Rozmýšľal som nad politickými špičkami na Slovensku a ostalo mi smutno. Len čo prehovoria, robí to na čele vrásky. Bohužiaľ na čele voliča. Prakticky nepoznám voliča, ktorý by spolu s hlasovacím lístkom, nevhadzoval do volebnej urny vážnu obavu, že človek, ktorému dal svoj hlas, mu bude robiť štyri, či päť rokov hanbu len čo otvorí ústa. A to hovorím o obsahu i forme jeho prehovoru. Rozmýšľal som nad politickými špičkami na Slovensku a našiel som medzi nimi len málo takých, ktorých by som si mal prečo vážiť. A pritom ja som dosť vďačný občan, chápavý a tolerantný, takrečeno uvedomelý, s odpustením. Predovšetkým preto, že si uvedomujem svoje […]

S tureckou spisovatelkou Elif Şafakovou o mateřství, islámském mysticismu a o psaní na úrovni očí. Pohybuje na rozhraní dvou světů – žije v tureckém Istanbulu a občas přednáší na amerických univerzitách. Se svou svobodnou matkou, která pracovala jako diplomatka, projela půlku světa, ale když se ocitla po narození svého prvního dítěte v krizi, pomohl jí tradiční magický svět její babičky. Do Prahy přijela nejúspěšnější turecká spisovatelka Elif Şafaková jako host festivalu Svět knihy. Před rozhovorem si vymínila jediné: aby nezazněla ani narážka na žalobu, kterou proti ní před třemi lety vznesl turecký stát kvůli větě o arménské genocidě. „Nechci s […]

Za posledné dni som trikrát – pri troch symbolmi obťažkaných príležitostiach – počul rečniť bývalého českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga. Naposledy to bolo predminulý piatok v Bratislave na slovensko-maďarskej oslave na počesť László Szigetiho, riaditeľa vydavateľstva Kalligram, ktoré je dvojjazyčné a jeho pôsobnosť prekračuje štátnu hranicu. Špičkoví intelektuáli z obidvoch krajín prišli vzdať hold odvážnemu vydavateľovi, pracujúcemu celý život pre toleranciu a proti nacionalistickej úzkoprsosti. Schwarzenbergove slová pripomínali, čo nás v tomto niekdajšom maďarskom korunovačnom meste, ktorého multikultúrnu povahu spolu so Slovákmi a Maďarmi tvorili medzi vojnami aj Nemci (vyhnaní roku 1945) a Židia (vyvraždení v rokoch 1941 až 44), […]

Jean-Paul Sartre once shocked the reading public by making the paradoxical claim that the French had never been as free as during the German occupation. It was, he claimed, only a seeming paradox since one gets trapped by free choice that disguises necessity – and for the French were deprived of the temptation of this trap by the German occupiers who left them no choice. And if the French were left with no choice, the same applies to the Poles a hundred times more so! After all, some of the German satraps tried to woo the French, promising them a […]

Napriek všetkým slabinám a vnútorným konfliktom je Poľsko úžasná krajina. Krajina, ktorá od roku 1989 prešla nepredstaviteľnou metamorfózou. Z roku 1989 mi v pamäti neutkveli podrobnosti. Napríklad, koľko stáli lístky na električku alebo chlieb. Zato si presne pamätám, že ako zamestnanec univerzity som zarábal viac-menej ekvivalent 17 amerických dolárov mesačne. V tom čase som býval so ženou a synom v jednej izbičke. Až keď sa uložili spať, zapínal som televízor a sledoval rokovania – presnejšie ich skrátený záznam –  Adama Michnika a Alexandra Kwaśniewského. V tom čase som sa – ako veľa kolegov – nedal na politiku. Mal som už […]

