias, stojí a padá s tým, čo dovolia európskym voličom ich identity, čím sa myslia samozrejme národnoštátne identity, zapísané do nášho správania ako nemenný kód. Čo zmôžeme proti identitám? “Buď hocikým, len nebuď Montekom! Veď čo je Montek? Ruka, noha nie, ba ani tvár, či iná tela časť čo patrí človeku,” […]

Američania nie sú o nič múdrejší ako Európania, ktorí zažili na vlastnej koži, ako demokracia podľahla fašizmu, nacizmu či komunizmu. No my máme tú výhodu, že sa môžeme z ich skúseností poučiť. Práve teraz. Tu je dvadsať ponaučení z 20. storočia, prispôsobených dnešným okolnostiam. Neposlúchajte dopredu. Značnú časť moci dávame totalite dobrovoľne. V takýchto časoch ľudia dopredu rozmýšľajú, čo asi od nich bude vyžadovať totalitná vláda a začnú sa tak správať bez toho, aby im to prikázali. Aj vy to už robíte, že? Prestaňte. Anticipujúca poslušnosť ukazuje moci, čo si môže dovoliť a urýchľuje šírenie neslobody. Bráňte inštitúcie. Sledujte súdy alebo média alebo niektorý […]

Keď Putinova armáda neskrývane anektovala Krym, ruský prezident vystúpil v televízii a úškľabkom oznámil svetu, že na Ukrajine nie sú žiadni ruskí vojaci. Keď si Donald Trump vycucá z prsta fakty, napríklad keď tvrdí, že videl, ako sa v štáte New Jersey tisícky moslimov tešili z teroristického útoku na dvojičky alebo že mexická vláda úmyselne posiela do Ameriky ‘zlých’ prisťahovalcov, a keď organizácie overujúce pravdivosť informácií hodnotia 78 percent jeho výrokov ako nepravdivé a on sa napriek tomu môže stať kandidátom na prezidenta USA – v takýchto chvíľach sa zdá, že krajine slobody už na faktoch prestalo záležať. Keď kampaň za Brexit vyhlási […]

“Kto miluje svoju vlasť, je púhy začiatočník, ten, pre ktorého každá piaď zeme znamená toľko, čo tá, na ktorej sa narodil, už pokročil ďaleko, ale zrelý je ten, komu sa celý svet stal cudzinou.” Hugo von St. Viktor, teológ (okolo rokov 1097-1141). Ešte nikdy doteraz toľko ľudí dobrovoľne necestovalo ako dnes. Už sotva existuje kúsok Zeme uchránený od postmodernej mobility. Ako kobylky útočíme na každé miestečko na slnku, potápame sa za Titanicom, vznášame sa v balónoch nad savanami, prerážame si cestu večným ľadom. Ani jeden kút Zeme nemá od nás pokoj. Naše cesty sa začínajú mapami a prospektmi. V nich […]

Ako to? V tej chvíli, v to ráno na vilňuskom letisku, medzi Šeteniai a Petrohradom, v tú stredu 21. septembra 2016, keď sa na svete oslavuje Rad úsmevu a ľudia v kostoloch sa stretávajú v modlitbe za mier, v ten istý deň, keď odišiel Vergílius a v dedinke Vėlučionys pri Vilňuse komando smrti zavraždilo 1150 židovských susedov… Tak teda práve v tej chvíli všetko, čo bolo budúcnosťou, ktorá sa len mala začať, prípravou na odlet, notesom husto zapísaným úlohami a práve položenom na písací stôl s výhľadom na údolie rieky Nevėžis, starostlivo posplietanou sieťou myšlienok, snov a túžob, rozhodenou cez […]

Nie, pán Fico, zbrane nie sú produkt ako každý iný. A áno, podobne ako na tvrdé drogy, aj na zbrane existuje globálna spoločenská objednávka. A áno, na tento tovar sú naviazané zisky a živobytie množstva ľudí, vrátane tých, čo ho vlastnou prácou vyrábajú. Ide o tovar podliehajúcii všade prinajmenšom ťažkej reštrikcii, pretože deštruuje ľudské životy, o čom panuje všeobecná zhoda. Ale zatiaľčo heroín deštruuje ľudské životy svojimi vedľajšími účinkami, zbrane to robia rovno. Na to sú. Slovensko predáva zbrane, ktoré slúžia okrem iného na vraždenie civilistov. Ich skutočnými konečnými užívateľmi sú aj vrahovia – vojnoví zločinci a teroristi. Keby sa […]

V tomto zamračenom poreferendovom Londýne sa mi ani nechce veriť, že leto je v plnom prúde, no našťastie sa dnes objavil rukolapný dôkaz v podobe letného čísla Asymptote. Stručný prehľad obsahu nájdete v traileri. Okrem toho by som rada upozornila na niekoľko príspevkov, ktoré ma v novom čísle najviac oslovili. Z prózy je to iránska poviedka Láska vo vysvetlivkách, v ktorej jednotlivé štádiá vzťahu dvoch milencov dopĺňajú odkazy na známe diela svetovej literatúry a kinematografie – jej autorka Mahsa Mohebali si touto zbierkou “vyslúžila” zákaz Ministerstva kultúry. V mikropoviedke Ponorenie peruánsky autor Pedro Novoa tak pôsobivo spracoval a dofabuloval traumatický zážitok z mladosti, že ju uverejňujeme hneď v pätnástich jazykoch, medzi nimi aj v češtine a slovenčine v prekladoch Sylvy […]

Drahí Briti, takmer ste mi zabili otca. Mal vtedy len deväť rokov. Spolu so svojou mamou vyčkával v Hamburgu v bunkri počas operácie Gomora a zatiaľ čo mesto nad nimi pohltila ohnivá búrka takej horúčosti, že ľudia vonku pred dverami bunkru splynuli s topiacim sa asfaltom, na ktorom stáli, pod ulicami praskali potrubia a moja stará mama s otcom museli vyplávať do tlmeného svetla žeravého popola, ktorým ľahol ich bývalý svet. Môj otec sa neskôr stal vedcom. Je na Facebooku. Mali by ste s ním nadviazať kontakt, je to skvelý chlapík. A viete čo? Nemali by ste problém nadviazať s ním kontakt, pretože v dnešných časoch vedci publikujú […]