Ratko Mladič 26. mája 2011. Foto: Handout / Reuters
To, že v severnom Srbsku nečakane zatkli Ratka Mladiča, bosniansko-srbského generála, obvineného z masakry v Srebrenici roku 1995, je výborná správa. Ako v srbskej televízii povedala matka syna, ktorý zahynul v Srebrenici: Spravodlivosť je pomalá, ale nakoniec príde.
Veľkou otázkou je, prečo srbskej vláde trvalo tak dlho, kým ho zatkli, pretože ťažko uveriť, že tajné služby celkom stratili jeho stopu po tom, ako stratil ochranu armády. Ako som povedal už pred rokom, zo série nedatovaných videofilmov jasne vyplývalo, že Ratko Mladič napriek tomu, že bol jedným z najhľadanejších mužov sveta, sa voľne pohyboval, hral pingpong, otváral fľaše šampanského, pripíjal si s priateľmi, húpal na kolenách vnúča, obdivoval krásy prírody, ba dokonca plakal na pohrebe. Teraz, keď vysvitlo, že žil pod cudzím menom v dome bratranca, ktorý sa tiež volá Mladi?, znie tvrdenie srbskej vlády, že ho nikde nevedeli nájsť, ešte neuveriteľnejšie.
Politický tlak z Európy, ktorý ohrozoval srbskú kandidatúru na členstvo v Európskej únii, pri rozhodnutí vlády, že nastala správna politická chvíľa vydať ho, určite zavážil. Nebude asi náhoda, že jeho zadržanie oznámili v deň, keď Srbsko mala navštíviť ministerka zahraničia Európskej únie, Catherine Ashtonová.
V Srbsku a v srbskej časti Bosny sa samozrejme nájde kopa ľudí, ktorí budú rozhodnutie Tadičovej vlády konečne Ratka Mladiča zatknúť, považovať za zradu. Títo ľudia, aj keby im predložili bohaté a jasné dôkazy, nikdy nepriznajú, že on alebo nejaký iný Srb sa mohol dopustiť zločinov v tejto vojne, alebo v akejkoľvek inej. V tomto zmysle sa podobajú všetkým svojim balkánskym susedom. Vidia ďalšie sprisahanie, ďalšiu zradu na národe a možno aj vyjdú do ulíc, no neverím, že čosi zmenia. Nesmieme zabudnúť, že srbské vlády majú veľkú prax vo vydávaní vojnových zločincov do Haagu a v tomto prípade predpokladám, že dokonca aj mnohí nacionalistickí politici, ktorí budú nahlas protestovať, si uvedomia, že nemá zmysel pohnevať si Európu pre jedného muža.
Ratko Mladič veľmi zostarol a je v zlom zdravotnom stave, ale na rozdiel od Radovana Karadžiča počas zatknutia nebol v nijakom prevleku a spolupracoval s úradmi. Proti rozhodnutiu o vydaní sa môže odvolať, ale nebude to trvať viac ako pár dní. Odteraz si v Srbsku všetci budú predovšetkým klásť otázku, kto vedel o jeho skrýši, kto mu pomohol získať falošné doklady a predovšetkým, čo bude on sám ochotný povedať o dejinách vojny a o tom, čo sa odohralo v Srebrenici a o nechutných kšeftoch, ktoré robil s predstaviteľmi iných etnických skupín a predstaviteľmi cudzích krajín, ktoré sa snažili upokojiť Srbov a skončiť vojnu – o otázkach, o ktorých všetci zainteresovaní určite dúfajú, že ostanú zahalené tajomstvom.