Foto: Petras Malukas / AFP Getty Images Je Ukrajina naozaj to semenisko fašizmu, za ktoré ho označuje Kremeľ a jeho stúpenci? Alebo je tolerantnou demokraciou, ako tvrdí Kyjev a jeho prívrženci? Táto otázka znovu získala na aktualite, keď nová grécka vláda pod vedením premiéra Tsiprasa nedávno naznačila, že súčasné kyjevské vedenie má kontakty s neofašistami, čím vyvoláva spomienky na Druhú svetovú vojnu. Tento názor od počiatku konfliktu presadzuje aj Moskva. Príbehy často mávajú dve strany, no v tomto prípade to tak naozaj nie je. Kremeľ sa mýli na celej čiare a hoci Ukrajine sa ešte celkom nepodarilo skonsolidovať demokraciu, ako tvrdí jej vláda, […]

Tak Rusko ako Čína sa usilujú o väčšiu kontrolu nad internetom. No zďaleka najagresívnejšiu stratégiu má Amerika, a ani trochu ju pritom netrápia medzinárodné pravidlá. Správy, podľa ktorých Čína spustila ďalšie obmedzenia na Gmail – najsilnejšiu internetovú službu Googlu, by nás ani nemali veľmi prekvapiť. Čínski užívatelia síce už roky nemajú ku Gmail prístup, ale plno funkcií tejto služby mohli aj tak využívať – prostredníctvom e-mailových programov ako Outlook či Apple Mail. Túto myšaciu dieru nedávno zatvorili, takže čínski užívatelia sa teraz musia pustiť vyššie vyvinutými obchádzkami. Alebo jednoducho prejdú na služby domácich čínskych firiem, a nemusia sa nútiť k takýmto IT výkonom […]

Hoci slogan “Yes We Can” sa už v Obamovej Amerike opotreboval, v Španielsku, otriasanom krízou letí ako heslo radikálne ľavicovej strany, ktorá v priebehu posledného roku začala dobýjať krajinu. Strana Podemos (jej názov v španielčine znamená „Môžeme“) dokázala svoju silu 31. januára, keď zmobilizovala 100 000 ľudí. Tí vyšli do ulíc v Madride a demonštrovali proti politike uťahovania opaskov, zdrvujúcej zadĺženosti a skorumpovanému politickému systému v krajine a žiadali zmenu. Títo demonštranti neboli žiadnou okrajovou skupinou. V prieskumoch verejnej mienky pred voľbami, ktoré sa budú konať koncom tohto roku, má Podemos náskok pred dvomi hlavnými stranami, jednou stredoľavou a jednou stredopravou. Volebné víťazstvo radikálnej gréckej ľavicovej strany Syriza 25. januára zelektrizovalo […]

Vladimir Putin je Slobodan Milošević bývalého Sovietskeho zväzu: rovnako zlý, len vo väčšom vydaní. Za pláštikom lží začal pracovať na vytvorení bábkového paraštátu na východe Ukrajiny. V černomorskom prístavnom meste Mariupol umierajú nevinní náhodní chodci. V obliehanom Debaľceve žena naberá vodu z obrovskej mláky na ceste. Rumovisko, ktoré bolo kedysi letiskom v Donecku, pripomína výjav z týranej Sýrie. Ozbrojený konflikt si už vyžiadal okolo 5 000 obetí a vyše 500 000 ľudí prinútil opustiť svoje domovy. Európa, sústredená predovšetkým na Grécko a Eurozónu, sa nečinne prizerá tomu, ako jej na priedomí vzniká ďalšia Bosna. Európa, prebuď sa. Ak sme sa čo […]

Hrôzostrašnú masakru novinárov Charlie Hebdo a bezdôvodnú vraždu francúzskych Židov v parížskom supermarkete má na svedomí ten typ mladých ľudí, z akých by za inej éry vyrástli obyčajní drobní delikventi. V dnešných časoch sa takíto nespokojní stratenci dávajú zvábiť sirénou džihádu. Hoci sa vo svojich propagandistických videoklipoch tvária veľmi zbožne, nezaprú, že praktizujú výsostne modernú odrodu zločinnosti. Parížske vraždy mali údajne očistiť pošpinené meno proroka Muhamada, miesto toho však najuctievanejšia postava islamského náboženstva vyznela ako šéf miestnej mafie. Napriek tomu sa v mnohých komentárov znovu objavili zmienky o konflikte civilizácií. Z tohto postoja sa po atentáte z 11. septembra 2001 stal osudný a katastrofálne nepresný nástroj na […]

