Je naozaj možné, že si ruský president Vladimir Putin zvolil Balkán za budúce ihrisko pre svoju destabilizačnú politiku? Túto možnosť nedávno nadškrtla Angela Merkel. Mali by sme ju brať vážne. Finančná kríza roku 2008 si vynútila aké-také zmierenie medzi Západom a Ruskom. Nemôžme však očakávať, že čosi podobné sa odohrá po teroristických útokoch na Francúzsko, aj napriek prejavom solidarity, ktoré z Ruska zazneli. Vladimír Putin je priveľmi rozhnevaný, Európa je príliš ustarostená a spomienky na krátkodobé zmiernenie napätia tiež nie sú zvlášť povzbudivé. Reset vzťahov s Ruskom, ktorým sa Amerika tak vystatovala, sa skončil anexiou Krymu. Oligarchovia sú nespoľahliví spojenci. […]

Ivan Krastev is Chairman of the Center for Liberal Strategies in Sofia, and Permanent Fellow at the Institute for Human Sciences (IWM) in Vienna. His latest book is In Mistrust We Trust: Can Democracy Survive When We Don’t Trust Our Leaders? SOFIE – Jedním z nejznepokojivějších důsledků probíhající finanční krize je zhroucení důvěry v demokratické instituce a politiky. Průzkum globální firmy Edelman nazvaný „Barometr důvěry“ zaznamenal v roce 2012 historicky největší propad, co se týče vlády. Může tento trend zvrátit větší „transparentnost“ – tato nová politická mantra občanských aktivistů i narůstajícího počtu demokratických vlád? Doufá se, že kombinace nových technologií, […]

Ruský autoritársky režim vďačí za svoju stabilitu tomu, že postavil na hlavu dva základné princípy komunizmu, píše Ivan Krastev. Jeane Kirkpatrick roku 1979  v časopise Commentar uverejnila slávny článok Diktatúry a dvojité metre. Tvrdila v ňom, že totalitné režimy, založené na revolučnej ideológii sú nielen represívnejšie než tradičné autoritárske režimy, ale že sa dajú oveľa ťažšie liberalizovať či demokratizovať. Podľa jej názoru ideológia týmto režimom dodávala transcendentálnu legitimitu a tým z nich spravila čosi na spôsob teokracií. Ideológia bola aj prostriedkom na zaistenie súdržnosti vládnucej elity. Pojem „straníckej línie“ podľa Kena Jowitta plnil v leninských režimoch funkciu, akú na Západe plnili demokratické procedúry. Vládnuca strana […]

The era of post-American Europe has begun. It is not a Europe abandoned by Americans or a Europe deprived of American security guarantees; neither is it a creature that is likely to vanish should the Republicans enter the White House in 2012. Post-American Europe represents a new geo-political order in which the Old Continent is no longer at the centre of America’’s strategic interests, one in which the decision about a new constellation of powers depends primarily on Europeans themselves. It also means that American obligations towards their European allies will depend on the allies’’ readiness to support US policies […]

Američania sú z Marsu, ale Rusi tiež. Jedni aj druhí sa boja, že vyznejú ako bezvýznamní slabosi a to určuje ich postoj ku gruzínskej kríze. V tejto situácii je hlavnou silou Európskej únie to, čo na prvý pohľad pôsobí ako slabosť. „Stoj! Ak nezastaneš, ešte raz vykríkneme stoj!“ Takto hodnotia redaktori časopisu The Wall Street Journal vyhlásenie Európskej únie v otázke pokračujúcej ruskej okupácie Gruzínska. Redaktori ruských novín sa s nimi zhodujú. Ako v Moskve, tak vo Washingtone prevláda názor, že summit únie o situácii v Gruzínsku ukázal, že Európska únia je slabá, rozdelená, stratená a nemá dosť síl, aby […]

So strednou Európou čosi nie je v poriadku – alebo čosi nie je v poriadku s demokraciou? “Svet obchádza strašidlo: populizmus. Pred desiatimi rokmi, keď nové národy dosiahli nezávislosť, otázka znela: koľko z nich bude komunistických? Táto otázka, ktorá bola vtedy úplne namieste, je dnes trochu neaktuálna. Pokiaľ sa noví vládcovia zmocňujú nejakej ideológie, je to ideológia, ktorá čoraz viac nadobúda charakter populizmu.” Skonštatovali to Ghita Ionescu a Ernest Gellner pred štyridsiatimi rokmi. Pomerne dlhý čas, počas ktorého populizmus najprv vymizol, a potom sa znovu vynoril ako globálny fenomén našich dní. Dnes, podobne ako vtedy, je význam populizmu nepochybný, napriek […]