SME

http://www.sme.sk

Rafinovaný zádrh / Stĺpček

Hazardéri s budúcnosťou slovenského národa to prezentujú ako banálny problém, ide však o náš osud. Ak vraj ustúpime v učebniciach vlastivedy pre maďarské deti na Slovensku, prehrali sme rozhodujúcu bitku o slovenskú identitu v dejinách nášho národa. Názvy miest sú vraj len rafinovaná zámienka. Po mestách, riekach a pohoriach prídu určite na rad krstné mená a budú chcieť do učebníc Pál/Pavol a Aranka/Zlatica. A prečo nie aj Serda/Streda a Pentek/Piatok? Len si to domyslite a dokomponujte až do smutného konca. Jediný, kto pochopil, o čo tu v skutočnosti ide, je HZDS-Ľudová strana. Lomka je ďalší rafinovaný zádrh. Vraj naznačuje rovnosť, […]

Valašky s hokejkami do naftalínu! / Esej

Slovenské mamičky, pekných synov máte, to je teda fakt. Aspoň niektorých. Keď ich vidím pochodovať, skandovať, hailovať, predbiehať cez plnú čiaru, jazdiť na červenú, alebo pre zmenu arogantne parkovať na miestach vyhradených pre invalidov a matky s deťmi, vždy si kladiem otázku, čo ste tým hovädským kotrbám, drahé slovenské mamičky, spievali, keď ste ich ukladali spať? A kde boli v tej chvíli ich oteckovia? Pozerali futbal, alebo aj oni tvrdili muziku a niekde za humnami rodnej viesky bili a rúbali do krve? Lebo doma určite nie, doma sme my baránkovia, alebo sa pred telkou povaľujeme aspoň v barančej koži, keď už sme takí tí hustí […]

Slovenské národné svedomie / Fejtón

Nikdy som celkom neverila absolútnej istote čistého svedomia. Veď ak je niekto generácie vychovávaný v zaručených pravdách, napríklad, že biele je zo zákona cennejšie ako čierne, človek biely by neodpustiteľne zradil, ak by napríklad človeku čiernemu podal ruku. Spreneveril by sa všetkému, čo tvorí veľké zdedené hodnoty: otec, matka, kolíska, spolupatričnosť, sviatočne prestretý stôl, hroby našich. Zradil by ich/svoje tradície, a teda by musel žiť s ťarchou nečistého svedomia. A teraz príhoda zo života spred pár dní: redaktorka Maďarskej redakcie národnostného vysielania STV si pozvala do relácie hosťa, s ktorým sa cestou do štúdia rozprávali svojím rodným jazykom. Ako čakali […]

Pamät a trest / Esej

Posledné desaťročia minulého storočia priniesli – nielen do Európy – civilizačnú zmenu, nie natoľko revolučnú ako transformačnú, no isto zásadnú. Veľa dovtedy totalitných krajín sa pokúsilo nastoliť demokratické pomery. Zabudlo sa pritom, že tá zmena má obrovské mentálne, morálne dôsledky, že vyrovnať sa s minulosťou, ale aj s každým jedným životom v novom, pre mnohých zväčša dovtedy nepoznanom svete, znamená neobyčajný zásah do vedomia jednotlivca i spoločnosti. Často spoločnosti, ktorá vlastne zdanlivo žije spokojne, ako keby minulosť nebola, akoby nemala ani na čo zabudnúť. A tak ten problém mentálny, najmä však mravný, je v lepšom prípade iba intelektuálny, v politike […]

Zabi, zožer, oplodni / Esej

Na Slovensku po stáročia nebolo pre našinca väčšej pasie než odorať susedovi z medze, posunúť mu plot, alebo oň aspoň oprieť dievku najbohatšieho gazdu z dediny. Tak nám páni politici zasa raz pridali starostí, pani Millerová! Vojna to ešte nie je, ale šabličkami sa v slovných súbojoch už šibrinkuje. A veď chvalabohu, na to sme si ich zvolili, takže aspoň vidíme, že pracujú. Tentoraz sa predviedli v disciplíne „práca s učebnicou“! A pohoreli. Kde boli, keď sa na triednickej hodine preberala táto téma? Zabaliť do papiera (pamätáte si ešte ten tmavomodrý?), nalepiť štítok s menom a triedou, dozadu ceruzou napísať […]

