Napriek priamej voľbe sa o kandidátov naťahujú predovšetkým politické zoskupenia Nemecký prezident má také biedne právomoci, že ho jeho ľud všeobecne nazýva notárom. Náš prvý občan má zas prezývku kopcový pretekár či fujarista, hoci popri svojich záľubách zďaleka nie je len ukladačom vencov. Ak ústava predsa len dosť okliešťuje osobnú moc hlavy štátu, prečo politické partaje tak okato pretláčajú do prezidentského kresla svojich priaznivcov? Odpoveď dal už legendárny Jára (da) Cimrman: “Pretože bábky na scéne možno viesť zvrchu, zdola aj zo strany.” V našich končinách navyše pretrvávajú monarchistické prežitky. Prezidentúra má zvyšky priam kráľovských právomocí: udeľuje amnestie a milosti, stojí […]

Poľský marec – divadlo, študenti, robotníci, odbory a začiatok roku 1968. Prvá študentská vzbura roku 1968, roku povstaní mladých a nádejí tisícročia, sa konala vo Varšave. No keď si teraz západné médiá tento rok pripomínajú, kompletne prehliadajú Poľsko.Podľa historických televíznych relácií a nedeľných príloh novín sa všetko dialo v Paríži a na Berkeley a (podľa britských médií) na niekoľkých protivojnových demonštráciách na Grosvenor Square. A pritom vo Varšave v tom marci polícia zmlátila a pozatvárala tisícky študentov, ich učiteľov povyhadzovali zo škôl a vyštvali z krajiny. Ako mnoho veľkých európskych príbehov, začalo sa to divadelným predstavením. Pred štyridsiatimi rokmi, 30. […]

Prezident Dmitrij Medvedev je pre Rusko posledná nádej. Kto je pán Putin? Šľachetná hlava “diktatúry zákona”, ako sa jeho režim rád prezentuje Putinovým priaznivcom, alebo veliteľ “čekistickej junty”, ako tvrdia disidenti? Bojím sa, že história nikdy nad ním nevynesie jasný rozsudok. Dosiahol, že je z neho celý svet zmätený. Nešiel som voliť, lebo mi bolo zle. Ale keby som sa do uzavretia volebných miestností ako-tak vyliečil, určite by som šiel. Hoci v Rusku má človek výhodu, že sa predsa len nemusí liečiť až tak ozlomkrk: od môjho hlasu nič nezávisí. Raz som mal dojem, že napriek všetkému predsa len závisí. […]

Ľudská bytosť sa vynára zo spojenia dvoch buniek. Jej prazáklad je teda celkom závislý od udalostí a procesov, o ktorých rozhoduje život rodičovských bytostí a organizujúce sily prírody. Ale zárodok, skupinka buniek, o ktorých ešte vôbec nie je isté, či sú “bytosťou” a kedy sa “bytosťou” stanú, má vlastnú organizujúcu silu, svoj vitálny elán: stáva sa teda už vo svojich prapočiatkoch nezávislým. Novorodenec, už očividne bytosť (tu už úvodzovky môžeme vynechať), začína sa namáhavo vyrovnávať so svetom, ktorého hranice sú čoraz viac vzdialené, ba napokon je svet neohraničený. Tu sa zreteľne prejaví dialektický vzťah dvoch pólov: závislosti a nezávislosti. Rozhodujúci […]

PF 2008. Návod na použitie: v konečnom dôsledku nemusíme mať všetkoAko na Nový rok, tak po celý rok. Ľahko povedať, ťažko urobiť. Ale aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým vykročením. A tak som si povedal, že odteraz už žiadne experimentovanie s vlastným životom, žiadne novátorské pokusníctvo na vlastný účet, pohľadajme, oprášme a užívajme, čo máme. A hneď sa dostavili výsledky, lebo keď som na Nový rok vstal z postele, zistil som, že už nie je vonku tma až do obeda, lebo veď na Nový rok o slepačí krok a tak som veselo vykročil do nového roka, lebo ranné vtáča […]

