Z poľského pohľadu bolo Československo vždy určitým zázrakom. Medzi dvoma vojnami to bola jediná demokratická krajina v našej časti Európy. Poznám všetky kritické pripomienky na adresu tohto štátu z pera poľských historikov a publicistov, ako aj niektoré diela slovenských a českých historikov. Poliakom prekážalo, že počas poľsko-boľševickej vojny nám zablokovali prísun zbraní cez územie Československa a že československé vojská zabrali Zaolšie. Slováci sa sťažovali na pragocentrizmus a považovali sa za diskriminovaný národ republiky. To isté mali republike za zlé aj sudetskí Nemci.
S odstupom času je však čoraz jasnejšie, že tieto faktory neboli rozhodujúce. Poznávacím znamením prvej republiky bola a ostáva veľká osobnosť Tomáša Garriqua Masaryka. Vďaka nemu Československo nadobudlo demokratický a tolerantný charakter, na ?o po mnohých rokoch nadviazal Václav Havel, keď z malej krajiny spravil významného partnera pre celý svet.
Praha bola vždy mnohonárodným mestom, mestom Kafku a Haška. Mnohonárodná a mnohojazyčná bola v tých časoch aj Bratislava. V tejto atmosfére vznikali najväčšie diela českej a slovenskej kultúry. Sú v nich zakódované dve vlastnosti, ktoré si najviac vážim: duch slobody a sebaironický humor, ktorý bol najmocnejšou zbraňou proti totalitnému utláčaniu. Závidím Čechom a Slovákom túto sebairóniu, ktorá mojim rodákom tak veľmi chýba.
Na tomto mieste nemôžem nespomenú? dve mená: Karla Čapka a Jana Patočku. Čapkova esej Místo pro Jonatána je jednou z najzaujímavejších analýz situácie intelektuála konfrontovaného s totalitnou hrozbou. A Patočkove Kacířské eseje sú pre mňa jednou z najdôležitejších kníh o stave ľudstva v predchádzajúcom storočí. V tejto atmosfére vznikala špecifická duchovná kultúra Čechov a Slovákov, ktorú sme si tak obľúbili. V tejto atmosfére a za nášho života sa rodili diela Václava Havla a Milana Kunderu, Dominika Tatarku a Milana Šimečku, Miloša Formana a Jiřího Menzla, Juraja Jakubiska a Martina Šulíka, ktorými sa tak nadchýname.
Stredná Európa by bez nich bola podstatne chudobnejšia.
Text vyšiel v mimoriadnom vydaní časopisu Mosty s názvom Česko-slovenský fenomén, ktoré ako samostatnú prílohu v denníku SME vydalo občianske združenie česko-slovenské Mosty.