Ruská duše je, jak víme, pouze takové roztomilé obrazné pojmenování, do něhož si můžeme vložit naprosto cokoliv, od chandry až třeba po jurodivosť. Ruská duše je, jak víme, pouze takové roztomilé obrazné pojmenování, do něhož si můžeme vložit naprosto cokoliv, od chandry až třeba po jurodivosť. Ale přesto bych tvrdil, že Rusko, ruské společenství, má ve své podstatě cosi, co vždy přežívá rozklad a zánik určitého státního systému, něco, co se, aniž by se to v jádru změnilo, vyskytuje během proměn času v různých variantách a mutacích. A můžeme to nazvat genem, pokud tak pojmenováváme ve společenském organismu vepsanou neměnnou […]

Najnovší reformný opus magnum zameraný na vyvetranie v školstve pripomína jednu starú, ešte premakarenkovskú a preddiderotovskú zásadu, ktorá je v slovenčine lapidárne zhrnutá v ustálenom slovnom spojení malý dvor a veľký bič. Dvorom je v tomto prípade manévrovací priestor pre učiteľov v prvej línii, bičom sú direktívne predpísané očakávania. Výsledkom je konanie pod tlakom, v strese a teda zmätočné a hysterické. Bolo by pohodlné zvaliť to na učiteľov. Bolo by lákavé zvaliť to na ministra. Lenže problém leží niekde inde. Podľa mňa nemáme dobre pomenovaný cieľ a ujasnený postup. Je mi ľúto, že to musím skonštatovať ako hlavný poznatok o tom, čo bolo do našich škôl vpustené na sklonku minulého školského roka […]

Rusko vystupuje v Gruzínsku ako silný muž a Ukrajina sa právom bojí. Svojím agresívnym vojenským postupom voči suverénnemu Gruzínsku Rusko nielen porušilo medzinárodné právo, ale spochybňuje aj mladé liberálno-demokratické usporiadanie v stredovýchodnej Európe. Zvlášť ohrozená sa cíti Ukrajina. Na malú, víťaznú vojnu je zdá sa, najpríhodnejším časom mesiac august. Jedna z tých vojen sa však nemienila skončiť v auguste. Z malej vojny stala veľká vojna slov. Ruština – presnejšie povedané: žargón podsvetia – pozná slovo “bezpredeľščik”. Toto slovo pôvodne opisovalo len pomery v “zóne”, väznici či trestnom tábore. Každá „zóna“ mala svoje nepísané pravidlá spolužitia. Všetci väzni ich museli prísne […]

Ve chvíli, kdy čtete tyto řádky, byl etnicky „vyčištěn“ další vzdálený kout Evropy. Došlo k vyvražďování mužů, ženy byly vyháněny z domovů, kde prožily celý život, a vesnice byly pustošeny a vypalovány. Stejně jako v Bosně i nyní v Jižní Osetii krvavou práci z velké části obstaraly polovojenské jednotky. „Ano, provedli jsme takové operace,“ sdělil velitel jedné z nich, „kapitán Elrus“ zpravodaji listu The Guardian. Tyto násilné zločiny byly spáchány přímo před tváří ruských jednotek, nyní jednostranně transformovaných na „mírové“ prostě tím, že byly vybaveny modrými přilbami. Etnické čištění dosáhlo až k nárazníkové zóně kolem Jižní Osetie, kterou jednostranně vytvořilo […]

Kým veľká hospodárska kríza podlomila našu vieru v makroekonomiku – schopnosť udržať plnú zamestnanosť, stabilné ceny a udržateľný rast, súčasná situácia zasadila úder našej viere v mikroekonomiku – schopnosť trhov a firiem efektívne rozdeľovať pracovné sily a kapitál. Veľká hospodárska kríza pred vyše sedemdesiatimi piatimi rokmi šokovala svet a otriasla vierou v trhové hospodárstvo. Adam Smith hlásal, že neviditeľná ruka trhu vedie hospodárstvo k ekonomickej efektívnosti a spoločenskému blahobytu. Málokto však jeho slovám vo chvíli, keď každý štvrtý Američan bol bez zamestnania, veril. Ale niektorí ekonómovia naďalej verili v samoreguláciu trhov a hovorili: musíme byť trpezliví, v dlhodobej perspektíve sa […]

