Michał Witkowski hľadá zmiznutých mladých ľudí, ktorí sa prepadli v štrbinách reality. Vždy ma fascinovali oznamy o zmiznutiach mladých ľudí, vyvesené na staniciach a zastávkach. A hoci z webe nadácie Itaka je jasné, že miznú predstavitelia všetkých pohlaví a vekových skupín, na stĺpoch s oznamami udierajú do očí hlavne tí mladí. Podporuje to fantáziu. Ak dakto odišiel z domu za kamarátom a ani po rokoch sa nevrátil, znamená to, že zapadol do tej štrbiny reality, ku ktorej obyčajný smrteľník nemá prístup, môže nanajvýš tušiť, že realita je vybavená množstvom dverí, na prvý pohľad neviditeľných, zakamuflovaných fototapetou, znázorňujúcou každodennosť, ako pozadie na fotografii z oznamu. Ale my sme na ceste […]

Given that ever since the Renaissance Europe has been so definitively split into Catholicism and Protestantism and so entrenched in its habits, I wasn’’t in the least surprised to learn from a Swiss acquaintance that coffee was more Protestant while tea was more Catholic. In response, I ostentatiously sipped from my cup, proud of the fact that it happened to contain coffee. And even though no one on either side of the barricade really believes in God that much, the dichotomies of habit remain, allowing us to speculate endlessly and to keep dividing the world in two halves. Thus the […]

Katolicizmus a protestantizmus rozdelili Európu na počiatku renesancie tak dôkladne, tak hlboko sa nám vryli do obyčajov, že keď som počul od známeho Švajčiara, že “káva je viac protestantská a čaj katolícky”, vôbec som sa tomu nezačudoval. Len som si trochu ostentatívne srkol zo šálky s hrdosťou, že v nej práve pláva káva. A napriek tomu, že ani na jednej strane barikády už nikto obzvlášť v Boha neverí dichotómie v obyčajoch sa zachovali. A umožňujú nám snovať nekonečné úvahy a deliť celý svet na polovicu. Vaňa, zvádzajúca k leňošeniu je teda katolícka, zatiaľ čo rýchla sprcha o šiestej ráno – ako prejav […]

Nedávno som si prečítal prílohu časopisu Polityky s príznačným titulom Poľná výbava inteligenta. Redakcia má zjavne najlepšie úmysly a verí v existenciu starého dobrého inteligenta. Odkiaľ sa berie táto viera? Jeho smrť už toľkokrát ohlásili jeho smrť, a on stále žije? Zdá sa, že je stále živý, ale je už storočný a informácie mu treba podávať cez trubičku alebo snáď infúziou. Zakaždým, keď sa pokúšam predstaviť si skutočného, tradičného inteligenta, pred očami sa mi vynára nasledovný obraz: Varšava, stará dobrá ulica, trebárs Wiejska, neón kaviarne Czytelnik, po ulici si vykračuje dáky zhrbený Tadeusz Konwicki v klobúku, v kiosku si kupuje […]

Nasledujúca scéna sa odohráva v Kyjeve, kde prestupujem a musím stráviť noc v hoteli na letisku.   Už samotná téma ukrajinských gostinic by vystačila na slušný fejtón. Tu treba dodať, že v tejto krajine neexistujú veľké hotelové reťazce. Preto hotel bol podľa očakávania na úrovni každej inej ukrajinskej gostinice s vypnutou vodou, odpadávajúcimi kohútikmi na umývadle, odlupujúcimi sa tapetami, plošticami, starými babami a výťahovými myšami. V hoteli boli dva druhy izieb: normálne, s kúpeľňou na chodbe, a lux. Izba lux bola rovnako špinavá, smutná ako po požiari, akurát že mala kúpeľňu. Ojoj, vravím si, Bože môj, zle je, ale od […]