Poznámky k východiskám slovenského politického myslenia. Čo znamená konzervativizmus, liberalizmus, politický katolicizmus, socializmus v slovenských dejinách? Je to náročná otázka a pravdu povediac ani sa nechcem pokúsiť dať na ňu priamu odpoveď. Skusmo sa zamyslím nad niektorými východiskami slovenského politického myslenia, ktoré majú dopad na dejiny slovenských politických smerov. Už hneď na úvod treba povedať, že slovenské politické myslenie začína ako národotvorné a nie je pôvodne politicky, ale etnicky entuziastické. Konceptualizuje jazykovú a kultúrnu odlišnosť, ktorú premieta aj do dejín a zakladá národný príbeh. Až neskôr sa táto koncepcia slovenskej jazykovej a kultúrnej partikularity politizuje a, prekračujúc medze len kultúrnych ašpirácií, tiahne na bránku politickej inštitucionalizácie a teritorializácie s koncovkou […]

Americká závrať je názov najnovšej knihy Bernarda-Henri Lévyho. Na pozvanie ctihodného časopisu Atlantic Monthly precestoval v roku 2004  naprieč Spojenými štátmi – sledoval Georgea Busha pri jeho predvolebných vystúpeniach, pozrel si Guantánamo, vybral sa do New Orleansu, ešte pred Katrinou, a v jednom z bordelov v Las Vegas získal pozoruhodné dojmy o americkom puritánstve. Kniha je tiež reflexiou intelektuálnej scény v Spojených štátoch a vzťahu Ameriky k Európe. Nasledujúci rozhovor viedol Thierry Chervel na tohtoročnom knižnom veľtrhu v Lipsku. V epilógu knihy ste namaľovali impozantnú panorámu intelektuálnej scény v Spojených štátoch –  od Samuela Huntingtona cez Francisa Fukuyamu až po Paula Bermana. Povedali by ste, že ťažisko intelektuálneho života sa z Európy […]

Narodil som sa počas vojny roku 1948, ktorej v Izraeli hovoríme Vojna za nezávislosť. Vtedy sme bojovali proti Palestínčanom a Arabom, ktorí odmietali uznať rozdelenie Palestíny na dva štáty pre dva národy, ako o tom rozhodla OSN. Mama ma porodila v Jeruzaleme, ktorý bol vtedy obkľúčený. Mesto bombardovali, nebola voda, jedlo, ani lieky. Mamin brat bol bojovník, navádzal do obkľúčeného mesta konvoje s potravinami. Keď som mal osem mesiacov, podarilo sa mu prepašovať ju so mnou cez pahorky a priviezť do rodnej dediny Jesreel-Tal. O tri mesiace na to sme boli všetci v jednej nemocnici, moja mama a ja na […]

Ach, aké jednoduché je byť morálny, keď je človek zdravý! To bola moja prvá myšlienka, keď som počula o tom holandskom programe a pobúrení, ktoré vyvolal zápas na život a na smrť o jedinú obličku. Aké strašne jednoduché je povedať: Je potupné musieť bojovať o život, je to zlé, urobiť z toho televízny program, to sa nesmie, a ja by som sa nikdy na nič také nedala! Keď mi začali zlyhávať obličky, mala som tridsaťjeden rokov, mala som malé dieťa a žila som v Juhoslávii. Vtedy, roku 1980, mohol ísť na dialýzu len jeden z piatich pacientov. Ostatní štyria zomreli. Prístrojov na dialýzu bolo málo, a človek sa mohol považovať za […]

Pán Brussig, profesionálni cyklisti Aldag a Zabel nedávno priznali, že dopovali. Toto priznanie vás nenechalo ľahostajným. Veru áno. Veď aj ja som celé roky bral nedovolené látky. V rokoch 1992 až 1994, niekoľko mesiacov v roku 1999, ako aj v rokoch 2001 a 2002 som písal pod vplyvom dopingu. Doteraz ste to vždy popierali. či mi veríte, alebo nie, príšerne som tým trpel. Dlhé roky som klamal verejnosť, svoju rodinu a svojho lektora. Niet na to ospravedlnenia. Svedomie ma obzvlášť trápi preto, že moja kniha Na kratšom konci Slnečnej ulice sa preberá v škole, dokonca tam z nej skúšajú. Vzhľadom […]

