Vážený a milý pán Balcerowicz, dotkli ste sa podstaty veci – debaty o stave školstva v našej krajine. Mám rovnaké právo ako Vy prihlásiť sa do tejto debaty: takmer pätnásť rokov som pracoval v školstve, od základnej školy cez gymnázium a odborné učilište a nakoniec na dvoch vysokých školách: na Lekárskej akadémii v Gdańsku a na Gdańskej univerzite. Povolanie učiteľa som mal veľmi rád, napĺňalo čo sa týka ambícií, ale aj emócií. Odišiel som, pretože som nemohol z jedného, poctivo zarobeného platu pokryť rastúce náklady na obživu rodiny. Ako mnohí kolegovia od fachu som musel neustále hľadať zárobky navyše, len aby sme […]

Krátko po tom, čo sa stal nemeckým kancelárom, zvolal Gerhard Schröder úzky kruh intelektuálov a odborníkov, s ktorými chcel prediskutovať otázku: môže sa pojem občianska spoločnosť stať hlavnou ideou, siahajúcou do rôznych oblastí politiky, ktorá by mohla spájať ekonomický rast, politickú slobodu a sociálnu súdržnosť v čase globalizácie? Bola to veľmi živá debata a Schröder ju veľmi pozorne sledoval. Krúžilo sa napríklad okolo otázky, ako by sa dalo čeliť vzniku novej skupiny vylúčených, ľudí, ktorí nedokážu získať prístup na pracovný trh, ani k občianskej spoločnosti a ich politickým inštitúciám. Chýba Európa občanov, a tá môže rásť iba zdola, zo samotnej […]

Snižování daní problémy s deficitem nevyřeší. Útočná reklama z Obamovy kampaně, která se zaměřila na společnost Bain Capital, předkládala zjednodušený obrázek složité reality. Soukromé kapitálové společnosti mohou zásadním způsobem přispět k udržení konkurenceschopnosti podniků. Některé firmy se sice prohřešily nekalými praktikami, ale celkově se toto odvětví natolik rozrostlo proto, že plní užitečnou funkci. Na této reklamě však bylo nejhorší, že jen málo souvisela s výzvami, kterým čelí Amerika, nebo s Obamovou politikou. 21 snížení daní První velká reklama Mitta Romneyho je naopak naplněná obsahem – ovšem obsahem nesprávným. Říká nám, že první den po nástupu do funkce Romney ze všeho […]

To, čo sa momentálne odohráva v Sýrii je tragédia a škandál súčasne. Deň po dni sýrska polícia a armáda ponižuje, straší a zabíja desiatky svojich spoluobčanov. Mladí a starí, vzdelaní i nevzdelaní, bohatí i chudobní: všetci sú terčom útokov. V jeden jediný deň pred dvomi týždňami jednotlivo zavraždili deti – strelou do hlavy. A takzvaný civilizovaný svet sa ani len nepokúša masakrom zabrániť . Jeho vedúci predstavitelia vydávajú prehlásenia, no krviprelievanie pokračuje. Táto situácia už trvá vyše 13 mesiacov a koniec stále nie je na obzore. Naši vedúci predstavitelia na otázky verejnosti len krčia plecami: „Čo už môžeme robiť, keď pseudodemokraticky zvolený prezident […]

Slavoj Žižek o Európe a o Grékoch. Predstavte si scénu z antiutopického filmu, ktorý zobrazuje našu spoločnosť v blízkej budúcnosti. Uniformované hliadky v noci strážia poloprázdne ulice v centrách miest a sliedia po prisťahovalcoch, zločincoch a tulákoch. Tých čo nájdu, brutálne týrajú. No táto zdanlivo neskutočná hollywoodská scéna je v dnešnom Grécku skutočnosťou. Samozvaní strážcovia zákona v čiernych košeliach, členovia neofašistického hnutia Zlatý úsvit – ktoré popiera Holokaust, v posledných voľbách získalo 7 percent a chváli sa tým, že má podporu 50 percent aténskej polície – obchádzajú ulice a mlátia všetkých prisťahovalcov, ktorí im padnú do rúk: Afgáncov, Pakistáncov, Alžírčanov. […]

