Rumunsko je hrdé na svoju nositeľku Nobelovej ceny a chápe ju ako súčasť svojej kultúry.
Kultúrne a politicky významné týždenníky Rumunska na správu o Nobelovej cene ešte nemohli zareagovať. Len Observator Cultural priniesol vo svojom internetovom vydaní vyhlásenie vydavateľstva Polirom, v ktorom vychádzali diela Herty Müller a tiež hymnický pozdrav jej rumunskej prekladateľky Nora Iuga.
Antikomunizmus má od štvrtka zvučné meno, znel titulok Cotidianul pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny Herte Müller a vidí v ňom aj poctu rumunskej literatúre. Napriek tomu, že, ako denník poznamenáva, Herta Müler už v Rumunsku dávno nežije.
Doina Uricariu píše, že jej nekompromisná próza má ostrie ako gilotína. “Jej rumunské korene, trpké mlieko, ktoré nasala v Banáte, sú nevytesniteľné.
Romania Libera považuje za zaznamenania hodné, že Herta Müller aj dnes používa rumunský výraz hopa, keď jej niečo padne z ruky. A podrobne referuje aj o reakciách v Rumunsku. Napríklad, starosta jej rodiska, by jej chcel udeliť čestné občianstvo. Noviny citujú predsedu rumunského zväzu spisovateľov (USR), Nicolae Manolescu, ktorý vníma Hertu Müller ako Rumunku ako uznanie Rumunsku.”
Iní nechcú zájsť až tak ďaleko, ale vidia v jej ocenení aj prejav uznania útlaku a prenasledovaniu poznamenanej minulosti Rumunska a východnej Európy.
Andrei Plesu, zakladateľ New European College a na Západe zrejme najznámejší rumunský intelektuál, by jej udelil ešte aj Nobelovu cenu za ľudskosť.
Jurnalul National sa v rozhovore s jej rumunským prekladateľom Alexandru Al. Saghianom pýta rumunskosť Herty Müller. Saghian si však myslí, že otázka nestojí takto. V jej dielach ide o diktatúru a prenasledovanie, nie o národnosť. “Ani jeden v Rumunsku žijúci spisovateľ o tom nedokázal písať tak presne a tak naliehavo ako Herta Müller.