Zomrel Pavel Hrúz (14. jún 1941 – 17. august 2008). Nevedno, čo by napísal o olympijských hrách v Pekingu, ako to sľúbil redakcii Fórum. Možno o tom, že žijeme v dobe, v ktorej je dôležitejšie zvíťaziť ako zúčastniť sa, múzy pokojne spievajú, keď rinčia zbrane a Vtáčie hniezdo je vlastne hniezdom kukučím. Svoj sľub však už Pavel Hrúz (14. 6. 1941 – 17. 8. 2008) splniť nemohol. Pavel Hrúz bol človekom predelov. Začalo sa to vojnovým osudom kamaráta, ktorý nesmel žiť, lebo jeho otec nebol ešte pri Miškovom počatí pokrstený. Rodičia ho prikryli vlastnými telami, ale nezachránili: pri povojnovej exhumácii […]

“Bola to intervencia a po nej okupácia,” povedal o 21. auguste 1968 a nasledujúcom dvadsaťročí Gustáv Husák v máji 1990 a rezignovane dodal: “Kto dešifruje koloniálne metódy Sovietov? Asi nikto. Kto pravdivo zhodnotí všetky stránky okupácie, v ktorej sme museli pracovať? A to bola naozaj okupácia.” Elastické mýty Takže, aj podľa Husáka – okupácia! Okupácia, ktorej sme však hovorili dvadsať rokov za tzv. husákštátu (pojem obľúbený najmä Čechmi – podľa tejto terminológie Pražská jar mala byť česká a husákštát slovenský) internacionálna pomoc. Tá prišla preto, ako sa písalo v politickom mega paškvile tohto normalizačného dvadsaťročia – Poučení z krízového vývoja […]

Juraj Jakubisko robiť filmy vie. Ak si jeho Báthoryčku neosvojíme, urobia to iní Slovenská denná recenzistika prijíma veľkofilm Juraja Jakubiska s povinnou skepsou. Keby takýto film natočil maďarský alebo český filmár, v Budapešti a v Prahe by ľudia vyšli na námestia, pochytali sa za ruky a tancovali kolové tance s pyšnou bradou pekne vysoko. Nám sa pokojne môže prihodiť, že si ani film, ani mýtus neosvojíme. Bola Alžbeta naša či nie naša? Slovenka či Maďarka? Ona osobne pravdepodobne tento problém neriešila. Neriešila ho ani jej doba. Do polovice 18. storočia bola v Uhorsku úradným jazykom latinčina. Napriek tomu by sme […]

Na základe udalostí roku 1968 a 1989 je legitímna otázka: aké ideály spájajú našu spoločnosť? Je príznačné, že spoločnosť, v ktorej sa ľavica teší veľkej podpore, nereflektuje nič zo svojich tradícií, ani tých ľavicových, presnejšie: je skôr spoločnosťou zabúdania ako spomínania. Ak už spomínania, tak len chvíľkového a najmä účelového a bezmyšlienkového – ešte tak odhaliť tabuľu Clementisovi, zapáliť sviečku či položiť veniec Dubčekovi a rýchlo naspäť do deformovanej reality. Intelektuálna kritická reflexia tejto tradície buď chýba z obavy pred obvinením z ľavičiarstva, ešte stále spájaného najmä s komunizmom, alebo je na úrovni dogmatického potvrdzovania, ak už nie rovno adorovania […]

Pred vyše polrokom sme si pod kupolou stajne užívali Jureňovo cirkusové číslo s kravami a už je tu ďalšia milá vládna šou: Počiatkova priateľská návšteva na žraločej jachte v Monaku a jeho jachtanie o tom, čo sa tam vlastne odohralo. Ale hej, pobavili sme sa: novinári milovníka pretekov formuly jeden poinformovali, kto zvíťazil, predložili mu fotky “báb”, ktoré si vraj na jachte nevšimol, a celkom presne mu oznámili aj teplotu, o ktorej sa s majiteľom lode v súvislosti s počasím bavil: 30,126 stupňa Celzia. A celkom zábavný bol aj prípad bleskovo vyleteného riaditeľa bratislavského letiska Biermana – pripomenul mi pôvabnú […]

