So sociologičkou Jiřinou Šiklovou o učňovských rokoch Európy, citlivosti voči rozdielom a skúsenosti s LSD. Niekedy v druhej polovici šesťdesiatych rokov vraj bol medzi poslucháčmi Jiřiny Šiklovej aj Jan Palach, aj keď ona si nie je istá, ktorý to bol. A do tej istej posluchárne, do ktorej chodil, sa po rokoch nemilosti vrátila znovu prednášať. Hovorila študentom o tom, ako dodatočne zistila, aké úžasne racionálne Palachove požiadavky v skutočnosti boli. „Mám ráda výrok českého filozofa Emanuela Rádla, že skutečnost netvoří jenom událost sama o sobě, ale i smysl a význam, který jsme jí dali. Ten smysl Palachovy oběti se v prvních letech zdánlivě vytratil. A já […]

V šachorine pri Dunaji, tak ako aj v celej krajine, zima nie a nie skončiť. Starý Žabiak sedí pri okne. Hľadí na svoju krajinu. Namrzene si poťahuje preriednuté fúzy. Zima ho už vážne trápi. Už sa mu žiada radovánok. Už by šiel pretekať. Už by chcel zase víťaziť. Ako jeho veľkí predchodcovia. Cisár Nero, napríklad! Počas svojho panovania zvíťazil vo všetkých olympijských disciplínach! V behu, v boji, i v hre na lutne! Skvelý pretekár! Skvelý senát mal! Všetko mu odhlasovali. Lenže koniec zimy sa nedá odhlasovať. Bolo by s tým treba niečo urobiť, opakuje si Starý Žabiak stále dookola. Bolo by s tým treba niečo urobiť… Po […]

Od zverejnenia videozáznamu, ktorý je dôkazovým materiálom o tom, ako košickí policajti ponižovali rómskych chlapcov, uplynulo už niekoľko dní. Moment prvotného šoku sa rýchlo rozplynul, hoci v takom rozsahu sa podobná vec na Slovensku prevalila po prvý krát. Televízie, ktoré videozáznam odvysielali, upozorňovali, že materiál nie je vhodný pre slabšie povahy. Slabšie povahy to však zrejme predýchali, a celá kauza by zanikla v nových mediálnych prívaloch, nebyť toho, že niektoré mimovládne organizácie vyzvali prezidenta policajného zboru a ministra vnútra, aby odstúpili.   Pár týždňov pred uverejnením tohto videa uverejnila ktorási televízia podobný videozáznam, akurát že malého chlapca na videozázname surovo bil člen bezpečnostnej […]

Můj život se začal v Protektorátu Čechy a Morava a skončí s největší pravděpodobností v České republice. Tedy hle, na začátku i na konci ve státním útvaru, z něhož odstřihli Slovensko. Ale většinu života jsem prožil v Československu. Cítím se tedy Čechem anebo Čechoslovákem? Řekl bych, že zvláště v mém případě je to všechno ještě složitější. Vysvětlím. Můj dědeček z matčiny strany byl Ukrajinec, jmenoval se Žyla a byl vnukem pravoslavného biskupa z polsko-ukrajinského pomezí, který k nám doputoval někdy na počátku devatenáctého století. Babička z matčiny strany (tedy jeho žena) byla Němka, za svobodna Emilie Hübelová. A babička z otcovy strany byla zas původem z polské rodiny Simonidesů, usazené už několik […]

Cítí-li se lidé ohroženi nebo prožijí-li nějaké kolektivní trauma, instinktivně se přikloní k tomu, kdo jim nabízí bezpečí a jistotu, byť by za to měli zaplatit ztrátou svých svobod. Taková společnost volá po jistotách, utíká se k jednoduchým řešením, sjednocuje se do houfu, je netolerantní k odlišnostem a menšinám. Naší generaci, ke které druhá světová válka a poválečné období doléhají už je z dokumentů a vzpomínek těch nejstarších, připomněly události po 11. září 2001 jedno důležité nebezpečí, na které se po roce 1989, v době globálně triumfujícího liberalismu zapomnělo – demokracie se dobře hodí do mírových dob, ale špatně snáší katastrofy a války. Současný boj s terorismem […]

