Týždne a týždne vyzerá Paríž takto: zatvorené kaviarne, reštaurácie, divadlá, verejné parky, žiadna aktivita, ktoré nie je vitálne dôležitá. Nič podobné v žijúcej pamäti neexistuje. Za nacistickej okupácie, ako vieme, kultúra a nočný život fungovali veľmi dobre. Teraz nám vládne Covid 19 a snáď všetky európske veľkomestá sa na čas premenili na jeden z tých dystopických filmových scenárov s prázdnymi ulicami, rúškami, chirurgickými rukavicami a samoizoláciou, ktorá je novou normalitou. Pohotovostné oddelenia nemocníc sa chystajú na to, čo ešte príde alebo sú beznádejne preťažené. Znie to ešte stále odťažito, zaoberať sa tým, čo táto chvíľa vypovedá o našom mieste vo […]

Corona je skúška systému. Ázia zvláda epidémiu oveľa lepšie než Európa. V Hong-Kongu, na Taiwane a v Singapure je teraz už nakazených len málo. Taiwan hlási 108, Hongkong 193. V Nemecku je v oveľa kratšom čase už dvanásťtisíc potvrdených – 19. marca. Sme späť vo veku suverenity. Suverén je ten, kto rozhoduje o výnimočnom stave. Suverén je ten, kto zatvára hranice. Južná Kórea má už to najhoršie za sebou. Takisto Japonsko. Aj krajina pôvodu epidémie, Čína, už má do veľkej miery epidémiu pod kontrolou.   Taiwan ani Kórea nevyhlásili karanténu a nezatvorili obchody a reštaurácie. A medzitým sa začal exodus Ázijčanov z […]

Yuval Noah Harari: V tomto momente krízy sa kľúčová bitka odohráva uprostred ľudstva samotného  Plno ľudí viní z epidémie globalizáciu a tvrdí, že jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby neprepukli ďalšie a ďalšie, je deglobalizovať svet. Postaviť múry, uvaliť reštrikcie na cestovanie, zredukovať obchod. Je pravda, že pre to, aby sme epidémiu zastavili, je krátkodobá karanténa podstatná, lenže dlhodobý izolacionizmus bude mať za následok ekonomický kolaps bez toho, aby nás skutočne ochránil pred infekciami. Práve naopak. Skutočný protiliek nie je segregácia, ale skôr kooperácia. Epidémie zabili milióny ľudí dávno pred érou globalizácie. V 14. storočí neboli lietadlá ani zaoceánske lode, […]

Môj starý otec v Prvej svetovej vojne bojoval na fronte v dvanástich bitkách na rieke Isonzo. Prišlo mu to úplne normálne, jednoducho, muselo sa. Ja som už nejaký čas vládou odsúdený ostať doma, vo svojom byte v Turíne, v istom zmysle som teda tiež na fronte, len obklopený kopami kníh a cédečiek. To mi pripadá ako privilegovaná situácia, nielen v porovnaní s nasadením môjho starého otca, ale aj so situáciou veľkej časti ľudstva, ktorá doposiaľ žila. Tento svoj (a váš) uvoľnený čas získavam na zaznamenávanie toho, čo mi v týchto dňoch chodí hlavou.  Niektorí si to všimli: odrazu sa v […]

Kríza Covid-19 dramaticky preformátuje odpoveď Európskej únie na všetky ostatné krízy, ktorým v poslednom desaťročí čelila. “Aké zvláštne dni to žijeme,” napísal mi včera jeden španielsky priateľ – a naozaj sú zvláštne. Nevieme, kedy pandémia Covid-19 skončí, nevieme, ako skončí, môžeme len špekulovať o dlhodobých politických a ekonomických dôsledkoch. V čase krízy sme nakazení neistotou. Ale prinajmenšom nasledujúcich sedem vecí odlišuje túto krízu od tých predošlých.  Prvou lekciou je, že na rozdiel od finančnej krízy 2008 – 2009 si corona vírus vynúti návrat silných vlád. Po kolapse Lehman Brothers pozorovatelia predpokladali, že nedôvera voči trhom, ktorú kríza spôsobila, bude mať za […]

Tieto týždne boli v znamení rómskej osady. Naprv zbitý muž skupinou Rómov v osade, potom žena v Richnave a potom havarovaný autobus pri Spišskom Štvrtku – ale to sa až tak nerozoberá – kde obyvatelia osady bez váhania bežali na pomoc. Ako keby dva zlé body, jeden dobrý. Žiadna sláva. Myslím na to, že šesťdesiatročná žena v Richnave, ktorú rómski tínedžeri zbili a zhodili z mostíka, to by som mohla byť aj ja. Šesťdesiat už skoro mám. A tiež mávam cestu okolo rómskej kolónie. Neviem si síce predstaviť, že by sa tam mohlo stať niečo také, ale aj tak ma […]

                      Keď som mala pätnásť, Miro Kusý bol môj hrdina. Stal sa hovorcom Charty 77 a režim zúril. Denník Pravda mu venoval úvodník s titulkom Čierny profesor. Miro bol pre mňa väčší hrdina ako Vinnetou s Old Shatterhandom dokopy. Bolo to také ako u nich vždy, najpríjemnejšie miesto na oslavu toho, že sme spolu. Ale nevedela som, ako vyzerá, prvýkrát som ho videla až tu, v predsieni krematória, na poslednej rozlúčke s mojím otcom. Len sa predstavil a zakondoloval, v čiernom obleku, so sklonenou hlavou. Celá jeho bytosť hovorila: som […]

S TIMOTHY SNYDEROM O ŠANCI SLOVENSKA STAŤ SA SEBOU, O NAPROGRAMOVANOM STRACHU A SKUTOČNOM SVETE A AJ O TOM, KTO ZASTAVÍ MOC SKRYTÝCH PEŇAZÍ

Martin M. Šimečka dnes dostal za knihu Medzi Slovákmi Cenu Dominitka Tatarku. Kniha Martina M. Šimečku objavuje čoraz hlbšie vrstvy slovenskej identity. A je zároveň kronikou zlyhania – nielen Slovákov ako jednotného spoločenstva, ale i vnímavosti jeho intelektuálov. Predovšetkým ide o nesmierne cennú sondu do sebahľadania slovenskej spoločnosti. Autor mal na to výborné predpoklady, keďže sa nenarodil slovenským rodičom, no zažil na vlastnej koži všetko, čo bolo u nás od osemdesiatych rokov na ponuke dňa. Ako syn disidenta čelil na Slovensku ŠtB už v ranej mladosti. Potom musel pre politicky nevhodný pôvod zabudnúť na intelektuálnu kariéru: čakala ho kariéra lapiducha v bratislavských nemocniciach. Namiesto vysokoškolského štúdia vyhadzoval do smetí rakovinové nádory […]

Profesor Wiktor Osiatyński, slávny ústavný právnik a ochranca ľudských práv, bol aj feministom. Dnes, v Čierny utorok, na prvé výročie veľkého protestu poľských žien, si v Poľsku pripomínajú manifest, ktorý poslal Kongresu žien roku 2009, a pozývajú ľudí na manifestácie po celej krajine. „Som feminista, pretože viem, že nerovnosť a rodová diskriminácia sú natoľko rozšírené,  že sú takmer nepostrehnuteľné. Som feminista, pretože viem, že aj samotný jazyk, ktorý používame na opisovanie skutočnosti, diskriminuje ženy. Som feminista, pretože viem, že vo väčšine kultúr dnešného sveta manželstvo vedie k tomu, ak sa voči žene dopúšťa domáceho násilia či znásilnenia jej vlastný muž, odopierajú […]