Áno, Le Pen predstavuje hrozbu, ak však všetci podporíme Macrona, neocitneme sa v začarovanom kruhu a nebudeme bojovať proti následku miesto príčiny, pretože podporíme neoliberalizmus, ktorý je vodou na mlyn krajnej pravice? Titulok komentára v Guardiane, britskom hlase protiassangeovskej a prohillaryovskej liberálnej ľavice, hovorí za všetko:  “Le Pen je krajne pravicová revizionistka Holokaustu.  Macron nie. Neviete sa rozhodnúť?” Ako sa dalo predpokladať, samotný článok začína týmito slovami: “Je investičný bankár to isté ako revizionistka holokaustu? Je neoliberalizmus porovnateľný s neofašizmom?” a pokračuje zosmiešňovaním toho, ako podmienečne ľavica podporuje Macrona v druhom kole volieb: “Dám teraz asi hlas Macronovi – ale s VEĽMI ťažkým srdcom.” […]

Dnes progresívna zóna, ktorú v sociálnych témach populizmus vyhadzuje zo sedla, musí atakovať hospodárstvo i tých, čo ohrozujú “verejné blaho” – od klímy po genetiku. Ako sa postaviť k politike širokého spektra, zoči-voči zásadným otázkam dnešného sveta, od ekológie cez biogenetiku po finančný kapitalizmus? Je jasné, že potrebujeme nanovo premyslieť široké nadnárodné kontrolné mechanizmy a účinné ochranné opatrenia, prekonať ľavičiarsku obsesiu lokálnou organizáciou a priamym vzťahom s riadiacim centrom na účinnejšiu a širšiu organizáciu na štátnej a medzištátnej úrovni. Prečo je toto dnes také určujúce? Pretože čoraz menej existuje možnosť rozhodovať medzi Fukuyamovým liberálnodemoratickým snom na jednej strane a komunizmom na […]

Jacques Lacan povedal, že aj ak je niečo pravdy na tvrdení žiarlivého manžela, že ho žena klame s inými mužmi, aj tak je jeho žiarlivosť patologická. Prečo? Správna otázka totiž neznie: “Mal dôvod pre žiarlivosť?”, ale “Prečo si svoju identitu musí potvrdzovať žiarlivosťou?”   Rovnako by sa dalo povedať, že aj keby väčšina toho, čo nacisti tvrdili o Židoch bola pravda – že vykorisťujú Nemcov; že zvádzajú nemecké dievčatá, čo samozrejme pravda nebola – ich antisemitizmus napriek tomu bol (a je) patologický, pretože potláča pravú príčinu toho, prečo nacisti potrebovali antisemitizmus, aby si udržali svoju ideologickú pozíciu. Skutočná otázka neznie: “Sú  prisťahovalci skutočnou hrozbou […]

S utečeneckou krízou v Európskej únii sa nevysporiadame, ak sa nevyrovnáme so svetovým kapitalizmom. Vo svojom klasickom diele O smrti a umeraní Elisabeth Kübler-Ross predostrela známu schému piatich štádií, ktorými prechádzame, keď nám zistia smrteľnú chorobu: negácia (jednoducho odmietame túto skutočnosť prijať na vedomie: “To nemôže byť pravda, to sa mi nemohlo stať.”); hnev (ten vybuchne, keď už ďalej nemôžeme popierať skutočnosť: “Ako sa mi to len mohlo stať?”); vyjednávanie (nádej, že sa nám podarí túto skutočnosť oddialiť alebo zmenšiť jej význam: “Nechaj ma aspoň dožiť do promócie mojich detí”); depresia (libidózne stiahnutie sa: “Aj tak zomriem, tak prečo by som sa […]

Gréci majú pravdu: tvrdenie Bruselu, že nejde o ideológiu, je ideológia čistého zrna, ktorá je príznačná pre celý súčasný politický proces. Neočakávane jasné „nie“ v gréckom referende bolo historickým hlasom v zúfalej situácii. Pri práci často rozprávam starý známy vtip z posledných rokov Sovietskeho zväzu o Rabinovičovi, ktorý chce emigrovať. Na otázku úradníka z pasového oddelenia, prečo chce odísť, Rabinovič odpovie: „Z dvoch dôvodov. Po prvé, bojím sa, že komunizmus v Sovietskom zväze padne a nová moc zo všetkých zločinov komunistov obviní nás Židov a zas vypuknú protižidovské arian…“ „Ale prosím vás,“ preruší ho úradník, „to je absolútny nezmysel. V Sovietskom zväze sa nič nezmení, moc komunistov […]