Aby bolo hneď na začiatku jasné, už to je do neba volajúca hlúposť, že v štáte, ktorý sa deklaruje ako demokratický, navyše multikultúrny, zložený z viacerých národností, sa vôbec politici starajú do toho, z akých učebníc sa majú učiť deti menšinového národa a riešia, či sa menšinový žiačik môže učiť zemepisné názvy vo vlastnom jazyku. A keď sa navyše, tak ako na Slovensku, pokúsia prijať zákon, ktorý by priamo reguloval používanie maďarčiny a nepriamo aj jej všeobecné pravidlá, lebo väčšinové obyvateľstvo má pocit, že žitnoostrovský Slovák je „pomaďarčovaný“ tým, že jeho maďarský sused hovorí namiesto Dunajská Streda Dunaszerdahely a namiesto Vysoké Tatry […]