Zomrel Jorge Semprún. Tisíce historických faktov o nemeckom vraždení som sa dozvedela od Jorge Semprúna. Krištáľovo jasné, presne vybrúsené – tým, že v jeho jazyku boli také poeticky doráňané. Jeho vety ako odmäk a mráz za čelom, naraz. Tisíce historických faktov o brachiálnej ideológii komunistov a o tom, ako zaobchádzali s vlastnými ľuďmi, som sa tiež dozvedela od Jorge Semprúna. Na francovskej zamilovanosti do smrti som sa naučila, že láska k smrti je súčasťou všetkých autoritárskych systémov vládnutia – aj ľavicových, aj Božích štátov. Aj žiť s vlastným prenasledovaním, aj to som sa naučila od Jorge Semprúna. Z jeho viet […]

Na Malte si naverímboha prenajímame loď. Misratu totiž Kaddáfího vojská uzavreli a odrezali od vonkajšieho sveta a dá sa tam dostať jedine po mori. Konečne jeden námorník na poslednú chvíľu súhlasil, že si trúfne nás tam dostať – aj to len preto, že bol po krk v dlhoch, čo si narobil pretože na budúci týždeň vydáva dcéru. Sľúbil teda, že nás tam dostane – mňa a príslušníkov líbyjskej opozície, ktorí ma sprevádzali z Francúzska: Ali Zeidana, Mansura Sayf al-Nasra a Souleimana Fortiu. Za deň a nasledujúcu noc sa bez prístrojov hodných tohto názvu a bez použiteľnej mapy doplavíme do mučeníckeho mesta Misrata. Na opustenej prístavnej hrádzi zahalenej […]

Každý, komu je dnes nad padesát, asi dokáže odpovědět na otázku, co dělal 21. srpna 196á. Tak silný byl zážitek, když do Československa v ten den vtrhlo půl milionu vojáků Varšavské smlouvy. Na stejnou otázku o 21. červnu 1991, tedy dnu odchodu posledních sovětských vojáků, už by mnoho lidí asi tak snadno odpovědět nedokázalo, to však nic nemění na tom, že ten okamžik má obrovský historický význam. Postižení O hloubce národního traumatu z okupace svědčí fakt, že odsun sovětských vojsk a rozpuštění Varšavské smlouvy se stalo jedním z hlavních témat hned po listopadu 1989. Václavu Havlovi, Jiřímu Dienstbierovi, Luboši Dobrovskému, Michaelu Kocábovi a dalším se už koncem […]

Roku 1989 komunisti prehrali voľby v Poľsku. Volebný zákon zaručil vládnemu táboru väčšinu v Sejme, a tak skutočnou skúškou spoločenskej podpory boli voľby do Senátu. Tu boli výsledky jednoznačné: 99 percent kresiel pripadlo kandidátom Solidarity. V týchto voľbách spoločnosť ukázala, že chce slobodu a zmenu systému. Komunistická moc sa nesnažila zneplatniť výsledok volieb. Tým sa rozhodlo o pokojnom charaktere demokratickej transformácie v Poľsku. Prvý raz v dejinách sa vládnuci komunisti rozhodli skoncovať s doktrínou, ktorá hlásala, „nikdy sa nevzdáme moci“. Tieto úžasné udalosti sa však nedostali na titulné stránky novín na celom svete. Poľskú senzáciu vytlačili hrôzostrašné informácie o masakre mládeže, ktorá sa už niekoľko […]

S tím magicky znějícím slovem se setká nejpozději v Sarajevu každý, kdo přijede do Bosny: Medžugorje čtete na supermoderních autobusech, které duní po hrbolatých silnicích, obsazené do posledního místa cestujícími většinou staršího věku. Kdo by ještě věřil, že náboženství a tvrdý byznys se vylučují (nebo by aspoň měly), je na omylu: penězoměnci jsou zpět ve (zlatém) chrámu. V Medžugorji, česky místu mezi horami, se odehrála jedna z evropských novodobých pohádek. Od 24. června 1981 se tu prý Panna Marie pravidelně zjevovala několika místním dětem, jimž předávala svá poselství a tajemství. Z pohledu parapsychologického výzkumu ovšem šlo o tucet zpráv z […]

