Jaký je smysl prezidentské debaty? V kontextu amerických prezidentských voleb je „debata“ poněkud nepřípadný pojem. Když se bývalý francouzský prezident Nicolas Sarkozy utkal se svým socialistickým vyzývatelem Françoisem Hollandem, tak to byla debata – oba kandidáti řešili podstatná témata a jejich diskuse trvala více než dvě hodiny. Naproti tomu prezidentské debaty ve Spojených státech jsou spíše jevištními výstupy, před nimiž se odpovědi na všechny myslitelné otázky donekonečna nacvičují s týmy koučů a poradců. Kandidáti v amerických debatách promlouvají k pečlivě vybraným novinářům, kteří zřídkakdy položí návaznou otázku. A výkony kandidátů se nehodnotí ani tak podle obsahu jejich argumentů, jako spíše […]

Náš vzťah k Spojeným štátom je neurotický. Ako výrastkovia na vyvaľujeme oči na otcovskú superveľmoc. Je najvyšší čas, aby sme my Európania dospeli a považovali sa za rovnocenných partnerov. Zvolenie Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov oživilo myšlienku, ktorú väčšina ľudí za posledných osem rokov pochovala: myšlienku, že Amerika je miestom nádeje, kde sú možné veci, o ktorých sa ľuďom v iných krajinách môže len snívať. Doteraz by sme si v Európe sotva vedeli predstaviť, že by tu zvolili do najvyššieho úradu muža, ktorý mal čierneho otca. Americký prezident je však viac než politik. Každé štyri roky sa v Amerike […]

Šťastná skutečnost, že se Korejci, Filipínci, Thajci a Tchajwanci nakonec stali svobodnými nebo alespoŇ svobodnějšími, neslouží ke cti ani tak USA, jako spíše lidem, kteří za svou svobodu sami bojovali. Americký prezident George W. Bush rozhodnĚ neproslul oslnivými znalostmi dějin. To mu však nezabránilo využít dějiny k ospravedlnění své politiky. V nedávném projevu k americkým válečným veteránům v Kansas City obhajoval svůj cíl držet v Iráku kurz poukazem na děsledky amerického stažení z Vietnamu. Kromě toho se zmínil o okupaci Japonska po roce 1945 a o válce v Koreji jako o úspěších americké snahy přinést svobodu Asii a potažmo celému světu. Historikové, členové Demokratické strany i další Bushovi kritici si pospíšili s odsouzením jeho […]

Juliusa Streichera, vydavateľa Stürmera a ďalších antisemitských periodík, popravili roku 1946 za zločiny proti ľudskosti. Jeho zločiny do veľkej miery spočívali v slovách, nenávistných slovách, ktoré pomáhali legitimizovať masové vraždenie. Jestvuje všeobecný predpoklad, že slová vedia zabíjať. To je zrejme dôvod, pre ktorý pravicový holandský politik Geert Wilders nedávno tvrdil, že ak si moslimovia prajú žiť v Holandsku, “polovicu Koránu by mali roztrhať a odhodiť”. V mene viery Niet pochýb, že Korán, tak ako iné staré náboženské texty, obsahuje pasáže plné násilia o osude neveriacich. Presne tak, ako židia, ktorí dodržujú tradíciu a pri veľkonočnej hostine žiadajú Hospodina, aby zoslal […]

Zdá sa, že multikulturalizmus je prežitok. Ideológia, ktorá žiada, aby ľudia z rôznych kultúr žili v rámci jednej krajiny v oddelených spoločenstvách, nezaujímali sa o seba a ani sa navzájom nesmeli kritizovať, nikdy nemohla fungovať. Oduševnení stúpenci multikulturalizmu, samozrejme, nikdy nepomysleli na to, že kultúrne spoločenstvo by nemalo ani nemohlo nahradi politické spoločenstvo. Mysleli si, že pokiaľ všetci dodržiavajú zákony, nepotrebujeme jednotnú hierarchiu sveta. Predovšetkým v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa ideál multikulturalizmu vo vlastnej krajine spojil s ideológiou kultúrneho relativizmu voči iným krajinám. Z toho sa vyvinula istá forma morálneho rasizmu, podľa ktorého si bieli Európania liberálnu demokraciu zaslúžili, […]