Všadeprítomná alternatíva: prežitie alebo demokracia? Žijeme vo vojne? Žijeme v mieri? Naši vojaci zhadzujú bomby, šokuje nás titulok zo začiatku augusta. Po tom, čo zahynulo šesť talianskych vojakov, sa teraz aj vláda v Ríme háda o odchode z Afganistanu. „Pocit mieru” v Európe mizne, a sotva to bude posledná z Jóbových zvestí. Definitívne sa pred nami otvára otázka: za čo zomierajú talianski, nemeckí, britskí, francúzski, americkí vojaci  – a v neposlednej miere aj nespočetní civilisti! – v roku 2009 v Afganistane? Za bezpečnostné záujmy európskych národov? Za to, aby sa už nikdy nezopakoval jedenásty september? Za podmanenie Afganistanu jednotkami NATO? […]

Dvadsať rokov po Ceauşescovej poprave je tajná služba stále aktívna – len pod novými menami. Manipuluje so starými spismi, sledovanie a ohováranie pokračuje. Každá cesta do Rumunska je pre mňa aj cestou do iného sveta, v ktorom som nevedela, čo z neho je v mojom vlastnom živote nainscenované a čo je náhoda. Preto som zakaždým vo všetkých svojich verejných vyjadreniach žiadala nahliadnutie do svojich spisov, čo mi zakaždým z iného dôvodu zamietli. Zato tu zakaždým boli indície, že ma zasa, čiže ešte stále, pozorujú. Minulú jar som bola na pozvanie New Europe College (NEC) v Bukurešti. V prvý deň som s jednou novinárkou a fotografom sedela vo foyer hotela, keď […]

Som nadšený, že tento rok dostáva Nobelovu cenu za literatúru Herta Müller. Niekoľkokrát sme sa náhodou zišli, ale teraz som hrdý na každú príležitosť, keď som bol v jej blízkosti, na akcie, na ktorých sme spolu boli – na spoločný rozhovor minulý rok v Štokholme, ba aj na fotografie, na ktorých spolu sme. Vždy sa mi zdala úplne neobyčajná a zakaždým som žasol, koľko sily a noblesy sa do tej malej krehkej ženy zmestí. Zahanbovala ma tou silou a svojou tragickou, ale úplne jasnou maskou. Herta získala túto cenu, ako hovorí porota, za úprimnosť. Je to viac než to. Jej […]

Hrôzostrašné následky hystérie, ktorú vyvolala najnovšia chrípka. Podľa najnovších správ starodávne mesto Káhira ponúka teraz svetu obraz rastúcej haldy hnijúceho odpadu. Nič nové pod slnkom, poviete si. Ulice v Káhire nikdy neboli práve najupratanejšie, a odjakživa tu vládli šialený hluk, premávka a hrozný vzduch. Keď som sem prišiel prvý raz, s úžasom som sledoval ľudí, ktorí si dôstojne a rozvážne nažívali v takzvaných „mestách mŕtvych” – medzi hrobmi a náhrobnými kameňmi obrovských káhirských cintorínov. Medzi autobusmi Hlboký dojem na mňa urobilo aj množstvo rôznorodých zvierat, ktoré tu medzi autobusmi a taxíkmi takpovediac družne spolužili s ľudským obyvateľstvom. Z hotelového okna […]

Možná si dnes ještě někdo vzpomene, jak se po listopadu 1989 Západ obracel ke střední Evropě s nadějí, že do jeho života vnese nové hodnoty, něco, nějaké poznání, které lidem na Západě chybí, že přijde s vizí oné “třetí cesty” mezi kapitalismem a socialismem. Byla to naděje, že prožité utrpení dělá člověka lepším, vnímavějším a duchovnějším. Dnes to vypadá komicky – my sami nyní nejlépe víme, jak naivní představu o nás Západ měl. Postkomunistické společnosti neměly dost sebevědomí, aby Západu cokoli sdělovaly, jejich úkolem bylo co nejrychleji se přizpůsobit vítězi ideologického konfl iktu. Dostaly od něj jasná pravidla, jak vybudovat […]