Ľudské potreby sú pohnútky na sýtenie. Nájsť primerané sýtenie je ťažká úloha, občas neriešiteľná. Napríklad mám silnú potrebu moci. Ako ju nasýtim? Je vôbec možné nasýtiť ju? Ak sa stanem predsedom, budem chcieť byť nadpredsedom. Potom cisárom a tak ďalej. Potrebu budem sýtiť čoraz nezmyselnejšie a čím viac ju budem zasycovať, tým hladnejšia bude. Koľko potrieb máme? Neurčite veľa. Každá má svoju silu a svoj spôsob sýtenia. Potreba môže byť nenasýtená, sýta a presýtená. O potrebe môžeme, ale nemusíme vedieť. Kým nie sme dýchaviční, neuvedomujeme si, ako potrebujeme dýchať. Myslím si, že som skromný: lebo byť skromný je dobrá vlastnosť, […]

Propagačné oddelenia vydavateľstiev mi nikdy neposielajú knihy, ktoré by ma eventuálne mohli zaujímať – čo ja viem, eseje o stredovekej estetike, semiotike či filozofii jazyka – ale krásne výpravné publikácie. A ja neviem, čo s nimi, ako napríklad kuchárske knihy, romány neznámych autorov, napísané v jazykoch ešte spred ich zmätenia pri stavbe Babylonskej veže. No toto nemenné pravidlo občas niekto poruší – ako teraz Adelphi, ktorý mi neprestáva posielať diela významných stredoeurópskych samovrahov, a pritom nezabúda ani na celého Simenona. Takouto cestou sa na môj stôl dostalo aj niekoľko titulov, kde sa píše o ničení kníh či o bujnení vymyslených […]


Médiá, trhy a konzumenti. Sú obavy filozofa o budúcnosť serióznych novín oprávnené? Aj keď sa kríza inzercie zdá prekonaná, noviny sú vystavené obrovským výzvam: bojujú na zmenšujúcom sa trhu a musia sa presadzovať ako informačné orgány v mediálnom prostredí nastavenom na zábavu. Na miesto patriarchálnych vydavateľov nastupujú na celom svete finanční investori, ktorí majú iný pohľad na rentabilitu svojich firiem. Ekonomická redakcia novín Die Zeit znepokojila pred tromi týždňami svojich čitateľov titulkom Dostane sa štvrtá veľmoc na bubon? Dôvodom bola alarmujúca správa, že noviny Süddeutsche Zeitung hľadia v ústrety neistému ekonomickému osudu. Väčšina spoločníkov sa chce svojich podielov vzdať. Ak […]

Príbehy vstupujú prakticky do všetkého, od spoločenského bulváru po politické aféry. Aj vy ste si už všimli, ako často sa práve v tých najpôsobivejších televíznych reklamných klipoch objavujú zvieratá, či už domáce, alebo divoké, alebo aj kulinárne upravené? A práve tieto vtipné klipy mávajú niekedy aj osud dobrých anekdot, obiehajú potom ďalej mimo televíznej obrazovky. Stretnutie človeka so zvieraťom (rovnako ako stretnutie dospelého s dieťaťom, ostatne, tiež zneužívané reklamami) je tou najľahšou cestou k príbehu. A zoológovia (osobitne herpetológovia) mi teraz prepáčia, ale pokiaľ aj hada označíme za zviera, tak stretnutím s ním sa vlastne začína ten prvý a najdôležitejší […]

Juliusa Streichera, vydavateľa Stürmera a ďalších antisemitských periodík, popravili roku 1946 za zločiny proti ľudskosti. Jeho zločiny do veľkej miery spočívali v slovách, nenávistných slovách, ktoré pomáhali legitimizovať masové vraždenie. Jestvuje všeobecný predpoklad, že slová vedia zabíjať. To je zrejme dôvod, pre ktorý pravicový holandský politik Geert Wilders nedávno tvrdil, že ak si moslimovia prajú žiť v Holandsku, “polovicu Koránu by mali roztrhať a odhodiť”. V mene viery Niet pochýb, že Korán, tak ako iné staré náboženské texty, obsahuje pasáže plné násilia o osude neveriacich. Presne tak, ako židia, ktorí dodržujú tradíciu a pri veľkonočnej hostine žiadajú Hospodina, aby zoslal […]