Prihováram sa vám v predstihu. Vlani o tomto čase zažila totiž prezidentská kancelária útok hackerov. Von sa dostala pracovná verzia príhovoru, ktorú ešte nikto nestihol schváliť. Preto tentoraz prijmite odfajknutý koncept. Milí spoluobčania, drahé spoluobčianky, všetci naši rodáci a krajanky! Chcem aj naďalej ostať prezidentom všetkých Slovákov bez ohľadu na to, kde a ako žijú, či hovoria autochtónnymi nárečiami, alebo po maďarsky, rómsky, či ukrajinsky. Zaujímate ma všetci, koľko vás je, pretože práve vaše hlasy rozhodnú o poldruha roka, či sa mi podarí s predsedom dnešnej vlády vytvoriť tandem, ktorý by to potiahol podobne ako dvojica Putin – Medvedev. Zatiaľ […]

Začiatkom decembra 1989 dostal Martin Bútora v koordinačnom centre Verejnosti proti násiliu bláznivý nápad: 10. decembra – na Deň ľudských práv, ktorý sa dovtedy v socialistickom Československu nemohol ani len spomenúť – usporiadame voľnú prechádzku Bratislavčanov cez hranicu do Rakúska. Pre mladšie ročníky čitateľov treba spomenúť, že keď Martin Bútora ten nápad nahlas vyslovil, existovala ešte železná opona, cestovné doložky, a prezidentom ČSSR bol Gustáv Husák. Ale bláznivý nápad sa ujal a dejiny sa rozbehli takým tempom, že 10. decembra prezident republiky Husák vymenoval na Pražskom hrade novú federálnu vládu a abdikoval – a desaťtisíce Bratislavčanov pred rozpačitými zrakmi slovenských […]

Ľudstvo od nepamäti uznáva a vyznáva idol: Pravdu. Pre “pravdu”, (teraz ju už dáme do úvodzoviek), žijú, bojujú o ňu, bránia si ju, veľa z nich ochotne pre ňu zomiera. Hodnota pravdy je pre mnohých základnou hodnotou, ich život bez nej by nemal zmysel. Ani dejiny by nemali zmysel, keby nevyjadrovali pravdu. Masarykovskému Pravda vítězí veľa ľudí dôveruje ako dogme. Áno, ale. V dejinách sa opätovne objavuje mučivá otázka: Čo je pravda? Zaobišli by sme sa bez Piláta, aby sme si všimli, že nie je jednoduché pravdu spoznať. Malé pravdičky sa nám aj samozrejme vtierajú. Ak som si včera kúpil […]

V prvom rade, otcovia biskupi, godfathers, respect! Díky moc za list, také dačo zme už dlho nedostali. Ubalili zme v skušobni na Námestí hraničiarov tučného džonasa a začali kontrolovať, čo nám to prišlo. Zme mladí? Zme! Zme krásni? Zme! Tak to bude fuckt určené pre nás. Ešte raz thanx. Aby bolo jasno – zme súčasťof party flákačov v 5tržalskom gete. Alebo jak to nazývate vy, “skutočné spoločenstvo ľudí, ktorým na sebe navzájom záleží, a sú pre seba povzbudením.” Preto tu vylihujeme na gaučoch každý večer a keď nenahrávame, pozývame babenky. MC Benedikt The 16th na tohoročnú Kvetnú nedeľu položil mladým […]

Každý poriadny občan vie, že spisovateľ je darmožráč, asociál, ktorý si robí, čo chce, spisuje niečo, z čoho má radosť iba on a nestará sa o to, či mu niekto (po)rozumie. Každý poriadny občan spisovateľovi tak trošku závidí. Veď aj on by chcel vylihovať na pohovke, dumať a spisovať zbytočnosti, ktoré zaujímajú možno päť vyšinutých ľudí. Poriadny občan však nemá čas mrhať časom a tak musí zostať verný svojmu každodennému šliapaciemu mlynu. Časom mrhať má čas len spisovateľ. Ten má dokonca toľko času, že svojím životným časom mrhá aj namiesto druhých. To by si tí druhí možno mohli trošku vážiť. […]