Rumunsko je hrdé na svoju nositeľku Nobelovej ceny a chápe ju ako súčasť svojej kultúry. Kultúrne a politicky významné týždenníky Rumunska na správu o Nobelovej cene ešte nemohli zareagovať. Len Observator Cultural  priniesol vo svojom internetovom vydaní vyhlásenie vydavateľstva Polirom, v ktorom vychádzali diela Herty Müller a tiež hymnický pozdrav jej rumunskej prekladateľky Nora Iuga. Antikomunizmus má od štvrtka zvučné meno, znel titulok Cotidianul pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny Herte Müller a vidí v ňom aj poctu rumunskej literatúre. Napriek tomu, že, ako denník poznamenáva, Herta Müler už v Rumunsku dávno nežije. Doina Uricariu píše, že jej nekompromisná próza má ostrie ako gilotína. “Jej rumunské korene, trpké […]

And the winner is… Herta Müller! Úžasné! Nemecká autorka, banátska Nemka, z nemeckej menšiny v Rumunsku. Nobelovu cenu dostáva tentoraz literatúra našej časti sveta, skúsenosť života s totalitným režimom, prepojenie dvoch polovíc Európy. Švédska akadémia vyznamenáva päťdesiatšesťročnú Nemku z Rumunska, ktorá zhustením poézie a vecnosti prózy načrtáva scenérie krajín bez domova. Nobelovu cenu teda po tretíkrát v priebehu desiatich rokov získava nemecky píšuci autor. Naposledy to boli roku 1999 Günter Grass a roku 2004 Elfriede Jelinek.Herta Müller sa narodila v rumunskom Banáte roku 1953, kde žila prevažne nemecká menšina. Po maturite študovala v Temešvári germanistiku a rumunskú literatúru. Od roku 1976 pracovala ako prekladateľka v strojárskom podniku, no roku 1979, keď odmietla […]

Ako tak sledujeme dianie na Slovenku, máme čoraz naliehavejší pocit, že nápadne kopíruje Revízora. Ruský dramatik Nikolaj Vasilievič Gogoľ napísal svetoznámu komédiu Revízor v tridsiatych rokoch 19. storočia za cára Mikuláša I. Literárni historici si ju cenia ako vzácny druh komédie, v ktorej nedominuje zápletka, lež charaktery. No výstižnejší by bol azda termín „bezcharaktery”. Napočudovanie práve bezcharakternosť spravila z Revízora jednu z najnehynúcejších a najhranejších divadelných hier posledných dvoch storočí. Jeho hrdinovia Ako tak sledujem dianie v tejto našej krajine, mám čoraz naliehavejší pocit, že nápadne kopíruje Gogoľov príbeh a najmä jeho „hrdinov”. Tá podobnosť nemôže byť náhodná. Svedčí buď […]

The era of post-American Europe has begun. It is not a Europe abandoned by Americans or a Europe deprived of American security guarantees; neither is it a creature that is likely to vanish should the Republicans enter the White House in 2012. Post-American Europe represents a new geo-political order in which the Old Continent is no longer at the centre of America’’s strategic interests, one in which the decision about a new constellation of powers depends primarily on Europeans themselves. It also means that American obligations towards their European allies will depend on the allies’’ readiness to support US policies […]

Napriek tomu, že je to trochu riskantné tvrdenie, trúfam si povedať, že to, čo sa teraz odohráva v Iráne by mohli byť prvé záchvevy smrteľných kŕčov Islamskej republiky. V tomto procese, ktorý podľa všetkého ešte potrvá dlhší čas a prinesie so sebou veľa nepríjemného, Mír-Hosejn Músaví určite zohrá menšiu rolu než Neda Agha Soltan, ktorej smrť symbolizuje ničenie krásy, mladosti a nádeje a presne zapadá do šiitskej tradície mučeníctva v časoch barbarskej nespravodlivosti. Neda Soltan však stelesňuje ešte čosi iné – modernosť. Je možné, že všetko sa naozaj odohralo tak, ako sa to javí: zmanipulované voľby so svojim podozrivo rýchlo vyhlásenými výsledkami boli […]