Moderné liberálne spoločnosti majú slabé kolektívne identity. Postmoderné elity, najmä v Európe, cítia, že sa vyvinuli za hranice identít vymedzených náboženstvom a národom. Ak však naše spoločnosti nedokážu presadiť pozitívne liberálne hodnoty, môžu byť spochybnené migrantmi, ktorí sú si viac istí tým, kto sú. Moderná politika identít vyviera z medzery v politickej teórii, ktorá zakladá liberálnu demokraciu. Túto dieru predstavuje mlčanie liberalizmu ohľadne miesta a významu skupín. Línia modernej politickej teórie začínajúca Machiavellim a pokračujúca Hobbesom, Lockeom, Rousseauom a americkými Otcami zakladateľmi chápe otázku politickej slobody ako niečo, čo stavia štát proti jednotlivcovi, nie skupinám. Hobbes a Locke napríklad argumentujú, […]

V záplave článkov o násilí na školách som čítal jeden, ktorého tému by som nedefinoval ako násilie, ale ako najvyšší stupeň drzosti – a napriek tomu ide o veľmi zmysluplnú drzosť. Bol o študentovi, ktorý chcel vyprovokovať profesora, a tak mu položil otázku: Prepáčte, teraz, keď máme internet, čo vy tu hľadáte? Študent vyslovil polovičnú pravdu, ktorú si, mimochodom, medzi sebou potichu hovoria aj profesori už aspoň dvadsať rokov, teda že kedysi musela škola formovať, no predovšetkým prinášať poznatky, od písmeniek na prvom stupni cez informácie o hlavnom meste Madagaskaru až po dátum tridsaťročnej vojny na strednej škole. Väčšinu z […]

Zdá sa, že multikulturalizmus je prežitok. Ideológia, ktorá žiada, aby ľudia z rôznych kultúr žili v rámci jednej krajiny v oddelených spoločenstvách, nezaujímali sa o seba a ani sa navzájom nesmeli kritizovať, nikdy nemohla fungovať. Oduševnení stúpenci multikulturalizmu, samozrejme, nikdy nepomysleli na to, že kultúrne spoločenstvo by nemalo ani nemohlo nahradi politické spoločenstvo. Mysleli si, že pokiaľ všetci dodržiavajú zákony, nepotrebujeme jednotnú hierarchiu sveta. Predovšetkým v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa ideál multikulturalizmu vo vlastnej krajine spojil s ideológiou kultúrneho relativizmu voči iným krajinám. Z toho sa vyvinula istá forma morálneho rasizmu, podľa ktorého si bieli Európania liberálnu demokraciu zaslúžili, […]

Spojení střední Evropa na mnoho let vymizelo ze slovníku Američanů. Místo něho se prostě používalo sousloví sovětský blok. Vstup Polska, Maďarska, České republiky, Slovenska, pobaltských států a naposledy i Bulharska a Rumunska do Evropské unie nepřináší změnu pouze symbolickou, v jazyce, nýbrž také geopolitickou a duchovní. Sovětský blok jsme vyměnili za Evropskou unii, jejíž idea nabyla právní podoby teprve před padesáti lety. Poláci by o Evropě vyprávůli úplně jinak než Francouzi nebo Němci, než Španělé či Portugalci. V září roku 1939 se naše země stala obětí dvojí agrese: prvního dne toho měsíce ji napadla Hitlerova Třetí říše, 17. září pak […]

Dunaj plynie proti prúdu času. Jeho vody sa prelievajú zo súčasnosti do minulosti, valia sa od toho, čo práve je, k tomu, čo kedysi bolo. Čím je dlhší, tým je starší. V jeho ústí žijú tisícročné sumce a kŕdle kormoránov, ktoré pripomínajú lietajúce jaštery. Tu sa hromadí bahno z celej strednej Európy. Dobytok a svine z Murighiolu sa pasú bez dozoru. Za súmraku sa odoberú do ohrád spletených z tŕstia. V Caraormanu nechal Nicolae Ceausescu vybudovať zariadenie, ktoré malo slúžiť na ťažbu zlata z vôd Dunaja. Za rok hrsť zlatého prachu. Monštruózne stroje uprostred ľudoprázdnej piesočnej krajiny pomaly hrdzavejú. Nikdy […]