Nálada, čo zachvátila Francúzsko po atentáte na Charlie Hebdo, je viac ako reakcia na hrôzu alebo prejav solidarity. Pretože tento teroristický útok bol viac ako zločin: bola to politická udalosť, ktorá pôvodne intelektuálnu debatu premenila na otázku života a smrti. Pýtať sa na väzbu medzi islamom a násilím znamená diskutovať o mieste moslimov vo Francúzsku. Týka sa to základu, ktorý francúzsku spoločnosť drží pokope. Prevládajúci názor vychádza z demografického ohrozenia: moslimov je čoraz viac. Antirasistický menšinový názor zas hovorí, že islamofóbia, naštartovaná terorom niekoľkých,  podkopáva práve to, čo drží francúzsku spoločnosť pokope. Za riziko pre väčšinu vo Francúzsku považuje čoraz […]

Zisťujem, že sa tu už v tejto krajine necítim ako predtým. Nie, nikto ma neohrozuje. Ale keby ma niekto ohrozoval, nikto by ma nebránil. Keby o mne niekto vyhlásil, že sa nesmiem dotknúť dieťaťa, že som homoloby, že som mor? Keby povedali, že som špina, ktorú treba vytlačiť preč? Keby im na to kývol predseda vlády? Keby na to kývol aj prezident, ktorého som volila? Keby na to tomu prezidentovi kývli aj nezávislé noviny, ktoré som si predplatila? Čo by som tak asi robila? Ostalo by mi samej vykrikovať, kto v skutočnosti som, že nikomu neškodím, že som spôsobilá vychovávať […]

Pred sedemdesiatimi rokmi, 27. januára 1945, keď bol oslobodený Osvienčim, svet šokovala správa o jeho existencii. V priestoroch jedného z hlavných táborov, Auschwitz-Birkenau, ktorého vyvražďovacia centrála naplno fungovala od roku 1942, sa nachádzal najväčší a najviac neslávne známy vyhladzovací tábor Nemecka. Nemci tu vyvraždili približne 1,1 milióna ľudí, z toho jeden milión Židov. Jeho názov okamžite vyvoláva predstavu zla a hrôzy. Osvienčim bol fabrikou na smrť – tento oxymoron by pred holokaustom pôsobil nezmyselne, no dnes ho bez problémov pochopí každý. Plynové komory, ktoré sa stali symbolom Auschwitzu, boli len súčasťou sústavy vyše štyridsiatich osvienčimských táborov a podtáborov. Súčasne však Auschwitz ostáva nepochopený a toto nepochopenie skresľuje […]

Na akom princípe funguje satira? Čo od nej môžeme očakávať? Tieto otázky sa nevdojak tisnú na jazyk po nedávnych udalostiach v Paríži. Presnejšie povedané, líši sa druh satiry, aký praktizuje časopis Charlie Hebdo – teda obrázky, ktoré si otvorene a niekedy oplzlo strieľajú z náboženských postáv (Otec, Syn a Svätý duch majú análny sex; Mohamed so žltou hviezdou v zadku) – zásadne od bežnej satiry? Nezaobíde sa západná kultúra bez toho, aby mohla takéto obrazy plodiť? A plnia skutočne funkciu satiry? Základom satiry je to, že apeluje na takzvaný zdravý rozum a spoločný morálny kódex. Satira nie je totožná s […]

Je naozaj možné, že si ruský president Vladimir Putin zvolil Balkán za budúce ihrisko pre svoju destabilizačnú politiku? Túto možnosť nedávno nadškrtla Angela Merkel. Mali by sme ju brať vážne. Finančná kríza roku 2008 si vynútila aké-také zmierenie medzi Západom a Ruskom. Nemôžme však očakávať, že čosi podobné sa odohrá po teroristických útokoch na Francúzsko, aj napriek prejavom solidarity, ktoré z Ruska zazneli. Vladimír Putin je priveľmi rozhnevaný, Európa je príliš ustarostená a spomienky na krátkodobé zmiernenie napätia tiež nie sú zvlášť povzbudivé. Reset vzťahov s Ruskom, ktorým sa Amerika tak vystatovala, sa skončil anexiou Krymu. Oligarchovia sú nespoľahliví spojenci. […]