Foto: Vasily Fedosenko / Reuters
Prídete v máji na Majstrovstvá sveta v hokeji do Minska? Dovoľte mi, aby som Vás na Vašej ceste po Bielorusku sprevádzal. Sme východoeurópska krajina medzi Ruskom a Poľskom, na sever od Ukrajiny. Vitajte v hlavnom meste, Minsku! Sme na centrálnom Námestí Nezávislosti, stojí na nej Dom vlády. A hneď za ním je centrálna väznica. Praktické, nie?
Je amorálne, že športoví funkcionári umožňujú tyranom využívať šport na posilňovanie diktatúry.
V tej väznici som sedel v celách po 50 väzňov na 40 metrov štvorcových, čo znamená približne 80 centimetrov štvorcových na človeka. To ako? – Nebudete mi veriť. Nuž, tak. V cele je na približne štyridsiatich metroch štvorcových jedenásť dvoj- a trojposchodových priční, v strede cely je stôl, meter široký a tri a pol metra dlhý, v rohu záchod. Je namontovaný rovno do betónovej dlážky a ohradený asi meter vysokou priehradkou, a vedľa neho je umývadlo. Ako ste pochopili, priční je primálo pre všetkých, takže väzni spia na smeny – jeden vo dne, druhý v noci. Na záchod môžete len pred očami päťdesiatich spoluväzňov.
Ale keď sa presunieme len pár metrov od našej cely, ocitneme sa na čistučkom, vyoblizovanom prospekte, a vy vykríknete: “Ach, aká čistota! Aký poriadok! Aká Európa!”
Poďme ďalej. Sme v Glubokom. To je neveľké mestečko v západnom Bielorusku, rodisko veľkého leteckého konštruktéra menom Suchoj. Naľavo jazerá, napravo jazerá, a medzi nimi majestátne katolícke a pravoslávne barokové kostoly. Glubokská zóna je vo vasiliánskom kláštore zo 17. storočia. V tej zóne som veľký kus času strávil v trestnom izolačnom oddelení, kam sa dávajú tí, čo “kladú odpor prevýchove”. Do izolačky sa môžete dostať za čokoľvek – ak sa odmietnete zúčastniť otrockej práce za mzdu 1 dolár mesačne, aj za nezahrnutú košeľu. Tam ma ako “vzpierajúceho sa prevýchove” držali v izolačke celé týždne a mesiace. Je tam zima: z úst vám ide para a trasiete sa len v bavlnenopapierovom mundúre. Matrac, prikrývka, vankúš a akékoľvek iné veci, ktoré sa dávajú do postele, sú v izolačke zakázané, takže odsúdený si líha na holé dosky v tom istom tenučkom oblečení. človek sa neustále budí kvôli zime. Potom 30 si minút do úmoru líha a vstáva, aby sa zohrial. Keď sa troche zohreje, zasa si hodinku podrieme, a tak to ide celú noc. Po mesiaci v izolačke je z vás stroj. A presne na to tam aj ste!
Ste ešte so mnou? Dobre, poďme teda ďalej. Teraz máme pred sebou Vitebsk, rodisko Marca Chagalla. Celkovo som pobudol v dvanástich zónach a väzniciach Bieloruska, a tak vám môžem poukazovať všetky kúty svojej pohostinnej krajiny. Vitebská basa nepochybne prevýšila všetky ostatné basy Bieloruska. Aj “Volodarku” s jej blchami, aj Glubokskú kolóniu a jej izolačky. Vo Vitebsku väzni nesmú mať pri sebe lyžicu, železnú, ale ani plastovú alebo drevenú. Lyžicu vydá vedenie väznice len spolu s rannou, obedňajšou a večernou kašou na čas konzumácie kaše. A keďže tej kaše je len, aby sa nepovedalo, niet na svete človeka, ktorý by z nej mohol byť najedený. A tak sa väzeň musí ponížiť: aj keby sa mu podarilo zohnať nejaké potraviny a uvariť si ich, môže si ich uvariť len v hliníkovom hrnčeku bez uší (žiadny iný riad nie je povolený) a jesť svoje makaróny môže len s púzdrom od zubnej kefky. Jesť púzdrom vedenie dovolilo. Keď si chce väzeň zaliať čaj, naleje si nápoj do toho istého hrnčeka tým istým púzdrom a potom si ním nasype cukor. Myslíte si, že takýto výsmech nie je možný – v 21. storočí a v zemepisnom strede Európy, v krajine, ktorá organizuje Majstrovstvá sveta v hokeji? Veď ani sám neverím, že je to možné. Hoci som tam sám sedel a sám žral (iné slová mi nenapadajú) tými puzdrami makaróny z hliníkových hrnčekov. A ak by sa v iných krajinách taký prístup volal mučenie, u nás to má meno “prevýchovný proces”.
V posledných mesiacoch sa všetka pozornosť upierala na Ukrajinu, ktorú Putin drží v hrsti, ale vedľa nej je ešte Bielorusko – názorný príklad toho, čo sa stalo s európskou krajinou, ktorá vstúpila do Colnej únie.
Je mi ľúto, že hokejové Majstrovstvá sveta v Minsku nezrušili. Je amorálne, že športoví funkcionári umožňujú tyranom využívať šport na posilňovanie diktatúry.
No keď už šampionát nezrušili a vy sa chystáte k nám, do našej praskliny civilizácií, chcem vás poprosiť: vezmite si so sebou na zápas svojho národného mužstva papiere a napíšte na ne: “Slobodu politickým väzňom Bieloruska!” “Slobodu Lobovovi, Beľackému, Statkievičovi!” – tým, čo ďalej sedia v bieloruských väzniciach, pretože sa obetovali za ideály slobody a spravodlivosti.