Ako zachrániť Ukrajinu. A dá sa vôbec zachrániť? Mal by som jeden návrh. Ale najprv pár slov o zajacoch. Ruské porekadlo hovorí: kto naháňa dva zajace, nechytí ani jedného. To však neplatí o Putinovi. Pustil sa za dvomi zajacmi a prinajmenšom jedného chytil. Tučného zajaca olympiády v Soči. Ten zajac pádil od mora k horám a nazad, a všetci boli ohromení jeho športovou kondíciou. Sviatok dopadol prekrásne, hora súťaží a medailí pre ruský tím. Na výbušnom kaukazskom území nedošlo počas hier k žiadnym teroristickým útokom. Ceremóniu uzavreli rôznofarebné fantázie Marca Chagalla, fragmenty z ruských baletov a parádne čísla Ruského cirkusu. […]

Žiadna mapa nedokáže odmerať osamelosť, v ktorej sa nachádza Ukrajina. V Poľsku farba oranžovej revolúcie bledne. Stratili sme vieru v zmysel vzájomnej pomoci? Obraz z posledných dní: Revolucionári z Majdanu v Kyjeve si zostrojili drevený katapult. Chcú ním bombardovať milíciu. Keď v Poľsku povieme Ukrajinci, myslíme kozáci. Potom sa nám pred očami objaví šialene odvážna kavaléria. Ale kozáci posledných dní väčšinou bojovali ako infantéria. Boli majstrami v umení obsadzovania. Stavali si obsadzovacie stroje, ktoré sa volajú hulajgorody a slúžia na prelamovanie stien a brán. Teraz si teda robia katapulty. Celý tento Majdan, celá táto ukrajinská revolúcia, aj fotografie a scény […]

Prídete v máji na Majstrovstvá sveta v hokeji do Minska? Dovoľte mi, aby som Vás na Vašej ceste po Bielorusku sprevádzal. Sme východoeurópska krajina medzi Ruskom a Poľskom, na sever od Ukrajiny. Vitajte v hlavnom meste, Minsku! Sme na centrálnom Námestí Nezávislosti, stojí na nej Dom vlády. A hneď za ním je centrálna väznica. Praktické, nie? Je amorálne, že športoví funkcionári umožňujú tyranom využívať šport na posilňovanie diktatúry. V tej väznici som sedel v celách po 50 väzňov na 40 metrov štvorcových, čo znamená približne 80 centimetrov štvorcových na človeka. To ako? – Nebudete mi veriť. Nuž, tak. V cele […]

Blížiace sa Zimné olympijské hry v Soči už majú na svojom konte plno hriechov: ekologických, korupčných, mravných, politických. Anulujú tieto hriechy význam celého projektu alebo sa sviatok športu odohrá v celej svojej kráse? S touto otázkou som nedávno trávil dni v Soči. “Ale mosty a tunely máme teraz lepšie ako Taliani a Kanaďania!” V prímorskej reštaurácii tresol do stola primátor Soči. V tej chvíli som mal pocit, že sa už už vyštveráme na stôl a budeme pripíjať na slávu Rusku. Ale povedal som: “Prečo lepšie, keď nám tie mosty a tunely stavali Kanaďania?” “Najprv oni stavali a my sme pomáhali, […]

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v nedávno publikovanej eseji s naliehavým titulkom My Nemci nechceme nemeckú Európu odmietol, že by sa Nemecko usilovalo o prevzatie vedúcej pozície v Európskej únii. Myšlienka, že by Nemci chceli hrať v Európe špeciálnu úlohu je nedorozumením, upokojuje Schäuble. Nežiadame od ostatných aby boli ako my. Takéto obvinenie nedáva zmysel rovnako, ako iné národné stereotypy, ktoré číhajú za obdobnými vyhláseniami. Politológ Edgar Grande však v rozsiahlom európskom prieskume zistil, že fakty vravia niečo iné. Spolu so svojím tímom študoval diskusie týkajúce sa európskej krízy v rozličných národných kontextoch. Jeho zistenia poukazujú na pozoruhodne zreteľnú odlišnosť […]

