salon.eu.sk

https://www.salon.eu.sk

Rozprávač / Nekrológ

Dnes, štvrtého apríla, sme sa v Brne rozlúčili s Martin Porubjakom (18. máj 1944, Bratislava – 27. marec 2015, Brno), veľkou postavou európskeho divadla, prekladateľom, režisérom, dramaturgom SND, profesorom Vysokej škole múzických umení v Bratislave. “Napíš, čo bolo na Martinovi najmilšie, najjedinečnejšie a najdôležitejšie,” vraví mi kamarátka Marta, naša spoločná kamarátka. Radí mi, lebo so mnou zdieľa nielen bolesť, že Martin Porubjak už nie je medzi nami, ale aj trápenie, keď už štvrtý či piaty deň civiem na čistý otvorený dokument v počítači. Ale ako napísať o niekom to naj, keď on bol pre vás ten najmilší, najjedinečnejší a najdôležitejší? […]

Môj priateľ Boris Nemcov / Esej

Zavraždený ruský opozičný politik Boris Nemcov bol môj priateľ. Všetci sa pýtajú, kto ho zabil. Oveľa dôležitejšie je, aby jeho model Ruska triumfoval. Vražda Borisa Nemcova je veľký dar pre Kremeľ, či ho už chcel dostať alebo nie. Táto vražda sťala hlavu ruskej opozícii. Ruskí liberáli budú ešte nejaký čas prelievať slzy, budú pobúrení, výjdu na ulicu s heslami ako hrdinovia sú nesmrteľní a po mesiaci sa znovu upokoja. Na Západe to prejde ešte rýchlejšie. Pritom bol Nemcov zo všetkých našich aktivistov ten najcharizmatickejší a najkozmopolitickejší. Jeho politický program bol jednoduchý, jasný a zrozumiteľný od Tokia po Washington: chcel, aby […]

Nádej – Nadežda / Otvorený list

Osemdesiattriročný sovietsky disident Viktor Fajnberg sa pripojil k hladovke ukrajinskej letkyne, politickej väzenkyne Nadeždy Savčenko, ktorú držia v ruskom väzení. Na svojej facebookovej stránke Viktor Fajnberg publikoval list, ktorý Nadežde napísal. Drahá Naďa! Tak ako iní väzni Gulagu, tak veľmi cítim s Vaším zúfalým osamelým bojom proti neľudskému systému, ktorý prichádza o rozum, že sa v myšlienkach a citoch stotožňujem s Vami. Kedysi dávno sme touto skúškou museli prejsť aj my. A ona sa hlboko zapísala do pamäti duše aj tela. Sme hrdí na Vás, na našu krásnu, odvážnu, ušľachtilú sestru v boji za nedeliteľnú slobodu. Jedinú slobodu. Tú jednu, […]

Nesmiete žiť medzi nami / Esej

Zisťujem, že sa tu už v tejto krajine necítim ako predtým. Nie, nikto ma neohrozuje. Ale keby ma niekto ohrozoval, nikto by ma nebránil. Keby o mne niekto vyhlásil, že sa nesmiem dotknúť dieťaťa, že som homoloby, že som mor? Keby povedali, že som špina, ktorú treba vytlačiť preč? Keby im na to kývol predseda vlády? Keby na to kývol aj prezident, ktorého som volila? Keby na to tomu prezidentovi kývli aj nezávislé noviny, ktoré som si predplatila? Čo by som tak asi robila? Ostalo by mi samej vykrikovať, kto v skutočnosti som, že nikomu neškodím, že som spôsobilá vychovávať […]

Dáždnikmi proti granátom / Analýza

Porušenie sľubu Prvý október je v Číne od roku 1949 dňom plným osláv – výročím založenia Čínskej ľudovej republiky. Peking má však dôvodov na oslavy tento rok pramálo. V Hong Kongu – svetovom finančnom centre a jednom z najvyspelejších a najbohatších miest sveta, ktoré v roku 1997 Veľká Británia podľa dohody vrátila Číne – sa totiž už štvrtý deň konajú masové študentské protesty, známe ako dáždniková revolúcia. Priamym dôvodom protestov je porušenie sľubu Čínskej ľudovej republiky, ktorá sa podpisom miniústavy (tzv. Basic Law) platnej od návratu Hong Kongu pod správu Číny zaviazala ponechať Hong Kongu veľkú mieru autonómie v rámci […]

