Kto chce pochopiť Rusko, mal by si prečítať Krstného otca.
Foto: Reuters
Keď sa Vladimir Putin dostal k moci, celý svet sa pýtal: “Kto je Mr. Putin?” Dnes otázka znie: “Čo to urobil Putin s Ruskom?” Lebo napriek tomu,že ruský režim postupuje pozoruhodne konzistentne, západné médiá a zahraniční politici sú ešte stále prekvapení, že je Putinovi úplne ľahostajné, ako zareagujú.
Znovu a znovu počúvam ten istý výkrik: “Žeby nevidel, ako zle je to tu prijaté?” Vždy, keď zavraždia nejakého ruského novinára alebo keď skončí vo väzení nejaký Kremľu nepohodlný biznismen, keď sa zrušia obchodné podiely zahraničných firiem a policajti zmlátia demonštrantov, zakaždým, keď Vladimir Putin začne vydierať škrtením dodávok plynu a ropy či predávať ruské zbrane sponzorom terorizmu, ako je Irán a Sýria, treba sa spýtať, aký typ vlády si môže dovoliť zotrvávať pri takomto správaní. Pretože hodnotový systém kremeľského režimu sa fundamentálne líši od hodnotového systému západných krajín, ktoré chcú pochopiť, čo sa odohráva za červenými stredovekými múrmi.
Vláda pána Putina je historicky jedinečná. Tento Kremeľ je čiastočne oligarchiou s malou skupinkou tesne prepojených, majetných bossov. Čiastočne je to feudálny systém, podrozdelený na poloautonómne léna, v ktorých sa z nevoľníkov zbavených práv žmýkajú peniaze. A nad tým všetkým leží náter demokracie, dosť hrubý na to, aby Rusku zabezpečil prístup ku G8 a oligarchom k západným bankovým účtom.
Ak však, milý čitateľ, chceš Putinov režim naozaj pochopiť, odporúčal by som ti čosi na prečítanie. Nie Karla Marxa ani Adama Smitha a ani Machiavelliho, ale iného autora, tiež talianskeho pôvodu. A nie je to Mussoliniho Doktrína fašizmu ani žiadne iné politologické čítanie. Namiesto toho sa môžeš pustiť rovno do beletrie, a zožeň si všetko, čo sa dá nájsť od Maria Puza. Ak chceš ušetriť čas, stačia aj filmy na DVD.
Historici identifikujú v súčasnom Kremli prvky Mussoliniho “korporatívneho štátu”, latinskoamerickej chunty a mexickej pseudorevolučnej strany PRI. Ale milovník Puza pochopí Putinovu vládu lepšie: prísna hierarchia, vydieranie a zastrašovanie, kódy utajenia – a predovšetkým mandát nechať pritekať výnosy. Inými slovami: máme do činenia s mafiou.
Keď sa príslušník vnútorného kruhu krstnému otcovi vzoprie, jeho život sa skončil. Michail Chodorkovskij, kedysi najbohatší muž v Rusku, sa chcel očistiť, viesť svoj Jukos ako legitímny podnik a nebyť už kolieskom v Putinovom súkolí KGB. Skončil v sibírskej base, jeho firmu si rozobrali, jej časti vycical aparát štátnej mafie. A z Jukosu sa stal vzorový prípad: súkromné firmy absorbuje štát a výnosy štátnych firiem tečú na súkromné účty.
Alexander Litvinenko bol agent KGB, ktorý prestal byť lojálny a ušiel do Veľkej Británie. Ba čo viac: porušil zákon “omerty”, sľub mlčanlivosti, hovoril s novinármi a písal knihy o špinavých skutkoch Vladimira Putina a jeho pešiakov. Niežeby ho v štýle staromódneho dobráka krstného otca utopili na rybačke, jeho vražda v Londýne sa stala prvým prípadom jadrového terorizmu. Kremeľ teraz odmieta vydať hlavného podozrivého – pretože Vladimir Putin nemôže uveriť, že by pre Veľkú Britániu bol život jediného človeka dôležitejší než britské obchodné záujmy. Takýto koncept je preňho nepredstaviteľný. V jeho svete sa dá obchodovať s čímkoľvek: morálka a zásady sú len žetóny na hracom stole Kremľa.
V prípade Litvinenko nejde o obyčajné nedorozumenie. Hovorí sa tu rôznymi jazykmi. V civilizovanom svete sú niektoré veci posvätné. Ľudské životy sa nekrájajú pri tom istom stole, ako sa hovorí o obchode a diplomacii. Zato pre Putina je všetko hra bez hraníc: Kosovo, raketový obranný štít, ropovody, iránsky jadrový program, demokracia – to všetko sú preňho len karty.
Po rokoch pohŕdania ruskými zákonmi, ktoré zostalo v cudzine bez následkov, by nás nemalo prekvapovať, že Putin teraz rozširuje tento svoj koncept na medzinárodné vzťahy. Andrej Lugovoj, muž, ktorému sa kladie za vinu zavraždenie Alexandra Litvinenka, rozdáva autogramy a teší sa podpore ruských médií, ktoré neurobia nič bez požehnania Kremľa.
Už sedem rokov sa Západ snaží presvedčiť Kremeľ ústupkami a dobrým slovom. Zrejme v presvedčení, že Putina a jeho gang dokáže integrovať do západných vzťahov. Stal sa opak. Mafia skorumpuje všetko, čoho sa dotkne. Výmenný obchod s ľudskými právami odrazu vyzerá celkom prípustne. Kremeľ svoje normy nemení: vnucuje ich ostatnému svetu. Západní politici a biznismeni dávajú Kremľu razítko legitímnosti, a Kremeľ si z nich robí komplicov svojich zločinov.
Pokušenie dať sa kúpiť Kremľom je pri dnešných cenách energií čosi ako ponuka, ktorá sa neodmieta. Gerhard Schröder si nechal nadiktovať obchodné podmienky a keď ako spolkový kancelár presadil plynovod pod Severným morom, čakal naňho, keď už kancelárom nebol, džob v Gazprome. Aj Silvio Berlusconi stavil na Vladimira Putina. A dnes vidíme, ako sa Nicolas Sarkozy chystá umožniť účasť vo francúzskej energetickej firme Total ruskému Stokmanu. Ako sa bude Nicolas Sarkozy zasadzovať za záujmy Veľkej Británie, keď uzatvára mohutný biznis s Putinom? Jedného dňa bude otvárať oči, keď Gordon Brown zatelefonuje Putinovi a ponúkne mu, že sa zabudne na vyšetrovanie proti Lugovému. A BP by v obchode so Stokmanom mohol naraz dostať prednosť pred Totalom.
My v ruskej opozícii už dávno hovoríme, že náš problém bude onedlho problémom sveta. Mafia nepozná hranice. Nukleárny terorizmus nepozná tabu, keď slúži obchodným záujmom Kremľa.
Čo by sa stalo, keby sa ruským elitám odrezal prístup k jej majetkom na Západe? Iróniou osudu si najradšej uchovávajú peniaze tam, kde môžu dôverovať vláde zákona. Len tie lyžovačky v Alpách ich v posledných rokoch stáli trošku priveľa, preto si teraz idú vybudovať svahy doma v Rusku, a tak si kúpili zimné olympijské hry. Mafia berie, nedáva. Vladimir Putin pochopil, že pri obchodoch s Európou a Amerikou môže vymeniť bezcenné prísľuby reforiem za studené, tvrdé peniaze. Na rokovacom stole môže skončiť aj Andrej Lugovoj.
© The Wall Street Journal