Je sedem hodín ráno, prerývane pofukuje, prší a ja si balím batoh, pretože zajtra vyrážam na Sibír. V Rusku som ešte nebol. Balím si nejaké handry, bedekre a dôkladnú mapu okolia Bajkalu. Dve hodiny do Moskvy, dve na Šeremeťjevo a päť do Irkutska. Je to ďalej než do Dilí, ibaže poľskému uchu sú Sibír, Irkutsk a Bajkal názvy blízke a znejú veľmi našsky. Oživujú čosi podobné nostalgii. Toto povedomie má však v sebe istú perverzitu, pretože poľská prítomnosť na Sibíri sa odvíja od politických väzňov, zástancov osamostatnenia a povstalcov bojujúcich proti cárskemu Rusku. Na Sibír nikto nešiel dobrovoľne. V 19. […]

“Bola to intervencia a po nej okupácia,” povedal o 21. auguste 1968 a nasledujúcom dvadsaťročí Gustáv Husák v máji 1990 a rezignovane dodal: “Kto dešifruje koloniálne metódy Sovietov? Asi nikto. Kto pravdivo zhodnotí všetky stránky okupácie, v ktorej sme museli pracovať? A to bola naozaj okupácia.” Elastické mýty Takže, aj podľa Husáka – okupácia! Okupácia, ktorej sme však hovorili dvadsať rokov za tzv. husákštátu (pojem obľúbený najmä Čechmi – podľa tejto terminológie Pražská jar mala byť česká a husákštát slovenský) internacionálna pomoc. Tá prišla preto, ako sa písalo v politickom mega paškvile tohto normalizačného dvadsaťročia – Poučení z krízového vývoja […]

Podrobnosti, kdo co učinil, aby uspíšil válku Ruska proti Gruzii, nejsou příliš děležité. Vzpomínáte si na přesné okolnosti sudetské krize, která vedla k invazi nacistického Německa do Československa? Samozřejmě ne, protože na tento morálně nejednoznačný spor se právem vzpomíná jen jako na drobnou součást mnohem většího dramatu. Vina Gruzie? Její poloha! Také na události minulého týdne se bude vzpomínat takto. Tato válka nezačala kvůli tomu, že se gruzínský prezident Michail Saakašvili přepočítal. Je to válka, kterou se Moskva snažila už nějakou dobu vyprovokovat. Muž, jenž kdysi označil rozpad Sovětského svazu za “největší geopolitickou katastrofu (dvacátého) století”, obnovil v Rusku fakticky […]

Šesť miliárd ľudí sa potenciálne môže premiestňovať z jednej krajiny do druhej. Tým sa problémy rozpoznávania len znásobujú. A to už teraz hovoríme, že všetci Japonci sa na seba podobajú, a oni hovoria to isté o nás. Na úvod mi nedá nepovedať, že je niečo nekalého v úmysle brať odtlačky prstov členom jednej skupiny spoločnosti – či už sú to Rómovia, svedkovia Jehovovi, filatelisti, diabetici či túlaví mnísi – a ak sú to deti, tým horšie. Už však oznámili, že onedlho ich budú brať všetkým do radu, takže nebude dôvod protestovať, aspoň nie teraz. Na druhej strane, chodím do Spojených […]

Psychiater, básnik či vojnový zločinec. Radovan Karadžič sa nemusel veľmi meniť, aby zahral liečiteľa. V to popoludnie vzal doktor Dragan Dabič svoj dlhý vrkoč a zopol ho gumičkou nad temenom. Potom si nasadil svoj panamský klobúk a krátko pozrel do zrkadla. S tým, čo v ňom videl, bol ako zvyčajne spokojný, dokonca bol na seba hrdý. Už roky sa nemusel báť, že ho niekto spozná. S dlhými vlasmi, veľkou bradou a staromódnymi okuliarmi vyzeral ako zostarnutý hipisák či aspoň bohém. Bol to perfektný vzhľad pre alternatívneho liečiteľa a new-ageového guru, ktorým sa stal. Jeho nový výzor mal svoju cenu. Predtým […]