Podľa niektorých historikov, politikov a politických analytikov Slovensko zabúda na mníchovskú dohodu. Od jej podpisu uplynulo už sedemdesiat rokov a ministerský predseda Chamberlain 29. septembra 1938 vyhlásil: „Pace in our days – Mier v našich rokoch.“ Vieme, ako to pokračovalo: 9. novembra, o necelé dva mesiace, vyhoreli synagógy v Nemecku a o rok, 1. septembra 1939 vypukla druhá svetová vojna. Západné veľmoci dúfali, že kompromisy s Hitlerom zabezpečia mier. Príčiny zabúdania na mníchovskú dohodu sú podľa našich analytikov rôzne. Slovensko je k tejto udalosti podľa historika Dušana Kováča apatické aj pre dvojnásobné znevažovanie medzivojnového Československa v našich dejinách. Najskôr republiku […]

Kdybychom si z česko–slovenských dějin uplynulého století vybrali jména Edvarda Beneše a Jozefa Tisa a podívali se do českých historických příruček, studií, encyklopedií nebo nahlédli do publicistického článkového archivu, nebude co řešit: Edvard Beneš, sice možná leckdy chybující, je bytostný demokrat, zatímco klerofašista Jozef Tiso je válečný zločinec, kterého Edvard Beneš nechal po válce popravit. Vznik Československa v roce 1918 je v Česku obecně považován za vítězství české demokratické tradice. Pokud výše uvedené nebudeme brát jako mýtus, který měl svůj positivní i negativní dopad, sotva porozumíme česko-slovenským dějinám 20. století a zůstaneme uvězněni v omezujícím černobílému schématu Beneš/Tiso. Positivní byl tento mýtus v tom, že […]

Ktoré dejiny sú tie pravé? Tie naše, ktoré sme my autenticky prežili, alebo tie, o ktorých hovoria politici?  Tie, o ktorých nám rozprávajú rodičia, alebo tie, ktoré poznáme z dokumentov historikov? Pretože ak platí len a len osobná skúsenosť, tak farská republika doktora Tisa mohla byť rozprávkovým slnečným štátom s pečenými holubmi, kde rozhlas vyhrával pôvabné slovenské tangá. Podľa tohto istého pravidla to však mohla byť vtelená hrôza špinavého dobytčieho vagóna, kde sa navždy stratila celá rodina. Ktorú pravdu si vybrať? A ktoré Československo je to pravé? To, ktoré som zažila ja, alebo to, o ktorom slovenskí politici hovoria? To moje Československo nebolo ani tak spoločenským zriadením, ale […]

Z poľského pohľadu bolo Československo vždy určitým zázrakom. Medzi dvoma vojnami to bola jediná demokratická krajina v našej časti Európy. Poznám všetky kritické pripomienky na adresu tohto štátu z pera poľských historikov a publicistov, ako aj niektoré diela slovenských a českých historikov. Poliakom prekážalo, že počas poľsko-boľševickej vojny nám zablokovali prísun zbraní cez územie Československa a že československé vojská zabrali Zaolšie. Slováci sa sťažovali na pragocentrizmus a považovali sa za diskriminovaný národ republiky. To isté mali republike za zlé aj sudetskí Nemci. S odstupom času je však čoraz jasnejšie, že tieto faktory neboli rozhodujúce. Poznávacím znamením prvej republiky bola a […]

Divý kapitalizmus verzus premoderná reštaurácia. Musí to byť niečo zvláštne, keď je to rovnako dôležité pre zaľúbencov, vlády aj obchodných partnerov. Pri pohľade z diaľky ho vidíme ako jav, ktorý zohráva významnú úlohu v živote nielen ľudí, ale aj zvierat, a to nielen svojou existenciou, ale aj neprítomnosťou. Ba čo viac, zvieratá a ľudia nielenže prechovávajú voči seba navzájom alebo voči univerzu dôveru alebo nedôveru, ale vytvárajú aj dramatické situácie, v ktorých slobodne fungujú ich dve zázračné schopnosti, miméza a mimikry. Vedia rozptýliť nedôveru iných. Vedia prebudiť dôveru iných. Vedia zneužiť dôveru iných. Vedia využiť zdanie dôvery. Naletia na zdanie dôvery. Získavať dôveru, strácať dôveru alebo vedome […]