Foto: Reuters
Nie je to žiadny škandál, že Stalin sa môže stať hlavnou postavou našich národných dejín. Nikdy neurážajte človeka, čo miluje Stalina. Nekričte naňho, nedupte, nežiadajte od neho nemožné. Je to ťažko chorý človek s neľudskou chorobou: vykĺbením ducha.
Netreba mu prejavovať súcit – súcit ho rozzúri. Nepresviedčajte ho – nikto ho nikdy nepresvedčí. Môžete len vypnúť všetky emócie, zhasnúť oči, pozerať sa naňho chladným ľahostajným pohľadom – jeho choroba je živená vašimi emóciami, jeho duša žízni po vašom hneve. Stalina mu s láskou pribite kladivkom na stenu.
Pre víťazstvo
Ako dobre, že polovica krajiny miluje Stalina! O čo by to bolo horšie, keby ho milovala celá. Polovica krajiny Stalina nemiluje – vari to nie je nádej do budúcnosti?
Ja ho nemilujem. Polovica krajiny áno. Čo mám urobiť s milujúcou polovicou?
Láska polovice krajiny k Stalinovi je dobrým dôvodom odvrátiť sa od takejto krajiny, urobiť nad ňou kríž. Hlasujete za Stalina? Rozvádzam sa so svojou krajinou. Napľujem národu do tváre a vediac, že tá láska je nezničiteľná, presúvam svoj vzťah k nemu smerom k cynizmu. Dívam sa naňho ako na bahno, ktoré môžem využiť na svoje ciele. A čím viac sa utvrdzujem v cynizme, tým viac sa sám dostávam k Stalinovi, tým viac sa s ním zbližujem v jeho dvojzmyselnosti a stávam sa jeho podobou. Pre víťazstvo nebudem ľutovať milióny hláv, viem, že tí, čo vyviazli, mi budú lízať topánky.
Dlho som pohŕdal všetkými, čo milujú Stalina. Zdalo sa mi, že Stalina môžu mať radi jedine idioti. No potom som zmenil názor. Môj vzťah k idiotom sa zmenil. Byť idiotom nie je žiadna hanba. Ruská inteligencia vždy ľahkomyseľne povyšovala význam človeka. Láska k Stalinovi je účet za túto ľahkomyseľnosť.
Kto povedal, že Stalin zomrel? Stalin žije medzi nami. Žije v starenkách s boľavým srdcom, ktoré snívajú o spravodlivosti, žije v ponížených a urazených, zbavených práva na život, žije v banditoch a kriminálnikoch, ktorí sa neboja zabíjať, žije v milionároch a úradníkoch, ktorí veria vo svoju beztrestnosť, žije v najvyšších vrstvách moci, ktorá si myslí, že vie krajine vládnuť, žije vo vertikále moci zhora nadol.
Žije v mladých ľuďoch, ktorým je cudzí pocit zodpovednosti, žije v nacionalistoch, ktorí si myslia, že sme najlepší zo všetkých, vo fašistoch, ktorí roky boli Stalinovými spojencami, žije v tých, čo túžia po znovuzrodení ruského impéria a z výšky sa dívajú na susedov, a potom upadnú do hystérie, keď sa susedia od Stalina s odporom odvracajú. Stalin žije – žije v prerobenej sovietskej hymne, v predajných novinároch, v našich cirkevno-slovanských komunistoch, v mníšskej nostalgii za byzantskými intrigami. Stalin žije – v žiakoch, čo znásilňujú spolužiačky, vo vojakoch, ktorí si ľahko popletú poriadok s kódexom správania vo väznici. Stalin žije, pretože sme obeťami našich nešťastných dejín, ktoré sme nikdy nechceli spoznať.
Stalin žije, pretože sadomasochizmus je naša národná hra. Ach, koľko Stalina sa nám nakopilo! Milovať Stalina predovšetkým znamená mstiť sa na všetkých, čo sa na nás nepodobajú. Stalin je smradľavá kaďa, v ktorej žblnkocú naše neresti.
Nič dobré
Viem, že svoj názor na Stalina nikdy nezmením: je to môj definitívny názor. Niektorí ľudia si však myslia, že drvivá väčšina ľudí milujúcich Stalina ho prestane milovať, keď sa radikálne zmení: keď sa zničí ich nevedomosť, keď sa im otvoria oči, keď budú sýti a naučia sa vážiť si ľudí. To je naivný omyl.
Nie je možné prestať milovať Stalina, ak je Stalin garantom našej celistvosti, oporou nášho idiotizmu. Človek kultúry, ktorý je Rusku nezrozumiteľný, ktorý prišiel zďaleka, Stalin, neurobil pre Rusko nič dobré. Nič. Všetko to dobré, čo ľudový chýr pripísal Stalinovi, od sýteho života po víťazstvo nad Nemeckom, nie je pravda. Napriek tomu sme nielen synovia a dcéry Stalina, sme aj jeho historickí rodičia.
Len do našej zeme Stalin zapustil korene a vydal plody. Milujeme ho za to, že my sami za seba nič nedokážeme. Potrebujeme buď gruzínskeho diktátora, alebo holandského trénera. Nevieme žiť. Potrebujeme zvonenie zvona s vodkou a bičom, inak stratíme svoju svojbytnosť. Bič nám nevadí, a vodka pomáha milovať Vysockého, druhého národného obľúbenca po Stalinovi.
Nikdy neurážajte človeka, ktorý miluje Stalina: už sa sám na celý život urazil.