Foto: Sita
Čo je problémom Pála Csákyho a s ním celej SMK? Pál Csáky po tom, čo oficiálne vyhlásil, že členovia parlamentnej frakcie Strany maďarskej koalície korporatívne, teda ako jednotná svorka odsúhlasia Lisabonskú zmluvu, urobil ešte jedno vyhlásenie: on ani jeho kolegovia sa nehodlajú stať “pudlíkom” nijakého politického zoskupenia. Potom už len stiahol chvost a zaliezol do kútika ako pinčlík.
Problém Pála Csákyho je v tom, že chce vždy vyzerať múdrejší, než je. Okrem toho, odkedy sa dostal na javisko politiky, nikdy sa nevedel naučiť pridelený text. Preto keď sa ozval, čo len trocha pozorné publikum muselo mať pocit, že tam v skutočnosti nepatrí, len sa priplietol, ako keď sa pod svetlá rámp dostane rekvizitár. Pozrime sa však, prečo ten dojem vzniká.
Pál Csáky, ktorý nechce byť ničí pudlík, nám takýmto vyhlásením zároveň hovorí, že sa prednedávnom práve Mikulášom Dzurindom nechal prinútiť, aby pred širokou verejnosťou vyhlásil, že jeho strana za nijakých okolností nie je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu, ak vládne strany presadia v parlamente antidemokratický tlačový zákon.
Netreba mať priveľkú fantáziu na to, aby si človek predstavil, ako by si v tom čase Pál Csáky vyprosil obvinenia z toho, že sa v súvislosti s kupčením okolo tlačového zákona a Lisabonskej zmluvy stal Dzurindovým rukojemníkom. Rolu pudlíka by si bol vyprosil presne tak isto ako teraz, keď sa vlastne stal sám sebe Judášom. Mimochodom, vlastne ani nie tak celkom mimochodom, možno pokojne vyhlásiť, že možnosť neskoršej “zrady” bola do predsedu SMK zakódovaná v okamihu, keď sa bez vedomia predsedníctva svojej strany – čiže vlastne zradcovským spôsobom – spojil s Mikulášom Dzurindom a jednohlasne s ním vyhlasoval, že ak Robert Fico presadí právnu normu ohrozujúcu slobodu tlače, SMK ich nepodporí pri ratifikovaní Lisabonskej zmluvy.
Pritom aj politikom SMK sú pochuti len ódy verných pisárov! Na prípadnú kritiku v tlači reagujú zväčša rovnako podráždene ako Robert Fico. Hanebný návrh tlačového zákona, ktorý Pál Csáky tak teatrálne odmietal, mohli spichnúť aj jeho vlastní verní. Je predsa verejným tajomstvom, že spolu so svojimi ideovými druhmi dennodenne skúma stránky novín ako Snehulienkina zlá macocha zrkadlo. A keď sa mu zazdá, že je v tom zrkadle škaredý alebo hlúpy, už aj volá dvorných retušérov. A tých, ktorých považoval za podkupných, si zasa pozval na večeru. Z toho všetkého plynie jediný záver, totiž že Pál Csáky, ktorý podľa vlastného vyhlásenia nie je Dzurindovým pudlíkom, môže teraz veselo brechať spolu s vládou ako Ficov pinčlík. Lenže podobne ako pudlíka, aj pinčlíka možno kedykoľvek odkopnúť.
Pál Csáky sa teda k predmetnej dohode staval a priori dvojtvárne. Pokladal ju totiž len za možnosť zviditeľniť sa. Nebral ju o nič vážnejšie ako otázku Benešových dekrétov, ktoré prednedávnom vytiahol práve on, alebo napríklad latentné nároky tunajších Maďarov na autonómiu. (V tejto súvislosti je užitočné vedieť, že Pál Csáky len pred krátkym časom odmietol obidve tieto agendy, ktoré donedávna tak vehementne forsíroval, a to v interview poskytnutom slovenským denníkom, v ktorom vysvetľoval, prečo nechal SDKÚ-DS v kaši.)
