Byť solidárny znamená riadiť sa v myslení i činoch zásadou “jeden za všetkých, všetci za jedného”… Práve dodržiavanie tejto zásady obojstrannej zodpovednosti (skupiny za jednotlivca, jednotlivca za skupinu) francúzska Encyklopédia roku 1765 nazvala “solidarité” – výraz vznikol z prídavného mena “solidaire” – “vzájomne závislý”, “kompletný”, “úplný”, odvodeného zo slova “solide” – čo znamená “solídnosť”, “kompletnosť”, “masívnosť” alebo “stálosť”… Skupina, pre ktorej členov je charakteristický sklon k solidarite, sa vyznačuje stálosťou a odolnosťou voči nepriazni osudu, ktoré spôsobujú bežné ľudské neresti ako závisť, vzájomná nedôvera či podozrievavosť, antagonizmus záujmov a rivalita – a to práve preto, že vo chvíli, keď v […]

Základným plodom sociálnej nerovnosti nie sú revolúcie, ale mínové polia. Mínové polia sú územia pokryté náhodne roztrúsenými výbušninami: je viac než isté, že niektorá z nich raz vybuchne, nedá sa však s istotou povedať, ktorá a kedy. Sociálne revolúcie majú obvykle jasne vyhranený cieľ, dajú sa identifikovať a časom utlmiť. To však neplatí o výbuchoch na mínových poliach. Ak tieto polia zamínovali vojaci jednej armády, môžete vyslať vojakov druhej armády, aby míny vykopali a zneškodnili. Iste, je to veľmi nebezpečné – ako vraví stará vojenská múdrosť: ženista sa pomýli len raz. No v prípade polí, ktoré zamínovala sociálna nerovnosť, ani […]

Zygmunt Bauman, jeden z najzásadnejších sociológov súčasnosti, patril medzi kľúčových hostí na nedávnom Stredoeurópskom fóre 2010 v Bratislave. Slávny vedec v piatok, 19. novembra oslávil svoje 85. narodeniny. Jeho domovská univerzita v britskom Leedsi na jeho počesť pomenovala v septembri tohto roka jeden zo svojich inštitútov. Počas pobytu v Bratislave poskytol rozhovor na témy, ktoré sú v súčasnosti aktuálne aj v strednej Európe. Fórum otvorila slovenská premiérka, ktorá je pôvodne profesorkou sociológie. Aká je podľa vás rola sociológa v politike, najmä, ak sa stáva jej aktívnou súčasťou? Závisí to od typu človeka. Ponúknem vám dlhú odpoveď… Keď som bol mladý, bola sociológia veľmi dôležitá pre tlač. […]

2. Jean-Paul Sartre kedysi šokoval čítajúcu verejnosť paradoxným tvrdením, že Francúzi nikdy neboli takí slobodní ako počas nemeckej okupácie. Tvrdil, že je to len zdanlivý paradox,  pretože ľudí zotročuje pasca slobodného výberu, maskujúca prinútenie – a okupanti Francúzom prístup k tejto pasci odrezali. Francúzi nemali na výber… A keď Francúzi nemali na výber, pre Poliakov to platí stonásobne!  Veď niektorí nemeckí satrapia sa Francúzom podlizovali, núkali, že keď s ich pomocou nastolia Neue Ordnung, aj pre nich sa nájde miesto pri bohato prestretom stole. No Poliakom bez okolkov a spôsobom, ktorý nenechal ani tieň pochybnosti, vysvetlili, že jediné uplatnenie, ktoré […]

Jean-Paul Sartre once shocked the reading public by making the paradoxical claim that the French had never been as free as during the German occupation. It was, he claimed, only a seeming paradox since one gets trapped by free choice that disguises necessity – and for the French were deprived of the temptation of this trap by the German occupiers who left them no choice. And if the French were left with no choice, the same applies to the Poles a hundred times more so! After all, some of the German satraps tried to woo the French, promising them a […]

1. “Vlasť sa rovná bezpečnosť,” hovorí Jean Améry. Keď Francúz Jean Amery, narodený v Rakúsku roku 1912 ako Franz Meyer, roku 1966 písal tieto slová do svojej knižky Bez viny a trestu, vedel, čo hovorí, lebo vlasť stratil a trvalo mu 27 rokov, než naplno pochopil, v čom spočívala táto strata – teraz už nenávratná a nezvratná: Dozvedel sa, že návrat do nejakého priestoru nikdy nie je získaním strateného času. Bezpečnosť sa rovná slobode; a bezpečne sa cítime tam, kde neočakávame žiadne prekvapenia, nemusíme sa obávať ničoho celkom a úplne cudzieho – čiže celkom a úplne nepochopiteľného; a tým aj, […]

Obsedantne píšem o Európe ako o neustálom projekte, ktorý – hoci sa ho nikdy nepodarilo kompletne realizovať – dodával tempo premenám a naznačoval horizont, ku ktorému Európa smerovala. Kladiem si otázku, či je nejaký horizont, ku ktorému by Európa mohla smerovať dnes. Dvadsať kilometrov O tom, že by sme obnovili vojenskú silu Európy, porovnateľnú so silou Spojených štátov, ktoré vydávajú na zbrojenie toľko, koľko ďalších dvadsaťpäť krajín v rebríčku zbrojenia dohromady, už niet ani reči. Šanca, že by sa hospodárska sila Európy mohla niekedy vyrovnať tomu, čo sa deje v Južnej Amerike alebo v Číne, o Japonsku ani nehovoriac, je […]