Po neúspešnom pokuse vyhodiť do vzduchu americké lietadlo v Prvý sviatok vianočný senátorka Dianne Feinstein vyhlásila, že ak chceme zabrániť podobným situáciám v budúcnosti, bude lepšie ak zareagujeme prehnanými opatreniami než nedostatočnými, a mnohým hovorila z duše. Tento názor podľa všetkého vo Washingtone prevláda, no podľa mňa je nesprávny. Účelom terorizmu je vyprovokovať prehnanú reakciu. Jeho skutočným cieľom nie je zabiť stovky ľudí, ale zasiať strach medzi väčšinu ostatných. Terorizmus je zvláštna vojenská taktika, ktorá závisí od reakcie divákov. Ak sa necítime terorizovaní, útok nesplnil svoj účel. Žiaľ, v tomto ohľade posledný útok uspel. Tento pokus o teroristický útok napriek […]

Has Poland made it to the West?  Following the attacks on the Hungarian Nobel Prize laureate in literature, Imre Kertész, Eastern and Central Europe is wondering how western it really is. Is Poland part of Europe? Has it made it to the West?  These questions keep coming up again and again.  Yet they are regarded almost as an affront on the Vistula. The Poles have always considered themselves Europeans. Writers and intellectuals have been saying so for decades:  Poland has to return to Europe where it has always belonged culturally.  Sympathies for the West have always been strong here.  At […]

Čože sa nám to zase podarilo? Čím sme prispeli do fondu spontánnych asociácií na medzinárodnom poli? Slovak bombers! Priznám sa, že napriek veľkému ohlasu, ktorý akcia slovenských kynogynekológov, ako ich nazval v jednej televíznej debate človek, ktorý dostal politickú úlohu obhájiť počínanie slovenskej polície na popradskom letisku, nemám odvahu povedať – aj zlá reklama je dobrá reklama. Hlúpa chyba Samozrejme, môžem sa obrniť a povedať – mňa sa to netýka, ja nie som policajt, ja som tam tú výbušninu nedal. Ja nie som policajný pes, ja som nemal za úlohu nájsť ju, ja som ich necvičil, neškolil, nevolil, nech sa […]

Prednedávnom som sa vybral na obed do známej ľubľanskej reštaurácie so švédskym novinárom, ktorý priletel do Ľubľany urobiť so mnou rozhovor. Po niekoľkým minútach sme skonštatovali, že z rozhovoru nič nebude, ak nezačneme na seba kričať, akoby sa každý z nás nachádzal na protiľahlom pahorku alebo na dvoch brehoch širokej rieky; z ampliónov sa totiž rozliehala hudba tak nahlas, že bez kriku sme sa nevedeli dohovoriť ani o tom, čo si objednáme, nehovoriac už o samotnom rozhovore. Spýtal som sa teda (respektíve – zakričal som) zdvorilého čašníka, či by mohol trochu stíšiť hudbu vo svojom podniku. Čašník zdvorilo zakričal, že niektorí hostia si prajú počúvať […]

Dostalo sa Poľsko na Západ? Po útokoch na maďarského laureáta Nobelovej ceny Imre Kertésza sme si kládli otázku, ako veľmi je východná a stredná Európa západná. Je Poľsko súčasťou Európy? Dostalo sa na Západ? Občas také otázky zaznejú. Na Visle sa to považuje takmer za urážku. Poliaci sa cítia a vždy sa cítili ako Európania. Spisovatelia a intelektuáli už desaťročia vraveli: Poľsko sa musí vrátiť do Európy, Poľsko bolo kultúrne vždy jej súčasťou. Sympatie k Západu boli vždy silné. Veľa Poliakov má zároveň podozrenie, že práve Západ Poliakov a stredovýchodnú Európu nepovažuje za tú „ozajstnú” Európu. Že západné spoločnosti túto časť […]

Z obyčejného protestu řidičů kamionů se na Slovensku stal politický fenomén. Jak pamětníci vědí, byla to stávka řidičů kamionů v roce 1972, která v Chile odstartovala pád socialistického režimu prezidenta Salvadora Allendeho. Slovenský levicový premiér Robert Fico, který jako mladý komunista musel tento příběh (byť s příslušným výkladem o spiknutí CIA) slyšet na stranických školeních mnohokrát, měl dobrý důvod být počátkem tohoto roku nervózní. Stovky slovenských řidičů kamionů totiž naštvaně vyrazily do měst po celé zemi a na krátký okamžik se zdálo, že mnohem silnější lavina protestů proti vládě a zejména proti Ficovi samotnému je na spadnutí. Hlavní důvod, proč […]

Recently a Swedish journalist came to Ljubljana to interview me and I took him to lunch in a Ljubljana restaurant. After a few minutes we realized that our interview would come to nothing unless we started shouting at each other as if we were standing on two opposite hills or banks of a wide river, for the music blasting from the speakers was so loud it was impossible to order our food, let alone conduct an interview. So I politely asked the waiter (i.e. I shouted at him) if he could be so kind as to slightly turn down the […]

Sedemtisíc dvesto vojakov bundeswehru je na misiách: osemdesiati traja na nich zahynuli. O počte zabitých nemeckých vojakov sa nevedie žiadna štatistika, aspoň nie verejná. Uprostred nemeckej každodennosti sme si za posledných štyridsať rokov takmer nevšimli, že bundeswehr vôbec existuje. Dokonca ani vtedy, keď za posledné roky takmer 200 000 mladých Nemcov zachytili víry desaťročia, v ktorom sa spustila transnacionálna mobilizácia proti svetovému riziku terorizmu. Odvtedy niekoľko tisícok nemeckých vojakov putuje po Afganistane, Bosne, po Kosove či Kongu, po libanonskom pobreží či na africkom myse, ako pozorovatelia v Gruzínsku, Eritrei, Sudáne. Misie majú krkolomné názvy: Isaf, KFor, EUfor, Unifil, UNmee a tak ďalej, taká zložitá je svetová […]

It was the end of September. We boarded a small Air Greenland plane at Keflavik airport. Just our little group, a few Eskimos, the pilots and the stewardess. Before long everyone was having great fun on board. The Eskimos opened another bottle and Nunu the stewardess demonstrated the use of the safety vest and the whistle. Apparently this was necessary in case we had to land in the ocean. Nunu performed her little routine in Danish and Eskimo. Nobody apart from the locals could understand these languages.  But she was very good with her whistle and our Italian friend asked […]

Rozprávačská súťaž na Broadwayi: každý autor má dvadsať minút. Voľné rozprávanie, bez poznámok. Publikum oslavuje mladého Maďara. Tu je jeho obeť. Moja mama nikdy neodpustila Červenej armáde, že jej vypálila rodičovský dom, vyzabíjala labute a vyhnala jej tri francúzske pestúnky. Brala to osobne. Kto žil na zlej strane Železnej opony, mal veľmi neortodoxný vzťah k ruskému kultúrnemu dedičstvu. „Labutie jazero“ nebolo pre mamu plné ľahkonohých tanečníc, ale oplzlých, špinavých, hlúpych vojakov, ktorí skúšajú surreálnu verziu večere. Mama sa z tejto straty nikdy celkom nespamätala, a tak sa rozhodla, že systém rozloží znútra. Dávala svojim deťom čítať podvratné texty. Keďže to bola múdra žena, maskovala […]