Z Ruska neodešla z politických důvodů. Prostě mi tam už nebylo příjemné pobývat, říká ekonomka Tatiana Anikinová. V roce 2006 proto odjela z Moskvy nejprve do Londýna, kde žila dva roky. Nedávno se však přistěhovala do secesního domu na pražských Vinohradech, pracuje jako nezávislá novinářka a prý se v České republice cítí spokojeně. Zatímco vypráví o svém strachu z autokratické vlády Kremlu, o nové vlně zbrojení a o tom, co si myslí o válce na Kavkaze obyčejní Rusové, přede jí u nohou vypasený černočerný kocour. Podobný tomu z románu Michaila Bulgakova Mistr a Markétka… Jak vnímají obyčejní Rusové válečný konflikt […]

Reklamy nám hovoria, že Chorvátsko je „malá krajina pre veľkú dovolenku“. Ale za marketingom a optimistickými informáciami o miliónoch turistov, ktorí tu trávia „veľké dovolenky“, sa skrývajú menej potešujúce správy, ktoré vrhajú nepríjemný tieň na tento malý dovolenkový raj. Toto leto sa konal pohreb Dinka Sakiča, osemdesiaťšesťročného bývalého veliteľa Jasenovacu, neslávne známeho koncentračného tábora z 2. svetovej vojny. Pochovali ho v uniforme Ustašovcov, chorvátskych fašistov. Dinko Sakič po vojne emigroval do Argentíny, ale po roku 1991, keď Chorvátsko získalo samostatnosť sa vrátil. Doma ho privítali ako celebritu. V rozhovoroch niekoľkokrát povedal, že neľutuje. Necítil potrebu kajať sa za to, že dal povel na […]

Západ po bleskovej vojne v Gruzínsku: nejednotný a ochromený strachom. Mali by sme si namiesto toho spomenúť na nadradenosť demokracie. Táto scéna sa odohráva 2. apríla v Bukurešti: Prebieha summit NATO. Michail Saakašvili si je istý, že veľké krajiny po štyroch rokoch lobovania prijmú Gruzínsko medzi seba. To by bolo Gruzínsko ochránilo pred ruským susedom a opäť zakotvilo Abcházsko a Južné Osetsko ako jeho pevnú súčasť. Michail Saakašvili mal troch zástancov: Georgea W. Busha, pobaltské krajiny a Poľsko. Ale na večeri šéfov vlád sa Nicolas Sarkozy s Angelou Merkelovou dohodli, že prijatie Gruzínska budú vetovať s tým, že Tbilisi najskôr […]

Na Kube sa šesťdesiate roky začali roku 1959 a skončili rokom 1968. Svojím spôsobom si aj Kuba pripomína udalosti roku ’68, ktorý prebiehal celkom inak, ako ten, čo mal poznačiť dejiny krajín ako je Vietnam, Mexiko, Francúzsko, Spojené štáty, alebo umlčané Československo. Iste, pripomína sa aj európsky rok ’68. Rôzne články sa vracajú k udalostiam, ktoré sa na Kube zažívali ako čosi vzdialené a cudzie. Tieto udalosti – ktorých revolučný impulz bol účinný hlavne v médiách – sa skoro vo všetkých prípadoch vnímali ako buržoázny fenomén. Tá libertínska, obrazoborecká, vlna, ktorá sa vtedy valila niektorými európskymi krajinami, zasiahla Kubu o […]

Verejnosť, pozor! Toto (vraj) nie je trestný čin ani priestupok, ani nič, čím by sa mali zaoberať vyšetrovacie orgány: verejný činiteľ (poslanec NR SR) Rafael Rafaj vstúpi vo verejnom (pracovnom) čase do verejného domu (budova NR SR – slovné spojenie “verejný dom” čítaj v jeho všetkých významoch) a do listiny, ktorá potvrdzuje účasť poslanca na pracovisku, podpíše iného verejného činiteľa, svojho neprítomného straníckeho šéfa Jána Slotu. Ale podľa špeciálnej prokuratúry sa týmto faktom netreba zaoberať, lebo “skutok nebol spáchaný v súvislosti s výkonom verejnej funkcie”! Presný názov No fajn. Niežeby sme boli takí sprostí a nevedeli, že poslanci chodia do […]