Foto: Chris Steele-Perkins
Od zverejnenia videozáznamu, ktorý je dôkazovým materiálom o tom, ako košickí policajti ponižovali rómskych chlapcov, uplynulo už niekoľko dní. Moment prvotného šoku sa rýchlo rozplynul, hoci v takom rozsahu sa podobná vec na Slovensku prevalila po prvý krát. Televízie, ktoré videozáznam odvysielali, upozorňovali, že materiál nie je vhodný pre slabšie povahy. Slabšie povahy to však zrejme predýchali, a celá kauza by zanikla v nových mediálnych prívaloch, nebyť toho, že niektoré mimovládne organizácie vyzvali prezidenta policajného zboru a ministra vnútra, aby odstúpili.
Pár týždňov pred uverejnením tohto videa uverejnila ktorási televízia podobný videozáznam, akurát že malého chlapca na videozázname surovo bil člen bezpečnostnej služby. Ten chlapec možno v tom obchodnom dome niečo ukradol. Záznam bol šokujúci, no ďalej sa už prípad nemedializoval.
Udalosť, ktorá sa následne prevalila na košickej policajnej stanici, ako keby bola ďalšou zo série. Je pravdepodobné, že zďaleka nie všetky takéto udalosti sa aj nakrútili na video. A je ešte pravdepodobnejšie, že ani zďaleka nie všetky, ktoré sa prípadne aj nakrútili, sa dostali do médií. Je veľmi pravdepodobné, že obe videá, a najmä to z košickej policajnej stanice, sú len špičkou ľadovca. Vrcholní činitelia však tvrdia, že to bol len náhodný kúsok ľadu, ktorý akýmsi nedopatrením plával na hladine. Už ho odstránili a preverili, že pod hladinou nič nie je.
Je zaujímavé sledovať, ako sa správajú policajti, ktorí ten záznam urobili a ktorých hlasy počuť v pozadí. Ich tón je spočiatku až tatkovsky dobrosrdečný, ich hlasy pôsobia akoby výchovne. Prikazujú chlapcom, aby sa navzájom bili. Prečo? Aby nemohli byť obvinení z toho, že ich bili oni? Prikazujú im, aby si „dali pusu“. Má to byť akýsi zvrhlý pokus o zmierenie? Aj reakcie chlapcov sú zvláštne. Spočiatku sú zaskočení, no potom poslúchajú, nemajú na výber. Reagujú poslušne, akoby to nebolo po prvý raz, akoby o niečom podobnom už prinajmenšom počuli. A policajti pôsobia zohrato, postupujú presne podľa akéhosi plánu. Mohla by to byť indícia, že toto vôbec nie je prvý prípad. A iste vy sa našlo dosť odborníkov, ktorí by mohli preskúmať video aj z tohto hľadiska. Iste by bolo možné dotyčných policajtov vypočúvať tak kvalifikovane, aby sa podobné podozrenie buď potvrdilo, alebo vyvrátilo. Lenže aj nadriadení boli dobre zohratí, aj oni v tom mali od začiatku jasno: išlo im predovšetkým o to, aby sa už viac nič podobné neprevalilo a predbežne im to aj vyšlo.
Predstavujem si, akú diskusiu by asi takýto materiál vyvolal v krajine, ktorá naozaj stojí na demokratických princípoch. Zhrozenie by asi len tak nepominulo (aj keď treba uznať, že príjemnejšie je na takéto niečo zabudnúť. Keď sa niečo podobné objaví nabudúce, už to nebude také šokujúce.) Ako správne poznamenali analytici v jednej rozhlasovej relácii, premiér svojho času zvolal mimoriadne zasadnutie vlády kvôli psovi ministersky práce sociálnych vecí a rodiny. Táto udalosť ho zatiaľ nepopchla ani len k vyjadreniu.
A medzičasom sa v internetových diskusiách, ktoré prebiehajú anonymne, a preto neohrozene a smelo, dozvedáme, čo si národ o celej veci myslí. Títo dobrí Slováci a Slovenky súhlasia s faktom, že policajti svojvoľne potrestali mladých lupičov, pretože mohli mať s nimi dočinenia už dávnejšie a mohli byť frustrovaní z toho, že ich pri podobných zločinoch prichytili už viackrát. Ani zmienka o tom, že policajti na videu nútili chlapcov, aby sa navzájom fackovali, a to poriadne silno, aby sa navzájom bozkávali, a aby sa vyzliekali donaha, ani zmienka o tom, že policajti tých chlapcov ponižovali, snímali ich nahých a huckali na nich psov. Anonymná hlasná internetová masa nereaguje na to, že policajti sa v ponižovaní svojich obetí vyžívali. Túto anonymnú, ale hlasnú verejnosť však nesmierne rozčuľuje, že konanie policajtov voči rómskym deťom je označované ako mučenie.
Tento chór je viac-menej anonymný. Výnimkou je len dôchodkyňa, ktorú rómski chlapci prepadli, olúpili a zranili. Ona jediná ako keby mala právo povedať to, čo si zrejme myslí mlčiaca väčšina. Dôchodkyňa povedala, že policajtov ľutuje, lebo ich za trest prepustili zo služby, hoci jej tí policajti pomohli. Podľa nej je to nespravodlivé. (K tomu len toľko, že – ako uviedol istý denník – štyria zo siedmich prepustených policajtov, ktorí na stanici týrali rómske deti, budú po prepustení každý mesiac dostávať policajný dôchodok, ktorý je v priemere dvakrát vyšší ako starobný, a to až do výšky 550 eur podľa odslúžených rokov, bez ohľadu na to, či sa ešte v budúcnosti zamestnajú alebo nie a najmä bez ohľadu na to, aký bol dôvod ich prepustenia.)
Internetové anonymné, zato však smelé výkriky a volanie po pomste majú spoločného menovateľa s protimaďarským rozvášňovaním pred prezidentskými voľbami. Majú spoločného menovateľa so silným vplyvom SNS a aj niektorých iných politických strán v našom nielen politickom, ale zjavne aj spoločenskom živote. Záštitu nad tými, ktorí si chcú a môžu udrieť aspoň slovne, prevzali politici, čo mlčia. Tých pár mimovládok, ktoré podpísali výzvu, to, žiaľ, celé nezachráni. Napokon, aj tie mimovládky schytávajú poriadne dávky nenávisti a obhrublých nadávok od hlučných, anonymných, nenapadnuteľných jednotlivcov v internetových diskusiách, hoci ľudia podpísaní pod výzvu prezidentovi policajného zboru a ministrovi vnútra odstúpiť nie sú anonymní.
Takže čo: Je ten úprimne brutálny internetový hlas naozaj hlasom ľudu? Je to hlas holubičieho národa? Je to hlas luzy? Zatiaľ to vyzerá tak, že v každom prípade je ten hlas dosť silný na to, aby politici mlčali, pretože ten hlas je predovšetkým hlas ich voličov a voličiek.