Slovensko upadlo do politického útlumu, v němž levicová vláda ohlašuje razantní změny. Svátky jsou velmi důležité pro duchovní rovnováhu naší společnosti,“ prohlásil slovenský biskup Stanislav Zvolenský v reakci na úvahy nové vlády o snížení počtu volných dnů, jež prý brzdí ekonomiku. Jenže k duchovní rovnováze, která ovšem vypadá spíše jako odevzdanost vůči osudu, se dnes slovenská společnost už propracovala díky jednomu novému svátku – svátku od politiky. Když volby v březnu ukázaly, že Slováci dali levicové straně Smer mandát k jednobarevné vládě, zavládlo užaslé ticho, v němž visela otázka: Jak bude vypadat politika v parlamentní demokracii, v níž veškerou moc […]

Na sklonku života, keď už moja mama bola veľmi stará a bývala v ústave dôchodcov, prekvapila ma otázkou, či ešte píšem básne. Keď som sa preriekol, že áno, nechápavo sa na mňa zadívala. Keď som jej to zopakoval, povzdychla si a pokrútila hlavou a zrejme si pomyslela, tomu môjmu synovi vždy trochu šibalo. Dnes už mám vyše sedemdesiat a ľudia, ktorí ma dobre nepoznajú, mi občas kladú rovnakú otázku. Upodozrievam mnohých z nich, že dúfajú, že im odpoviem, že som prišiel k rozumu a že ma táto mladícka nerozvážnosť prešla, a keď sa im priznám, že tomu tak nie je, sú zjavne prekvapení. Akoby to pokladali za čosi […]

Nerozumiem cestovaniu. Je to trochu tak, ako keby som polozadusený povedal, že nerozumiem dýchaniu, pretože, hoci necestujem zriedkavejšie než kedysi, cestujem kratšie a bližšie. Na jeden a pol mesiaca na Sibír či do Mongolska sa už nevyberiem. Viem len, že musím cestovať — len preto, aby som sa zakaždým vrátil. Toto samozrejme nie je môj výrok, povedal to markíz v Piesni o láske a smrti Korneta Christopha Rilkeho. Až na to, že ja sa vraciam, no markíz sa nevrátil. A keď sa raz človek vráti, je doma viac než keby nebol nikam cestoval. Ale toto nie je zmysel cesty, je to len zmysel jej zakončenia […]

Katastrofické scénáře vypadají spíš nepravděpodobně. Po pádu komunistického bosse Po Si-laje se hodně spekulovalo o mocenském boji v Číně. Kdyby se kariéra populistického intrikána vinou chyb, odhalení i obyčejné smůly nezhroutila právě letos, Po mohl vládnoucím technokraticko-autoritářským systémem skutečně otřást. Čína tuto politickou krizi nejspíše překoná, zároveň ale čelí naléhavější hrozbě – krizi ekonomické. Jako Japonsko Experti mi už dvě desetiletí rok co rok vysvětlují, že čínská ekonomika stojí kvůli obrovské nerovnováze a špatným rozhodnutím před krachem. Odkazují k nespláceným úvěrům, nestabilním bankám, nevýkonným státním podnikům a realitním bublinám. Nic z toho z nějakého důvodu zatím čínský růst nezpomalilo, ten […]

Odkladal som písanie tohto textu zo dňa na deň od začiatku apríla. Ale po výbuchoch v Dnepropetrovsku, jednom z najväčších priemyselných miest Ukrajiny, tesne pred májovým dlhým víkendom, som sa pustil do roboty. Bola to pre mňa posledná výstraha: život na Ukraine prestáva byť len nepokojný, neútulný, škaredý a bezfarebný – stáva sa nebezpečným a postupne sa farbí krvou. Dobre, rád by som uveril, že tieto výbuchy nezorganizovala vláda. Načo by jej boli také problémy? Ale samotná skutočnosť, že v tejto situácii je podozrenie spoločnosti zamerané predovšetkým na vládu, je hodná zamyslenia. Veľmi by som sa chcel mýliť, pokiaľ ide […]