Čože sa nám to zase podarilo? Čím sme prispeli do fondu spontánnych asociácií na medzinárodnom poli? Slovak bombers!
Priznám sa, že napriek veľkému ohlasu, ktorý akcia slovenských kynogynekológov, ako ich nazval v jednej televíznej debate človek, ktorý dostal politickú úlohu obhájiť počínanie slovenskej polície na popradskom letisku, nemám odvahu povedať – aj zlá reklama je dobrá reklama.
Hlúpa chyba
Samozrejme, môžem sa obrniť a povedať – mňa sa to netýka, ja nie som policajt, ja som tam tú výbušninu nedal. Ja nie som policajný pes, ja som nemal za úlohu nájsť ju, ja som ich necvičil, neškolil, nevolil, nech sa hanbia tí, ktorí ich volili. Povedať si to môžem, ale hanbiť sa preto neprestanem.
Neviem, ako najlepšie vyjadriť to, čo ma na celej veci trápi najviac.
Samozrejme, že ma neteší, že naši radoví policajti sú babráci. Samozrejme, že ma neteší zistenie, že radovým policajtom počnúc a ministrom končiac sa zamestnanci ministerstva vnútra, ktoré má na starosti našu bezpečnosť, v záťažových situáciách nevedia správať. Rozumel by som postoju všetkých nadriadených policajta, ktorý „urobil hlúpu chybu”, keby dôsledky jeho počínania ostali takrečeno v jeho okrsku.
Hlúpa chyba policajta. Prosím. Aj tak by som však ako obyvateľ pod príslušného policajta spadajúceho okrsku očakával od jeho nadriadených, že ani ja, ani moji susedia nebudeme vystavení pokušeniu pochybovať o polícii zakaždým, keď vyjdeme z domu a zbadáme práve toho policajta, ktorý nás už sklamal a pritom je na ulici pred naším domom platený za to, aby stelesňoval istou a autoritu štátu. Nielen tých tisíckrát, keď sa nič nedeje, ale aj (a práve vtedy najviac!!) keď sa niečo udeje.
Celý svet
Pochybenie našej polície má však taký ohlas, že okrsok našej – teraz už spoločnej, slovenskej hanby je celý svet. Ako píšu svetové médiá, takýmto spôsobom sme sa svetu pripomenuli naposledy vtedy, keď uniesli prezidentovho syna. Má teda túto hanbu znášať jeden radový policajt? Môže ju vôbec uniesť? Navyše, keď je taký babrák, že spanikári už pri prvej, vlastnej a teda nevynútenej chybe?
Pozrime sa teraz na to, ako sa správali osoby, ktorých úlohou je niesť politickú zodpovednosť za tento viťúzsky kúsok. Mňa najviac zaujal reprezentant vládnej strany, ktorý aktérov popradsko-dublinskej blamáže nazval kynogynekológmi. Urobme si jazykový rozbor novotvaru kynogynekológ. Je to zloženina dvoch kmeňov slov a jednej prípony. Príponu vybavíme ako prvú – je prevzatá z gréčtiny, používa sa na označenie persóny, ktorá je formálne vzdelanou, erudovanou a rešpektovanou autoritou v oblasti, ktorú pomenúva kmeň slova postavený pred ňu.
Meteorológ je ten, kto vie čítať z oblakov, zoológ je ten, kto sa vyzná vo zvieratách. Alebo nevyzná, a potom sa v intonácii na túto príponu pritlačí a my vieme, že je to meteorológ, ktorý predpovedá pekný deň a príde búrka, zoológ, ktorý si pomýli lamu s ťavou, a keď ho niektorá z nich opľuje, nemôže sa ani posťažovať, lebo nevie, ktorá z nich ho vlastne opľula.
Kyno je kmeň slova kynológ. Označuje sa ním chovateľ, cvičiteľ, azda aj ošetrovateľ psov. Gyneko je kmeň slova gynekológ. Na rozdiel od kynológa k predmetu svojho profesionálneho záujmu nepristupuje s ambíciou cvičiť ho či chovať. Aspoň dúfam. Slovo kynogynekológ teda označuje človeka, ktorý – čo? Cvičí, chová či ošetruje výhradne fenky a to tak, že sa sústredí len na ich reprodukčné orgány? Alebo je to človek, ktorý s lekárskym diplomom učí ženské orgány štekať na povel, ľahnúť, sadnúť, aportovať…? Kde sa získava takáto kvalifikácia?
Na cvičáku alebo v aule? Podlieha atestácii alebo nejakým služobným previerkam? A ako máme v tomto prípade vyslovovať onu expertnosť avizujúcu príponu? S úctou alebo s dôrazom upozorňujúcim na to, že žiadneho kynogynekológa nemožno brať vážne? Išlo o politikovo prerieknutie alebo má naša polícia skutočne vo svojich radoch kynogynekológov, ktorých úlohu a špecializáciou je to, čo predviedli na popradskom letisku – teda zmrviť, dobabrať každú akciu? Slovenčina má aj ďalšie výstižné výrazy na opis takého pracovného postupu, ktorého výsledok nikoho nepoteší, ale netreba nimi plytvať, všetci vieme, o čom je reč.
Naši kynogynekológovia nepochybili, povedal ten rozpačito argumentujúci reprezentant politickej elity. Ono to vyzerá ako podrieknutie. Ale obávam sa, že tú hroznú blamáž definuje lepšie než čokoľvek iné. Sprznili to, dodrbali, dosaďte si sem ďalších desať expresívnych výrazov, ktoré náš bohatý jazyk má na nelichotivé označenie činnosti babrákov a ešte stále nevystihnete tú mieru a hustotu trápnosti, ktorá ich počínanie sprevádza. Je taká hutná, že sa o ňu dá oprieť! Nuž veru tak. Nič iné nám neostáva, než si robiť zo seba žarty. Také smutné žarty. Hlúpa chyba policajta. Ešteže to nezvalili na toho psa. Nie z nich sa smejme. Zo seba. To my sme ich šéfom už toľkokrát prepáčili.
Najsmutnejšie zistenie
Ospravedlňujem sa tomu nič netušiacemu človeku, ktorý sa bez vlastného pričinenia stal pašerákom a teroristom odrazu, ale pre mňa je najsmutnejšie na celej tej hlúpej trápnosti zistenie, že naši najvyšší predstavitelia nemajú ani toľko vnútornej sily, aby povedali a urobili, čo sa od chlapov na takých pozíciách právom očakáva. Nechali sa tam zvoliť, aby sa vyhrievali na výslní a keď ich prikvačí z toho vyplývajúca zodpovednosť, správajú sa ako rozmaznaní chlapci. To nie ja, to on…
Hoci primárna chyba – policajtom zabudnutá výbušnina v batohu nič netušiaceho človeka – je lapsusom, nad ktorým zdravý rozum ostáva stáť, nasledujúci vývoj udalostí všetkých zainteresovaných – od psa až po prezidenta republiky, ktorý sa poponáhľal vyhlásiť, že keď premiér nemá pochybnosti o svojom ministrovi, nemá veru ani on pochybnosti o svojom premiérovi – tú pôvodnú hrubú chybu nielen zatienil, ale rádovo aj niekoľkokrát prekonal. Ako povedal pilot tohto významného letu – za trest by týždeň nemal dostať žrať. Ten pes. Nech vie. Ja navrhujem – tí ostatní aj dva týždne. A tí, ktorým ani takéto počínanie volených zástupcov ľudu netvorí oči, tí by mohli započať očistnú hladovku úplne dobrovoľne.