Zatímco v Čechách jsou velké šelmy v podstatě vybité, podle slovenského tisku to vypadá, že u našich sousedů vypukla válka. Letos napadli medvědi už minimálně pět lidí. A Slováci se teď dohadují, co dál. V horách a lesích se právě roztáčí další kolo pradávného střetu divočiny a moderního světa. Jsme pod horou Grúnik ve Vysokých Tatrách. Právě jsme dorazili z Liptovského Hrádku. Asi půlhodinky odtud je medvědí ráj Koprová dolina. Ochránce národního parku Erik Baláž (26) nás ale vede strmou cestou vzhůru. Nedávno tady v hoře objevil starou loveckou stezku. Desítky let ji nikdo nepoužíval, zarostla. V lese ji obnažil […]

Našou prvou hodnotou je sloboda, a to bez podmienok. Sloboda znamená, že mi žiadna ľudská moc nesmie brániť, aby som robil, čo chcem. Takéto správanie zahŕňa napríklad vytváranie a vyjadrovanie názorov alebo združovanie sa s inými ľuďmi, s ktorými chcem sledovať spoločné ciele. Patrí k tomu aj možnosť neobmedzeného pohybu, a to nielen v súkromí, ale aj vo verejnom, všeobecnom priestore. Táto sloboda – v podobe slobody cestovať – bola významným motívom kolapsu nomenklatúrneho komunizmu. Sloboda pohybu sa však začína pred vlastnými dverami, a nepatrí k nej iba fyzická mobilita, ale aj možnosť hľadať nové obzory príslušnosti – napríklad k […]

Medzi Hillary a Barackom veľa rozporov nenájdete. Súčasná americká prezidentská predvolebná kampaň, ktorú by sme mohli nazvať dlhá, vytvára dopyt po správach o politickom konflikte. A ten sa náležite uspokojuje. S absurdným predstihom pred voľbami v roku 2008 sa kandidáti na prezidentskú nomináciu za Demokratickú stranu zúčastnili ďalšej “debaty” – ako sa pre nedostatok lepších výrazov nazývajú tieto preľudnené, nenásytne moderované panely typu “odpovedajte, čas vypršal”. V ideálnom prípade je politická scéna trhom myšlienok, v Spojených štátoch však väčšinou ide iba o trh bez myšlienok. Predaj bez záruky, Demokratická strana. Trh na tomto bazári vyvíja len jeden tlak: vytvoriť z […]

Koncom augusta býva veľká časť staršieho pokolenia už desaťročia zvyčajne citlivejšia na svoju mladosť ako inokedy a navráva si, že by táto spomienková nostalgia mala byť záležitosťou rovno celonárodnou. Pamätníci, v menšom počte ešte i priami aktéri Pražskej jari, obrodného procesu vnútri komunistickej strany, vrcholiaceho v prvej polovici toho mýtického roku 1968, spomínajú na časy, keď sa zasa raz trochu narovnali v mene nie celkom jasnej, ale všeobecne príťažlivej vízie socializmu s ľudskou tvárou (čo, pravdaže, po obludných neľudskostiach predchádzajúceho desaťročia nemohlo nebyť príťažlivé už samo osebe). Tohto leta je to už tridsať deväť rokov, čo túto ľudskotvárovú socialistickú víziu, […]

Dôležité je aj to, odkiaľ neprichádzame alebo odkiaľ len skoro prichádzame, alebo odkiaľ by sme chceli prichádzať. Ja napríklad neprichádzam z matematiky. Študoval som síce päť rokov na univerzite, vlastním aj diplom a diplomovú prácu so vznešeným titulom, prekrásnym titulom: Optimálne binárne vyhľadávacie stromy. Tak znie ten titul. Dám vám trochu času, aby ste mohli preniknúť do tej krásy, a raz napíšem román s takým titulom, na obrovskú radosť mojich disciplinovaných vydavateľov, ale aj tak neprichádzam z matematiky, ani na sekundu som nebol naozajstný matematik, skôr len študent matematiky, ktorý zaujímavým spôsobom nepoznal to, čo študoval. Niečo inteligentne nepoznať je […]