Zatknutím Ratka Mladiča akoby sa začala posledná kapitola právneho spracovania a vyrovnania sa s vojnou v Juhosláviou. No nemôžeme zbaviť morálnej zodpovednosti všetkých tých, o ktorých sa zaslepení nacionalisti ako tento bosniansko-srbský generál politicky opieral. Bolo asi šesť hodín ráno 26. mája, ale starší pán v srbskom Lazareve už vstal a bol pripravený odísť z domu. Večer predtým si prichystal všetky svoje doklady a všetky svoje lieky a zbalil do igelitovej tašky. Vedel, že tam, kam pôjde, toho oveľa viac potrebovať nebude. Naraňajkoval sa a sedel v dome v očakávaní toho, čo malo prísť. Keď ho policajti prišli zatknúť, neskrýval svoju totožnosť a odovzdal im svoj dávno neplatný občiansky […]

Ak ste čítali správy o európskej ceste prezidenta Obamu, mohli ste získať dojem, že tam bol ako turista. V Dubline predviedol tradičný rituál objavovania írskych koreňov. V Londýne sa zúčastnil ceremónie, pre ktorú by sa hodil názov Kráľovská svadba. Druhý diel. Vo Washingtone zatiaľ všetko beží po starom. Vláda si ďalej požičiava peniaze, napriek tomu, že štátny dlh prekročil kritickú hranicu. Demokrati v Senáte potopili plán Paula Ryana na zníženie nákladov na Medicare, systém zdravotného poistenia pre penzistov, napriek tomu, že nepredložili vlastný plán stabilizácie dlhu. Obamova cesta však mohla byť príležitosťou poučiť sa z fiškálnych chýb Európy. Pre amerických komentátorov, predovšetkým pre […]

Nedávno som si prečítal prílohu časopisu Polityky s príznačným titulom Poľná výbava inteligenta. Redakcia má zjavne najlepšie úmysly a verí v existenciu starého dobrého inteligenta. Odkiaľ sa berie táto viera? Jeho smrť už toľkokrát ohlásili jeho smrť, a on stále žije? Zdá sa, že je stále živý, ale je už storočný a informácie mu treba podávať cez trubičku alebo snáď infúziou. Zakaždým, keď sa pokúšam predstaviť si skutočného, tradičného inteligenta, pred očami sa mi vynára nasledovný obraz: Varšava, stará dobrá ulica, trebárs Wiejska, neón kaviarne Czytelnik, po ulici si vykračuje dáky zhrbený Tadeusz Konwicki v klobúku, v kiosku si kupuje […]

To, že v severnom Srbsku nečakane zatkli Ratka Mladiča, bosniansko-srbského generála, obvineného z masakry v Srebrenici roku 1995, je výborná správa. Ako v srbskej televízii povedala matka syna, ktorý zahynul v Srebrenici: Spravodlivosť je pomalá, ale nakoniec príde. Veľkou otázkou je, prečo srbskej vláde trvalo tak dlho, kým ho zatkli, pretože ťažko uveriť, že tajné služby celkom stratili jeho stopu po tom, ako stratil ochranu armády. Ako som povedal už pred rokom, zo série nedatovaných videofilmov jasne vyplývalo, že Ratko Mladič napriek tomu, že bol jedným z najhľadanejších mužov sveta, sa voľne pohyboval, hral pingpong, otváral fľaše šampanského, pripíjal si […]

Ako takmer každá životná skúsenosť, aj zhubná rakovina časom prestane byť zaujímavá. Senzácia z nej vyprchá a stane sa priam banálnou. Človek si zvykne na prízrak ustavičného Komorníka, čo neznesiteľne postáva vo dverách ako otravný hosť, čo sa túži dostať k slovu, keď sa večer schyľuje ku koncu. Ani mi tak neprekáža, ako vyzývavo mi chce pomôcť do kabáta, akoby mi nemo pripomínal, že je čas odísť. Len ma ničí, že sa mi pritom vysmieva. Hlas Choroba mi s prehnanou pravidelnosťou každý deň servíruje uštipačnú dennú špecialitku či príchuť mesiaca. Raz sú to ranky či vredy, čo sa mi kde-nič tu nič vyhodia na […]