Nie, pán Fico, zbrane nie sú produkt ako každý iný. A áno, podobne ako na tvrdé drogy, aj na zbrane existuje globálna spoločenská objednávka. A áno, na tento tovar sú naviazané zisky a živobytie množstva ľudí, vrátane tých, čo ho vlastnou prácou vyrábajú. Ide o tovar podliehajúcii všade prinajmenšom ťažkej reštrikcii, pretože deštruuje ľudské životy, o čom panuje všeobecná zhoda. Ale zatiaľčo heroín deštruuje ľudské životy svojimi vedľajšími účinkami, zbrane to robia rovno. Na to sú.
Foto: Thomas Dworzak / Magnum Photos
Slovensko predáva zbrane, ktoré slúžia okrem iného na vraždenie civilistov. Ich skutočnými konečnými užívateľmi sú aj vrahovia – vojnoví zločinci a teroristi. Keby sa raz teroristický atentát odohral v Bratislave a zahynuli by pri ňom slovenskí občania, a keby zahynuli slovenskými, cez prostredníkov nakúpenými zbraňami, slovenská vláda by povedala, že to je predsa jedno. Keby sme ich nedodali my, dodali by ich iní. Tovar ako tovar – my to vyrobíme, niekto iný to chce (a ako to chce!) a zaplatí. To patrí k zdrojom istoty. Je to jednoduché a je to aj konzistentné – predaj zbraní je zdrojom istoty stabilného a vysokého príjmu. Naraz je zjavné, že práve takto myslí mafia. Je správne a zodpovedné dávať chránencom (a ich prostredníctvom sebe) istoty, mravné zábrany sú pre slabochov. Ich hlas je len ako pišťanie myšiek alebo bzučanie múch.
Neslušnosť je nová zodpovednosť, dodržiavať dohody je komparatívna nevýhoda, neklamať je luxus a ľudskosť je fráza.
Zostane v hmle, koľko tých zbraní, ktoré predávame do takzvaných nestabilných regiónov a verejne neidentifikovaným zákazníkom asi je. Je ich v skutočnosti smiešne málo, takže je zbytočné robiť okolo nich rozruch? Alebo ich je naopak nesmiešne veľa, takže kto chce robiť rozruch, ohrozuje našu ekonomiku? Dôkazy o tom, že Slovensko svojím dielom prispieva k zločinom medzinárodného terorizmu, sú už neprehliadnuteľné – v čom spolu s Českou republikou pokračujeme v tradícii Husákovho Československa. Sú to dôkazy o tom, ako svojou troškou pomáhame zabíjať civilistov “na mieste”, čiže v Sýrii, kde naše výrobky prispievajú k nekončiacemu sa peklu, odkiaľ sa valí prúd utekajúcich ľudí, proti ktorým slovenská vláda nakúpila ostnatý drôt. Áno, prijali sme osem moslimských utečencov zo Sýrie. Ale myslíte si, že sme tam predali osem zbraní?
Je taká otázka kaviarenským mudrovaním? Bzučaním muchy? Pozor – pre mafiu je. Rovnako ako pre politikov, ktorí nepoznajú iné hodnoty ako sú hodnoty mafie. Ideológia mafie je rudimentárna: účel svätí prostriedky. Účel je svätý, sme to my a naše klany. Civilizovaná spoločnosť je naopak civilizovanou práve tým, že prostriedky nie sú menej dôležité ako akýkoľvek účel. Náklonnosť členov našej vlády k podsvetiu nie je vecou nejakej ich osobnej chamtivosti bez súvisu s politikou. Tá dôverná blízkosť, ktorá je naraz zjavná v kaskáde stále bizarnejších káuz, ktoré sledujeme natlačení okolo kľúčovej dierky, čo sa rozbila a je z nej už normálna diera – je v skutočnosti len iný prejav – ten, čo sa neukazuje – toho istého mafiánskeho princípu, ktorý politici prezentujú verejne a proti ktorému verejnosť doteraz nič nenamietala. Treba kašľať na prostriedky, aj tak na ne kašľú v Európe a vo svete všetci, neverte, že niektorí nie, to sa len pretvarujú. Neslušnosť je nová zodpovednosť, dodržiavať dohody je komparatívna nevýhoda, neklamať je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť, a ľudskosť je fráza, pretože nič také v skutočnosti neexistuje. Verejnosť vo svojej väčšine predpokladala, že do tejto tichej spoločenskej zmluvy je zahrnutá aj ona, ale už jej je jasné, že nie je. Aj my sme tými, ktorých oklamali. Mnohí z tých, u ktorých sa inak toto Vaše posostvo ujalo, už zúria, túžia dobyť luxusný bytový komplex ako Zimný palác a hnať z neho Vás, pán premiér aj s Vaším pobočníkom, svinským krokom.
Náš problém je, že oprávnený hnev z toho, že živíme mafie, nás aj tak neodmafianizuje. Môže iba nastoliť iné klany, ktoré budú mať tie isté interné pravidlá. Verím, že údiv premiéra nad tým, čo môže byť zlé na tom, že sa vraždilo aj slovenskými zbraňami, nebol hraný. Mafia úprimne nevie, že ľudské práva sú univerzálne, žije v inom svete. Žiadnu mafiu nikdy nemôže príliš trápiť, že sem tam nejakí ľudia zomrú, najmä pokiaľ sú cudzí – to by ju len oslabilo, čo zasa samozrejme neznamená, že by mala z mŕtvych nejakú radosť.
Náš problém je, že oprávnený hnev z toho, že živíme mafie, nás aj tak neodmafianizuje. Môže iba nastoliť iné klany, ktoré budú mať tie isté interné pravidlá. Verím, že údiv premiéra nad tým, čo môže byť zlé na tom, že sa vraždilo aj slovenskými zbraňami, nebol hraný. Mafia úprimne nevie, že ľudské práva sú univerzálne, žije v inom svete. Žiadnu mafiu nikdy nemôže príliš trápiť, že sem tam nejakí ľudia zomrú, najmä pokiaľ sú cudzí – to by ju len oslabilo, čo zasa samozrejme neznamená, že by mala z mŕtvych nejakú radosť.
Hnev na zlodejské siete mocných je v konečnom dôsledku márny. Ide o kontinuálnu a hlboko vrastenú vlastnosť systému, v ktorom žijeme. Neodmafianizuje nás nič menšie ako civilizačná zmena, čosi, čo sa nedá preskočiť. Predstava, že spoločnosť sa zbaví korupcie, a pritom ju nemusí zaujímať iný typ slušnosti, je ilúzia. Je ilúzia, že z príkazu správať sa k iným tak, ako by sme si želali, aby sa iní správali k nám – čo iné je slušnosť? – môžeme vyňať takých, čo sa nám nepáčia – napríklad, moslimov alebo Rómov, alebo nejakú sexuálnu menšinu. Slušnosť je nepružná. Taká krajina neexistuje: v ktorej by boli politici čistí a zároveň ignorovali ľudské práva. Je to skôr tak, že slušnosť vo verejnom živote je len jedna, tak ako aj cynizmus je v ňom len jeden. Kšefty so zbraňami – tým strategickým artiklom všetkých mafií – sú bodom, v ktorom sa cynizmus korupcie s cynizmom pohŕdania ľudským životom ukazujú vo svojej jednote. Ktorý cynizmus bol skôr? Ktorého bolo viac? Je to úplne jedno.