Pri dohode s Mikulášom Dzurindom však Pál Csáky ako človek takmer výlučne zištného prispôsobovania a chorobných improvizácií nepomyslel na to, čo sa stane, ak Robert Fico tlač umravní aj za cenu, že riskuje ratifikáciu základnej zmluvy Európskej únie. Robert Fico totiž pokladá tlač pre seba aj pre populistickú politickú líniu za oveľa nebezpečnejšiu než parlamentnú opozíciu, ktorá prakticky neexistuje.
Opozičné strany, Dzurindovská SDKÚ-DS, KDH, združujúce najbigotnejších kresťanských demokratov, a príležitostní politickí kariéristi z SMK, nie sú ani dva roky po prehratých parlamentných voľbách schopné spracovať šok zo straty moci – stačí sa pozrieť na bratovražednú vojnu o moc v SDKÚ-DS, dezertérov KDH a, pravdaže, nečistú výmenu predsedu, ktorá sa udiala v SMK pred rokom; vtedy sám Pál Csáky našpinil do predsedníckeho hniezda, aby si doňho vzápätí sám sadol.
Lenže medzi predsedom vládnej strany a predsedom opozičnej strany je rozdiel asi ako medzi zmijou a užovkou, a tak musel Pál Csáky kalkulovať takto: on sám spolu s SMK má strednodobo, čiže po najbližších parlamentných voľbách jedinú šancu na prežitie – totiž, že sa strana znova dostane k moci. Momentálne to však vyzerá tak, že “vstupenky” do vlády bude aj najbližšie rozdávať Robert Fico. V konečnom dôsledku teda jediným, kto na tomto umelom škandále stratil, je Pál Csáky. Pretože ho previezol aj Mikuláš Dzurinda, a v neposlednom rade aj Robert Fico.
Mikuláš Dzurinda ho nahovoril, aby skočil do krovia, ktorému by sa bol najradšej vyhol, kým Robert Fico ho na hanbu sveta stade vyduril, pričom vzbudil dojem, že Csáky je servilný a nedôveryhodný človek. Keď ho Mikuláš Dzurinda presvedčil o podmienení rokovania o Lisabonskej zmluve vyjednávaním o tlačovom zákone, podarilo sa mu – čiastočne aj vďaka Csákymu – vyprofilovať ako opozičnému politikovi, ktorý robí principiálnu politiku a drží slovo.
A teraz, keď Pál Csáky chtiac-nechtiac musel vycúvať z pasce, Mikuláš Dzurinda ho mohol označiť za nedôveryhodného zradcu.
Robert Fico svojím spôsobom zožal ešte väčší úspech. Jednak sa mu predbežne podarilo skrotiť tlač, ktorá fungovala namiesto takmer neexistujúcej parlamentnej opozície, jednak rozdelil túto opozíciu spôsobom, že deň po prijatí Lisabonskej zmluvy sa mohol k SMK, ktorá ho podporila, správať ako voči prašivému psovi. Taký pes môže dostať najesť alebo aj nie, možno ho poškrabkať alebo kopnúť – a táto posledne menovaná činnosť bude v kompetencii najmä čiernej ovce ficovskej rodiny Jána Slotu. Takže, milí druhovia z SMK, veľmi sa neradujte, keď momentálne ukazuje hladkajúcu dlaň.
Nuž, radikálny obrat SMK priniesol jedine tento výsledok. Odvolávať sa pritom na eleganciu, zmysel pre zodpovednosť, európskosť SMK, záujmy Slovenska a Maďarov na Slovensku je len úbohý politický marketing, cieľavedomé zahmlievanie, čiže cynický kampaňový cirkus. Nie že by doteraz Pál Csáky a s ním SMK slovenskú politickú scénu zdobili zrelosťou a principiálnosťou. No odteraz ho ani naši doterajší spojenci, ani koalícia už vôbec nemusia brať vážne a spolu s ním ani SMK.