A new beginning – and not just for America

The new US President is an exceptional politician the like of which is seen once in a lifetime. His election is also a response to three of America’’s worst legacies. It is no exaggeration to say that Barack Obama’s election as US President is a historic event. Apart from anything else it is a response to three of America’’s worst legacies, its burdens from past and more recent history. While his victory does not automatically transcend them, it presents a way of coming to terms with them. The first legacy is skin colour, the race issue. The second is 11 […]

Syzifovskú káru treba tlačiť ďalej / Esej

Zainteresované strany v Budapešti a Bratislave by mali vyjsť z toho, že maďarská menšina na Slovensku žije fakticky v dvoch spoločenstvách: kultúrno-jazykovom a občiansko-štátnom. Podporovať traumy, ktoré môžu mať zázemie v histórii, najmä v jej mytologickej podobe, je pre politikov obľúbená práca, ale pre okolie je nadovšetko nebezpečná. Pokúšam sa pozerať na slovensko-maďarské vzťahy už z nadhľadu priamo vesmírneho, ale vždy keď si myslím, že sú na samom dne, ukáže sa, že sa predsa len mýlim, nie je to dno definitívne. Bol som v tejto veci väčšinu života skôr skeptik, ale keď som v júni 1990 odovzdával poverovacie listiny veľvyslanca […]

Tak zle, ako sa len dá / Esej

Všetci sa teraz vezú na protimaďarskej vlne. Slovenský premiér Robert Fico sa k našim južným susedom správa ako k nepriateľskému štátu. Namiesto argumentov používa urážky, namiesto na rozum apeluje na pudy. Poniektorí slovenskí politici im nevedia prísť na meno a pokiaľ si spomenú, uvádzajú ho len s nejakým hanlivým prívlastkom. Pritom obývajú susednú krajinu, s ktorou máme najdlhšiu hranicu v porovnaní s ostatnými susedmi; najtransparentnejšiu hranicu, lebo poväčšine ju netvoria ťažšie prechodné prírodné prekážky, ako sú pohoria či veľké rieky; a najmladšiu hranicu, lebo tisíc rokov tu vôbec nijaká hranica nebola. Tých tisíc rokov sme s Maďarmi tvorili jeden politický […]

Skládka na Vodnom vrchu / Esej

Pred dvoma týždňami som nazval náš parlament verejným domom a naznačil som, že platí aj menej lichotivý význam tohto slovného spojenia. Aj som sa vtedy pri písaní zháčil – predsa len je to náš najvyšší zákonodarný orgán. Chcem sa ospravedlniť. Verejnému domu. Náš parlament sa minulý štvrtok stal skládkou verejného odpadu, na ktorej si dali zraz hajlujúci náckovia. Opoznali sme (ako to pekne hovorievajú policajti) najmenej dvoch – JUDr. Vladimíra M. a JUDr. Štefana H. Ten “hajzeľ”, ktorým JUDr. Štefan H. opľul opozičného poslanca JUDr. Daniela L., je “len” tá skládka. Ešte bez náckov. Viem, znie to obludne, ale na […]

Násilie proti verejnosti / Esej

Verejnosť, pozor! Toto (vraj) nie je trestný čin ani priestupok, ani nič, čím by sa mali zaoberať vyšetrovacie orgány: verejný činiteľ (poslanec NR SR) Rafael Rafaj vstúpi vo verejnom (pracovnom) čase do verejného domu (budova NR SR – slovné spojenie “verejný dom” čítaj v jeho všetkých významoch) a do listiny, ktorá potvrdzuje účasť poslanca na pracovisku, podpíše iného verejného činiteľa, svojho neprítomného straníckeho šéfa Jána Slotu. Ale podľa špeciálnej prokuratúry sa týmto faktom netreba zaoberať, lebo “skutok nebol spáchaný v súvislosti s výkonom verejnej funkcie”! Presný názov No fajn. Niežeby sme boli takí sprostí a nevedeli, že poslanci chodia do […]