Poľský inštalatér. Foto: Reuters
Balkánske krajiny práve prechádzajú zmenou vzťahu k minulosti, nielen mentálneho, ale už aj praktického. Len v Chorvátsku zbúrali asi tritisíc pomníkov, ktoré boli vztýčené na pamiatku protifašistickému odboju Juhoslávie za druhej svetovej vojny. Na ich mieste stoja nové pomníky, ktoré glorifikujú protijuhoslovanský boj za samostatnosť Chorvátska.
Za poslednej vojny sa zničilo množstvo starých domov božích, ale zato sa postavilo mnoho nových: nové mešity, nové katolícke a pravoslávne kostoly. To všetko sa dialo podľa hesla toho šialeného srbského delostrelca, čo vyhlásil: “Nevadí, postavíme Dubrovník odznova – ešte krajší a ešte starší, ako bol doteraz!”
Na tieto slová si už dnes nikto nepamätá. Medzičasom Dubrovník vykúpili bohatí cudzinci, takže mesto sa naozaj onedlho predvedie ešte krajšie – a novšie.
Žijem v Holandsku, krajine s najmenšími verejnými pamätníkmi na svete. Na prechádzke ich ledva zaznamenáte, pomníky nemajú ani tridsať centimetrov. Holandsko je, bohužiaľ, aj veľmi upršaná krajina, takže okolo pomníkov sa tvoria kaluže. A niekedy sa pomníky jednoducho utopia v piesku. Páči sa mi, že Holanďania ich nevenujú len slávnym ľuďom, ale aj svojim obľúbeným postavám. Ale aj v takej malej krajine, ako je Holandsko, sa niekedy rozmery preháňajú a sú obrovské.
V tejto súvislosti mi zišli na um dva príklady: mešita v Rotterdame, ktorá prečnieva nad všetky budovy, aj nad vyhliadkovú vežu Euromast, a náhrobný kameň na amsterdamskom cintoríne. Jeden miestny zločinec si tam dal postaviť náhrobok so sochou orangutana v životnej veľkosti.
Nikdy som nerozumela, prečo sa nestavajú pomníky napríklad zemiakom. (Tu musím pripomenúť, že Holanďania svojim novým krajanom pri príležitosti získania štátneho občianstva darujú zemiak z delftského porcelánu.) Ale nie, človek najradšej stavia pomníky svojim politikom. Pritom zemiak ho zasýti, ale politici mu len strpčujú život. Napriek tomu tvrdohlavý ľudský druh naďalej vztyčuje pomníky svojim hrdinom, o ktorých skôr či neskôr vysvitne, že boli zločinci. Lenže človek už raz má dušu čašníka, vždy ochotného obsluhovať aj bez prepitného.
Chorváti, zrejme už unavení z búrania a stavania stále nových a nových pomníkov s politickým posolstvom, postavili nedávno pomník spravodlivému zápasu ako takému – jeho predstaviteľom je Bruce Lee. Pomník bol odhalený v mostarskom mestskom parku Zrinjevac, kde Bruce Lee symbolizuje jednoducho boj za spravodlivosť bez zložitých etnických konotácií. Hneď na druhý deň ho zdemolovali neznámi vandali.
Keď sa o tejto chorvátskej iniciatíve dozvedeli obyvatelia srbskej dediny Žitište pri Zrenjanie, rozhodli sa postaviť pomník Rockymu Balboovi. Ako napísal denník Politika, obrátili sa na príslušné miesta vo Filadelfii, kde sa film odohráva a už tam pomník Balboovi majú.
Na správy z Mostaru a Žitišta sa prihlásili občania srbského mesta Eaek. Podľa bulvárnych novín Kurir tam vznikla iniciatíva za uctenie popovej ikony Samanthy Fox. Občania ju chcú pozvať na svoje Dni zábavnej hudby a pri tej príležitosti jej odhaliť pomník.
Komu česť, tomu česť!