Už je to tu. Slastný prvý deň prázdnin. Pohoda, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je pre mnohých aj Pohoda. Pohoda nie je tradičný festival, skôr akýsi stav ducha, ktorý putuje rôznymi priestormi a prostrediami, od ranného vítania slnka cez stretnutia s legendárnymi zjavmi ako sú Blaho Uhlár, od ktorého uvidíme dve hry, Ivan Jirous čiže Magor, kánon českého undergroundu alebo Joan Baez, folková ikona i neústupná občianska aktivistka – ale aj psychoterapeutický tím z Ligy za duševné zdravie, Daniel Hevier s bubnujúcim modrým srdcom… Pohoda: aj pre tých, ktorí sa dočasne ocitnú v nepohode. Takto pred rokom Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play […]

Sobota a ja som v ešte stále v Kábule. Nedarí sa mi odletieť. Neformálne odetý chlapík, ležérne opretý o okienko s nápisom check in mi oznamuje, že let je zrušený. Zrušili ho kvôli prašnej búrke? Kvôli vetru? Z bezpečnostných dôvodov? Nie. Tentoraz je to preto, lebo nemám kartičku potvrdzujúcu, že som cudzinec. To je jedno, že mi ju pri príchode nikto nenúkal, neprikázal vyplniť. Kým ju neprinesiem, aj s pečiatkou z ministerstva vnútra, nemôžem odcestovať. Takže let nie je zrušený. To iba ja som zrušený. Bez kartičky ma z krajiny nepustia. Ostávať by som nemal. Platnosť víza mi vyprší. Chytá sa ma zúfalá zúrivosť. Ibažeby… Bakshish, baksish, […]

Pražskí kolegovia-divadelníci vyšli do ulíc. Na protest proti nezmyselným dotáciám „na vstupenku“, ktorá nerobí nijaký rozdiel medzi komerčnou a nekomerčnou divadelnou produkciou. Rozličné „púťové“ turistické atrakcie na trase od Karlovho mosta po Prašnú bránu majú byť podporované rovnako ako Divadlo Na zábradlí. A tak pražský „radný“ pre kultúru Richter z partajnej stajne ODS, ktorý to všetko vymyslel, dohnal pražských divadelníkov k solidarite rovnako ako kedysi Mečiar s Hudecom divadelníkov slovenských. Ale neboli by Česi Čechmi, keby sa proti dogmatickým kravinám nebránili vtipom. Pred pár dňami sa na internete objavil najprv rep a vzápätí už aj videoklip, kde sa vedľa seba […]

Len čo diváci uvidia na obrazovke STV novú tvár riaditeľa, zapracuje pavlovovský reflex Aká len vlna nesúhlasu a kritiky sa zdvihla po voľbe nového riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského! A aké argumenty proti nemu sa začali valiť zo stránok zaujatej tlače: že bol tvárou Československej televízie z konca osemdesiatych rokov, že bol členom komunistickej strany, že bol zástupcom šéfredaktora redakcie Televíznych novín pred novembrom 1989, že v roku 1990 sa stal nezávislým poslancom Slovenskej národnej rady na kandidátke Komunistickej strany Slovenska, ba dokonca jeho odporcovia neváhali použiť až také kvázi psychologické postrehy, že patril medzi ľudí, “ktorí mali prirodzene v […]

Čo je problémom Pála Csákyho a s ním celej SMK? Pál Csáky po tom, čo oficiálne vyhlásil, že členovia parlamentnej frakcie Strany maďarskej koalície korporatívne, teda ako jednotná svorka odsúhlasia Lisabonskú zmluvu, urobil ešte jedno vyhlásenie: on ani jeho kolegovia sa nehodlajú stať “pudlíkom” nijakého politického zoskupenia. Potom už len stiahol chvost a zaliezol do kútika ako pinčlík. Problém Pála Csákyho je v tom, že chce vždy vyzerať múdrejší, než je. Okrem toho, odkedy sa dostal na javisko politiky, nikdy sa nevedel naučiť pridelený text. Preto keď sa ozval, čo len trocha pozorné publikum muselo mať pocit, že tam v […]