Najneskôr v siedmej triede sa nás žiakov pýtali, či sa chceme stať vojakmi alebo dôstojníkmi z povolania. Na triednom stretnutí pred dvomi rokmi mi bývalá nemčinárka, ktorá bola vtedy zároveň zástupkyňou riaditeľa, porozprávala o tom, ako musela každé dva týždne podávať správu o priebehu týchto verbovacích rozhovorov. Keď ste sa nechceli stať dôstojníkom alebo vojakom z povolania, tak ste mali ísť aspoň na tri roky na vojnu. V týchto “rozhovoroch” sa to uvádzalo ako predpoklad, aby ste sa mohli dostať na “rozšírenú strednú školu”, čo bolo zas prvým predpokladom pre získanie maturity. To, čo som zo začiatku považoval za úspech, […]

V prvej chvíli som to chcel vzdať. Čo už napíšem o pláži? Dávno som na nej nebol. Ale veď nemusím písať o sebe. Zrazu som si uvedomil, že ak to má vyjsť v auguste, poznám jeden augustový príbeh: Jevgenij Jevtušenko na čiernomorskej pláži v Koktebeli. Najprv však odcitujem, čo o tom porozprával sám Jevgenij Jevtušenko do diktafónu môjmu priateľovi Milanovi Tokárovi. “V druhej polovici augusta 1968 som trávil so ženou dovolenku v Koktebeli. Večer 20. augusta sme (Aksionov, Balter, Gladilin a ja) oslavovali Aksionovove narodeniny. Všetky naše rozhovory sa týkali Československa. Lámali sme si hlavu, aký môže byť ďalší vývin. […]

Kto chce pochopiť Rusko, mal by si prečítať Krstného otca. Keď sa Vladimir Putin dostal k moci, celý svet sa pýtal: “Kto je Mr. Putin?” Dnes otázka znie: “Čo to urobil Putin s Ruskom?” Lebo napriek tomu,že ruský režim postupuje pozoruhodne konzistentne, západné médiá a zahraniční politici sú ešte stále prekvapení, že je Putinovi úplne ľahostajné, ako zareagujú. Znovu a znovu počúvam ten istý výkrik: “Žeby nevidel, ako zle je to tu prijaté?” Vždy, keď zavraždia nejakého ruského novinára alebo keď skončí vo väzení nejaký Kremľu nepohodlný biznismen, keď sa zrušia obchodné podiely zahraničných firiem a policajti zmlátia demonštrantov, zakaždým, […]

Zomrel Ingmar Bergman (14. júla 1918 – 30. júla 2007). Pre tých, čo žili v jeho blízkosti, nebol odchod Ingmara Bergmana veľkým prekvapením. Mal osemdesiatdeväť rokov. Bol to veľmi starý muž. Jeho unavené srdce prestalo biť skoro ráno, v tomto daždivom letnom čase, v jeho dome na ostrove Faro. Zajace, ktoré si zvykli potichu sedávať na pláži a počúvať, ako hrá Mahlera, sa zrejme teraz čudujú, kam sa ten starý muž podel. Je navždy preč. Ingmar nachádzal zmysel života v kreativite. Ak aj mal Boha, tak presne to znamenal: kreatívnu silu, ktorá dávala význam inak veľmi ťažkému životu. Keď pred […]

Balkánske krajiny práve prechádzajú zmenou vzťahu k minulosti, nielen mentálneho, ale už aj praktického. Len v Chorvátsku zbúrali asi tritisíc pomníkov, ktoré boli vztýčené na pamiatku protifašistickému odboju Juhoslávie za druhej svetovej vojny. Na ich mieste stoja nové pomníky, ktoré glorifikujú protijuhoslovanský boj za samostatnosť Chorvátska. Za poslednej vojny sa zničilo množstvo starých domov božích, ale zato sa postavilo mnoho nových: nové mešity, nové katolícke a pravoslávne kostoly. To všetko sa dialo podľa hesla toho šialeného srbského delostrelca, čo vyhlásil: “Nevadí, postavíme Dubrovník odznova – ešte krajší a ešte starší, ako bol doteraz!” Na tieto slová si už dnes nikto […]