Ľud volil / Stĺpček

Padal sneh a fúkal vietor. Bolo to dvanásteho januára, vybral som sa autom do Čiech. V ten deň sa tam konalo prvé kolo prezidentských volieb. Dodal by som, že išlo o pražské, nie celonárodné voľby – provincia sa nevzrušovala. Provincia, ako sa patrí na pravú provinciu patrí, navyše českú, hrabalovskú, čiže politicky neuvedomelú, táto nádherná provincia v zimný deň spala kamenným spánkom, a na tento deň kašľala. Nebola to pre mňa nič nové, veď tiež pochádzam zo zapadnutej provincie a viem, že teplá večera tam znamená oveľa viac než dáke voľby. Na provincii sa nevolí. Na provincii sa existuje. A komu sa takáto existencia nepáči, môže sa z takej Bielawy vybrať trebárs do Vroclavi, či z takej Kutnej Hory do Prahy (vzdialenosť je rovnaká).

A tak Kutná Hora, zakrytá snehovým hávom, nad ktorou trónil dóm svätej Barbory, na voľby zvysoka kašľala. Od tuláka na ulici som sa dozvedel – tu by som mal pripomenúť, že český tulák plní aj úlohu malomestského filozofa a veštca – tak teda tučný Milan mi povedal, že nestojí za to voliť. Po prvé: jeho osud nijaké voľby nezmenia. Po druhé: keby aj dačo mohli zmeniť, aj tak sa mu nechce ísť do volebnej miestnosti, lebo tam smrdia dezinfekčné prostriedky. Po tretie: demokracia je väčšia utópia než teokracia. Teokracia ešte ako tak funguje, dôkazom je vatikánsky systém, ktorý po stáročia ostáva nemenný. Po štvrté: voľby sú šport pre naivných. No a po piate: žiadneho Nemca ani Rakúšana voliť nebude. Zo štyroch kandidátov na prezidenta mal vraj len jeden české meno. A ten s českým menom bol podľa Milana tiež prefarbená líška, lebo si kedysi zmenil priezvisko z nemeckého na české. V Poľsku málokto vie, že Česi sú alergickí na Nemcov a Rakúšanov. Majú tiež dlhšiu tradíciu boja s okupantami. Včas pochopili, že sa neoplatí prelievať krv, a preto stará Praha stojí , zatiaľ čo my sme si museli postaviť novú Varšavu. U nich na provincii dodnes možno obdivovať historické Javy, zatiaľ čo v Bielave nádrže starých motoriek už dávno zívajú prázdnotou. A práve preto, že veci sa majú tak ako sa majú, čiže inak ako u nás, Milan nevolil.

Keď som večer sedel v reštaurácii hotela Medinek, dozvedel som sa od barmanky, že o dva týždne sa bude konať pokračovanie. Rakúšan a Nemec dostali rovnaké množstvo hlasov. Ten, čo sa vydáva za Čecha bude súperiť s iným Nemcom, ktorý si priezvisko nezmenil. Od tej istej barmanky som sa ďalej dozvedel, že hoci voliť nepôjde, bolo by dobre, keby ľudia z Prahy predsa len zvolili Rakúšana. Ten druhý chlapík je bývalý komunista. A navyše fajčí, je tučný a pije priveľa piva. Vraj ho kdesi videli cikať na vlastné auto. A preto by bol lepší Rakúšan? – opýtal som sa. Rakúšan, milý pane, je pravý aristokrat. Má na to papiere, milý pane. Skutočné knieža. Žiaden podvrh, aj cudzie jazyky ovláda. Je bohatý, a tak nebude kradnúť. Má aj druhý pas, švajčiarský, hotový svetoobčan. Má aj prízvuk, ale ja si myslím, že je to skôr vina jeho matky, že to nie je tým, že s ním celý život hovorila po nemecky, ale preto, že mu nedala podrezať jazýček. On proste šušle. Ale viete, keby sme mali ozajstné knieža za prezidenta, mohol by si to vybaviť u pápeža a stal by sa kráľom. A viete, taký kráľ si potom sedí a netreba ho voliť každých päť rokov. Sedí si až do smrti. Žiadne voľby. Škoda času, peňazí, nervov. Hlavne nech je pokoj. Ak zvolia toho druhého, pokoj nebude. Je to opilec. A v opilcoch sa vyznám. Štyridsať rokov stojím za barovým pultom. Viem, čo vravím! My, Česi, chceme len pokoj. Ale ja voliť nepôjdem. To je záležitosť Prahy, zdôraznila ešte raz.

 

Ako už vieme, druhé kolo vyhral opilec, no napriek tomu si nemyslím, že sa Česko kvôli tomu stane nestabilným štátom. Prinajhoršom klesne cena piva.

 

Salon.eu.sk Vás srdečne pozýva 1. marca 2013 o 19.00 do kníhkupectva Artforum, kde bude vernisáž novely Uspávanka pre obesenca poľského autora Huberta Klimko-Dobrzanieckého. Ide o príbeh troch umelcov zo Východnej Európy, ktorí sa pokúšajú uchytiť ďaleko od domova, na chladnom Islande. Kniha, venovaná pamiatke skladateľa a huslistu Szymona Kurana, opisuje ich umelecké a duchovné hľadanie. Je to striedavo poetický, komický a dojímavý príbeh o priateľstve, láske, šialenstve a smrti. (Video tu a tu.)