Kolik její Já mělo já? / Nekrológ

Radka Denemarková má s Agnešou Kalinovou spojené slovo humanismus. Píše o tom dcére Ester. A pridáva k listu rozhlasovú minidrámu, v ktorej sa Agneša Kalinová stretáva u kaderníka s Marguerite Durasovou a Sándorom Máraim. Ester, čtvrtého září Ti bylo čtrnáct let. A osmnáctého září zemřela Agneša Kalinová. Naučila mě nahlížet do pokojů; nebát se toho, co v nich je nebo co by v nich být mohlo. Věděla, že je trapné člověka klasifikovat jen podle politické nebo náboženské nebo sexuální orientace. Všechno škatulkování lidí je trapné. Jsme smíchaní. Patřila k lidem, kteří mě smiřují s tímto světem. Pokusím se Ti vysvětlit, co pro mě […]

Naše zúfalstvo je naším zánikom / Esej

Foto: AFP Pamiatke Rona Pundaka (1955 – 2014). Izraelský historik a politik, ktorý roku 1993 zohral kľúčovú rolu v mierovom procese v Oslo. Nádej a zúfalstvo. Boli roky, keď nás to v mojej krajine hádzalo od jedného a druhému. Dnes sa zdá, že väčšina Izraelčanov a Palestínčanov sa nachádza v stave ponurej otupenosti, bezvýchodiskovosti, v apatii hlbokého spánku či dobrovoľnej malátnosti. V Izreali, takom skúsenom v sklamaniach, dnes nádej vystupuje (ak ju ešte vôbec niekto spomenie) len váhavo, ľahko zahanbená, už vopred sa ospravedlňujúc. Zato zúfalstvo sa tvári sebaisto a rozhodne, ako keby hovorilo v mene nejakého prírodného zákona alebo […]

Európa, to sme my!

Ulrich Beck: V Európe sa rozpútava protieurópska revolúcia pravicových a ľavicových populistov. Je možné, že odstup ľudí od EÚ je pre Európu nebezpečnejší než kríza eura? Je možné, že nebezpečnejšia než kríza eura je pre Európu škandalózna úroveň nezamestnanosti mladých? Je možné, že dnešný európsky sen snívajú ľudia na preplnených utečeneckých lodiach v Stredozemnom mori, a muži a ženy, ktorí demonštrovali v uliciach Kyjeva, ale nie už sama Európska únia? Ich posolstvo pre nás je takéto: Európa je viac než spoločná mena, viac než finančná dohoda. Európa je šancou na slobodu, demokraciu a otvorenosť voči svetu, ktorú môžeme posilniť naším […]

Prečo to treba urobiť / Stĺpček

Tak to teda skúsim: po prvý raz, odkedy vydávame Salon, píšem doňho vlastný text. To bol taký náš ostych či čo, priniesli sme si ho ešte z Fóra, túto zdržanlivosť. Či by práve sobotné prezidentské voľby, ktoré by sme už všetci najradšej mali za sebou, by mali byť práve príležitosťou porušiť tento zvyk? Možno nie. Ale v sobotu nepôjde len o to, kto bude prezident. Eduard Chmelár sa mýli, tieto voľby nie sú, ani v porovnaní so slovenskými eurovoľbami, suchý prd, ako píše v debate na facebooku. Isteže, ani Kiska ani Fico nemôžu priniesť do skorumpovaného systému, produkujúceho nerovnosť šancí […]

Už to pochopte! Dejiny sa neskončili / Stĺpček

Myslím, že mi nebudete rozumieť. Zamestnávajú vás vlastné starosti, to je pochopiteľné. Ponáhľate sa do práce, rozmýšľate, ako budete splácať úver, kontrolujete deťom úlohy, hráte sa s nimi. Pred pár dňami som sa aj ja hrala so svojimi deťmi, keď mi zavolal manžel a povedal, že ruské vojská okupujú Ukrajinu. “To je vojna,” – pochopila som – “Žijem v Bielorusku, to je vedľa Ukrajiny, a vedenie Bieloruska je kompletne závislé od Ruska. Čiže, vojna príde aj sem. Kam odvezieme deti? Treba nakúpiť soľ, cukor a konzervy.” Šok, hrôza, strach, prekonanie strachu a potom rozhodnutie: treba bojovať, a Ukrajinci zvíťazia. A […]