“Tá žena si to zaslúži! Keď mohol dostať v Mostare pomník Bruce Lee a v Žitišti Rocky Balboa, prečo by sme nemohli vzdať hold autentickému sexsymbolu osemdesiatych rokov?” vysvetľuje jeden z iniciátorov Obrad Banovi. Ak sa tá myšlienka naozaj uskutoční, občania Eaeku chcú zvečniť Samanthu z čias, keď ešte mala svoje bujné poprsie. “Vôbec nepomýšľame na to, že by sme Samanthine Bohom dané tvary dovolili nejako zmenšovať! Keď to bude potrebné, objednáme dvojnásobné množstvo mramoru, aby bola presne ako v časoch, keď bola na vrchole slávy!” vyhlasoval Kurriu Eaeksky občan, ktorý nechcel byť menovaný.
A tak rozmýšľam o Poliakoch – nečudo, lebo na Poliakov narazíte všade. Nedávno som objavila Poľku vo foyer hotelu v Cambridge. Zapálila som si nedovolenú cigaretu a ona okamžite začala rozprašovať osviežujúci sprej. Študentka z Bialystoku prišla do Anglicka za priateľom. Priateľ pracoval ako inštalatér sanitárnych zariadení a ona upratovala hotel za šesť libier na hodinu.
V londýnskom metre v kuse počujete poľštinu. Vyzerá to, že mladé Poľky sú najnadšenejšie používateľky mobilov. Pred dvomi rokmi som bola v Baathe. Na miestnej univerzite – pochopiteľne, na fakulte manažmentu – študuje plno Rusov. Sú to deti menej bohatých “nových Rusov” (školné bez ubytovania, stravy a vreckového je neškodných 50000 libier). Chudobnejší študenti z Poľska zväčša musia roznášať jedlo a nápoje v reštauráciách.
Tu v Holandsku sa rozšírili chýry, že poľskí inštalatéri sanitárnych zariadení zaplavili trh a berú prácu tunajším kolegom. Na druhej strane však počúvam, že šikovní domáci pekne zatočili s poľskými nájomníkmi, lebo od nich žiadajú trikrát vyššie nájomné, než sa bežne pýta. To sú, samozrejme, len chýry, ja som sa ešte nikdy s poľským inštalatérom sanitárnych zariadení nestretla. Ale tá imaginárna postava ma zato prenasleduje krok za krokom po celej Európe. V Nemecku sa ma často pýtajú, či nie som Poľka, čo si hneď prekladám ako: či nie som žena poľského inštalatéra. Je to v podstate, ako keby sa poľský inštalatér sanitárnych zariadení stal novou európskou hrozbou. Strašidlo s hasákom v ruke obchádza Európu a spôsobuje domácim remeselníkom strach a hrôzu. Pretože kým im poľský inštalatér bude hrozivo krúžiť nad hlavami ako Batman, nebudú mať tí pracovití ľudia z čoho žiť.
Geniálne nápady mojich bývalých krajanov, Chorvátov a Srbov, ma inšpirovali k návrhu postaviť v niektorých európskych krajinách pomník poľskému inštalatérovi. Prečo? Lebo tento poľský inštalatér je prvou obeťou európskeho zjednocovania a najmä rozširovania na východ. Keď o ňom hovoria všetci s takým strachom a nenávisťou, až sa skoro zabudlo na všeobecne neobľúbených Rómov, mal by mať ten pomník iba podstavec. Na ňom prostý a smutný nápis: “Neznámemu poľskému inštalatérovi.”
Ostatne, keď už píšem do novín, rada by som tú okolnosť využila. Potrebujem totiž inštalatéra. Keby niekto nejakého poznal, nech mi, prosím, nechá v redakcii adresu. Ale nehľadám hocakého. Chcem poľského inštalatéra, lebo už chcem konečne spoznať tento európsky fantóm. A pokiaľ ide o remeselníkov, vyznám sa. Najprv vychladím pivko.