Nepoznám v strednej Európe veľa intelektuálov, ktorí vo verejnom priestore za posledné polstoročie zanechali takú výraznú stopu ako Petr Pithart. Ale ešte menej poznám v ňom také osobnosti, ktoré by sa  v politike, teda jednej časti toho verejného priestoru, presadili s názormi par excellence intelektuálnymi, teda menšinovými, vlastne protiväčšinovými. Keď som si  – aj na základe kníh a verejne prezentovaných postojov Petra Pitharta – rekonštruoval  jeho myšlienkový vývoj  za  takmer  polstoročie, ukázalo sa,  že skoro  vždy bol v menšine. Ale  veľmi aktívnej a angažovanej. Tej, ktorá sa nebála  so svojimi názormi ísť do toho verejného priestoru  i  vtedy, keď to bolo nielen nepopulárne, ale neraz aj nebezpečné. […]

Židia reflektujú vo svojich dielach svoje židovstvo, inak to zrejme ani nemôže byť. Je to takmer jedno, čo o vlastnom židovstve hovoria, podstatné je, že nie sú schopní o ňom nepremýšľať. Kresťanstvo sa vyhlo tomu, aby si uvedomilo svoje židovské základy. Židovstvo sa uzavrelo voči kresťanskej univerzalite. S Bibliou do európskej poézie židovská fantázia do európskej poézie. Vynikajúci spisovatelia – a Prorokov treba považovať za vynikajúcich spisovateľov – získali v judaizmu náboženský rang. Tento národ, ktorý sa sám vyvolil do kňažskej role, podával svedectvo o idei jediného Boha a jediného ľudstva – a zachoval si k tomu svoje osobitné postavenie. […]

„Slovensko leží dostatočne hlboko v civilizačnom priestore západného kresťanstva. Tým je strategicky, geopoliticky a historicky zaručená naša príslušnosť k medzinárodnej civilizácii v rámci tohto priestoru… Slovensko svojou slovanskou príslušnosťou má v sebe zabudovaný východný vektor historickej orientácie, svojou západnou náboženskou príslušnosťou západný vektor”.  (Ján Čarnogurský, 1995) „…nie sme len schopní, ale jediní, ktorí môžu spájať Východ so Západom práve skrz svoju geopolitickú rozpoltenosť… Naša krajina je široko-ďaleko jediná, ktorá je schopná a dejinami, kultúrou, vzdelaním pripravená na historickú úlohu byť územím celoeurópskeho porozumenia”. (Vladimír Mináč, 1995) Citované slová kresťansko-demokratického disidenta a politika a ľavicového intelektuála, spisovateľa aj politika dokumentujú, že […]

Padal sneh a fúkal vietor. Bolo to dvanásteho januára, vybral som sa autom do Čiech. V ten deň sa tam konalo prvé kolo prezidentských volieb. Dodal by som, že išlo o pražské, nie celonárodné voľby – provincia sa nevzrušovala. Provincia, ako sa patrí na pravú provinciu patrí, navyše českú, hrabalovskú, čiže politicky neuvedomelú, táto nádherná provincia v zimný deň spala kamenným spánkom, a na tento deň kašľala. Nebola to pre mňa nič nové, veď tiež pochádzam zo zapadnutej provincie a viem, že teplá večera tam znamená oveľa viac než dáke voľby. Na provincii sa nevolí. Na provincii sa existuje. A […]

Surrealistické gesto Gérarda Depardieua – prvého Francúza svetového mena, ktorý sa stal ruským občanom – v sebe skrýva oveľa väčší zmysel aj nezmysel, než by sa zdalo na prvý pohľad. Francúzska duša je nepreniknuteľná. Áno, áno, aj Francúzi majú svoju národnú dušu, rovnako záhadnú, ale utajenejšiu než Rusi. Existuje celý oceán francúzskej literatúry, ale encyklopédia francúzskej duše zatiaľ neexistuje, práve preto, že Francúz ani sebe ani nikomu inému nedovolí, aby sa mu rýpal v duši, považuje to za vpád do svojej osobnej sféry, hanebný akt, čosi ako verejné dvíhanie sukne. Francúz Francúzov, takpovediac Francúz Francúzovič. Nechcem sa dotknúť francúzskych citov, […]