Čo je vlastne Európa? Vieme kde v skutočnosti leží? Alebo je tekutá a má pohyblivé hranice, ktoré sa rozlievajú rozličnými smermi? Je to améba? Jej tvar by tomu mohol napovedať. Bizarné obrysy a útvary, ktoré sa veru ťažko kreslia len tak z hlavy – akoby ich načrtol nejaký šialený surrealistický maliar. Radi a s pôžitkom pochybujeme, či do nej patrí napríklad Rusko, alebo Albánsko, či Turecko. Moldavsko? Donedávna bol dokonca problém, či je Európou východná Európa. Máme hlboko v sebe zakorenený pocit, že je to nejaká výnimočná a pestovaná cnosť. Táto Európa. Problémy s priestorom Kedysi sme takéto problémy s […]

Na Balkáne bojuje so šialenstvom histórie len „slabé pohlavie”. V strmých kopcoch Balkánu na krajnom juhovýchode bývalej Juhoslávie až po severné Albánsko je jeden zvláštny jav: niektoré dievčatá sa zasvätia celibátu, odložia ženské šaty a začnú konať skrz-naskrz mužsky. Tento zvyk, úplne jedinečný vo svete, skúmalo množstvo vedcov, aj keď počet takýchto dievčat, hovorilo sa im „panny”, je dnes relatívne malý, etnologička Jelka Vince Pallua ich napočítala asi sto za celé posledné storočie. Na tento zvyk existuje viacero príčin, pestuje sa v rodinách bez mužského potomstva, ktoré je v sedliackom patriarchálnom živote nepostrádateľné. Ale sú tu aj subjektívne momenty: tieto […]

Někdo by měl ustanovit 4. červen jako datum revize čínského, evropského a amerického modelu. Proč 4. červen? Protože v tento den v roce 1989 se cesty evropského a čínského komunismu definitivně rozešly. Nikdy nezapomenu, jak jsem stál v redakci novin ve Varšavě a uprostřed nadšení z prvních částečně svobodných voleb v Polsku jsem cítil svírání v žaludku, když jsem se díval na záběry mrtvých a raněných demonstrantů, jejichž těla byla odnášena z náměstí Nebeského klidu v Pekingu. Dvacet let poté jsme svědky dvou ostře kontrastujících velkých modelů – čínského a evropského. Oba jsou bezprecedentní, komplexní, oba se vyvíjejí a oba […]

Dzie? dobry. Zahradou zalitou podveřerním sluncem přichází mohutný nakrátko ostříhaný chlap v plandavých kalhotách a vytahaném triku a nejist? se usmívá. Doprovázejí ho tři psi a několik ko?ek, zatímco se z okolních svah? k chlévům v údolí majestátn? loudají tlusté krávy. Ve Wo?owieci, zapadlé polské vesničce v Nízkých Beskydách, žije jeden z nejzajímavějších současných polských spisovatel? Andrzej Stasiuk (1960). Když mu u nás před osmi lety vyšel překlad Hali?ských povídek, byla to literární událost, o níž se hodn? psalo i mluvilo. Soubor různých tragicko-komických i banálních příběh? postavi?ek z podhorských vesnic upoutal svým poeticky kultivovaným jazykem i přesným popisem společenství legie vyděd?nc?, které míjely všechny ekonomické i […]

“Dovŕšiť nemecké zjednotenie” – Čo to už len má byť? Spomienka na vstup NDR do Spolkovej republiky Nemecko. Skoro denno-denne teraz dostávam pozvania na akcie venované jeseni 89, pádu Múru a udalostiam, ktoré nasledovali po ňom. Aj množstvo mojich kolegov a kolegýň. Sme teraz v kurze, nielen tu a v Goetheho inštitútoch. Aj medzinárodné festivaly, univerzity, učiteľské kongresy a knižné veľtrhy majú túto tému v ponuke. Táto pozornosť by mohla byť dôvodom na radosť. Ale nepríjemný pocit sa začína už otázkami, ktoré sa posielajú vopred. Najobľúbenejšia: ako ste prežili 9. november? Nemôžem poslúžiť nijakou špeciálnou historkou s namiesto toho sa snažím hovoriť o 9. októbri, tom rozhodujúcom dni […]