Vieme, že je to tak: Čím je život zaujímavejší, tým viac sa ponáša na literatúru. Politický život na Ukrajine bol pred pár dňami zasa zaujímavý. Deväť mesiacov bola stagnácia, všeobecné sklamanie spoločnosti z jej spoločenskej elity a sústavného prúdu správ z parlamentu, ktoré začali pripomínať burzové spravodajstvo. Ktorý poslanec prešiel dnes od oranžových k modrým a koľko to stálo v eurách, prípadne dolároch? Teraz prezident Viktor Juščenko z obavy z plazivého uchopenia moci nepriateľským, protireformným modrým táborom, ktorý preťahoval na svoju stranu jedného poslanca za druhým, nariadil rozpustenie parlamentu. To má minimálne jeden nesmierne cenný účinok: tento krok vrátil Ukrajincom […]

V poslednom čase sa v mojej krajine nežije dobre. Sám sa necítim najlepšie, hoci žijem v ústraní. Mám pocit, že moju krajinu ktosi obsadzuje, že ju ktosi jednoducho kradne a používa na vlastné ciele, a tie sú mi nejasné a dosť podozrivé. Od istého času sa zdá, že v mojej krajine život mimo politiku nejestvuje. Vláda dvojčiat, vláda bratov Kaczynských spolitizovala celú verejnú sféru na hranicu možného. Úplne spolitizovali minulosť a skúšajú spolitizovať prítomnosť. Pred časom jedno z dvojčiat, premiér, verejne povedalo, že bývalé zriadenie bolo zriadením vytvoreným pre bedárov. Takto arogantne, pohrdlivo, a aj na politika neznesiteľne hlúpo vykreslilo […]

Od zverejnenia dramatických priznaní Chálida Šajcha Mohammeda sa do morálneho rozhorčenia nad mierou jeho zločinov primiešavajú aj pochybnosti. Dá sa jeho tvrdeniam veriť? Čo ak toho priznal viac, než skutočne spáchal, pretože chcel z obyčajnej márnivosti zostať v pamäti ako veľký stratég terorizmu, alebo preto, že bol ochotný priznať všetko možné, len nech je už “waterboardingu” a ďalším vypočúvacím technikám koniec? Ak bolo na tejto situácii niečo prekvapivé, tak to ani tak veľmi nesúviselo so samotným priznaním, ako skôr s faktom, že po mnohých rokoch sa po prvý raz pripustilo, že mučenie je normálna vec a že sa to prezentovalo […]

Důsledky vývoje slovenské politiky v posledním roce už se dostavují. A není důvod pro  radost. S jistotou se dá říci, že po dlouhém období relativního klidu ve vztazích mezi Maďary a Slováky zesílí napětí, které ostatně bylo cítit už po nástupu levicově-nacionalistické vlády Roberta Fica. V sobotu nečekaně padl dlouholetý předseda Strany maďarské koalice (SMK) Béla Bugár. Na kongresu strany ho při volbě těsně porazil Pál Csáky a spolu s ním zvítězilo nacionalistické křídlo ve straně. Je to křečovitá odpověď delegátů na úzkostný pocit maďarské menšiny, že Slováci ji chtějí opět vytlačit do druhořadého postavení ve státě. Bugár měl přirozený […]

Ak existuje na svete miesto, kde Rusov považujú za najbohatších ľudí na svete, tak je to tu, vo vysokohorskom kúpeľnom mestečku St. Moritz. Ubytúvajú sa v najlepších hoteloch, jedia v najlepších reštauráciách, nakupujú kožuchy, neuveriteľne drahé hodinky, brilianty. Pri tom sú majstri v lyžovaní na tých najstrmších svahoch od skorého rána, a neskoro do noci, do odpadnutia tancujú na diskotékach a pijú toľko, čo nikto iný. Mladý barman Michael z prepychového, a zároveň preduchovneného hotela Kempinski, kam zvyknú chodiť Rusi, čo nepočítajú peniaze, mi povedal, že keď príde do baru partia Rusov, chcú len to najlepšie – davaj – najlepšie […]