Zomrel Alexander Solženicyn (11. december 1918 – 3. august 2008). My všetci, či na Západe, alebo na Východe, sme už dávno prestali veriť na existenciu významných ľudí. Len diktátori nástoja na tomto označení, a vzbudzuje to v nás pohŕdanie. Ale dnes môžem povedať, že v Rusku skutočne zomrel veľký človek. Spájal sa v ňom spisovateľ a disident, hrdina a historik, bojovník a humanista. Dostal Nobelovu cenu za literatúru – čo pre riazanského učiteľa s rakovinou, ktorý pretrpel sedem rokov v lágri, neznamenalo len celosvetové uznanie, ale, ako by povedali v Rusku, aj Božiu vyvolenosť. Prechovávam k nemu veľmi živé city […]

Ropa je čoraz drahšia, ale nič si z toho nerobím, a z času načas jednoducho sadnem do auta a vyrážam bez nejakého konkrétneho cieľa. Začalo sa leto a každé cestovanie pripomína prázdninovú jazdu. Tobôž keď vyrážate ráno a vraciate sa napoludnie. Otvoreným oknom prúdi horúci vzduch. Zeleň stratila jarnú sviežosť. Je tmavá a vrhá hlboký tieň. Na pravé poludnie sa oplatí pobudnúť v sčerenej tráve a počúvať, ako v nehybnom vzduchu ohlušujúco bzučia ovady. Presne tak to vyzeralo na juhovýchodnom Slovensku, na mieste, kde sa stretajú hranice Maďarska a Ukrajiny. Krajina je nížinná a bahenná, pretože okrem hraníc sa tu […]

Nie je to žiadny škandál, že Stalin sa môže stať hlavnou postavou našich národných dejín. Nikdy neurážajte človeka, čo miluje Stalina. Nekričte naňho, nedupte, nežiadajte od neho nemožné. Je to ťažko chorý človek s neľudskou chorobou: vykĺbením ducha. Netreba mu prejavovať súcit – súcit ho rozzúri. Nepresviedčajte ho – nikto ho nikdy nepresvedčí. Môžete len vypnúť všetky emócie, zhasnúť oči, pozerať sa naňho chladným ľahostajným pohľadom – jeho choroba je živená vašimi emóciami, jeho duša žízni po vašom hneve. Stalina mu s láskou pribite kladivkom na stenu. Pre víťazstvo Ako dobre, že polovica krajiny miluje Stalina! O čo by to […]

Dozvedeli sme sa o smrti giganta literatúry Alexandra Solženicyna (11. december 1918 – 3. august 2008). Bol autorom prelomovej knihy Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá poprvý raz a nesmierne presvedčivo odkryla skutočnosť stalinských koncentračných táborov. Grani (Rusko), 04.08.2008 Ruský internetový server Grani – dedič historického samizdatového časopisu – sa s ním lúči titulkom Storočie Alexandra Isajeviča. Okrem nekrológu a životopisných informácií, prehľadu najdôležitejších súčasných článkov o ňom a dobových dokumentov zo sovietskych čias prináša aj prvé reakcie najvýznamnejších súčasných ruských spisovateľov viacerých generácií, medzi inými Andreja Bitova: “Obrovská strata. čakali sme jubileum – deväťdesiatiny. (…) Tento človek bude naozaj docenený až časom. Ale verím, že […]

Plno ľudí dnes verí alternatívnej medicíne. Röntgeny a mikroskopy pre nich veľa neznamenajú, väčšiu váhu pripisujú rôznym bylinkám a hlavne medicinmanovi, ktorý okolo nich poskakuje. Takto aj jeden pán pred pár rokmi v Belehrade siahol po viacerých metódach, aby svojich spoluobčanov veľmi zvláštnym spôsobom vyliečil z nespavosti, dal do poriadku funkciu hormónov, vdýchol im vôľu k životu, zlepšil ich sexuálny život. Tak sa aj on sám pridal k hnutiu pracujúcemu na grandióznom projekte pre zdravie Srbska. V prostredí, ktoré podalo toľko dôkazov o svojom iracionálnom duchu, v meste známom svojím surrealizmom, svojou avantgardou a svojou radostnou dekadenciou, sa teraz všetci […]