Evropa si až na (středoevropské) výjimky přála vítězství Baracka Obamy, a to nebylo dobré znamení pro jeho šance. Přála si také vítězství Ala Gorea a o čtyři roky později Kerryho a víme, jak dopadli. Takže v „normální“ situaci zjištění, že 93 % Evropanů si přeje vítězství Obamy, spíše znamenalo, že asi bude poražen. Leč nejsme v „normální“ situaci. Zavržení Bushe, jehož popularita – pokud lze vůbec použít toto slovo – je na dně, a zhroucení finančního systému byly dva důležité faktory, které pomohly vítězství kandidáta s obrovskou přízní v zahraničí. Co to může znamenat pro evropský vztah k Americe? Téměř […]

Hazardéri s budúcnosťou slovenského národa to prezentujú ako banálny problém, ide však o náš osud. Ak vraj ustúpime v učebniciach vlastivedy pre maďarské deti na Slovensku, prehrali sme rozhodujúcu bitku o slovenskú identitu v dejinách nášho národa. Názvy miest sú vraj len rafinovaná zámienka. Po mestách, riekach a pohoriach prídu určite na rad krstné mená a budú chcieť do učebníc Pál/Pavol a Aranka/Zlatica. A prečo nie aj Serda/Streda a Pentek/Piatok? Len si to domyslite a dokomponujte až do smutného konca. Jediný, kto pochopil, o čo tu v skutočnosti ide, je HZDS-Ľudová strana. Lomka je ďalší rafinovaný zádrh. Vraj naznačuje rovnosť, […]

Milujem Bombaj. Je pestrofarebný, tolerantný a otvorený – ale nie všetci majú z toho radosť. December 2008. Pred dvomi rokmi som sa presťahoval do Bombaja, ešte počas písania románu Biely tiger. Mal som už naplánovaný nasledujúci projekt, román, ktorý by sa odohrával v Bombaji, najfascinujúcejšom meste Indie. Chcel som sa schádzať so slávnymi umelcami a spisovateľmi a intelektuálmi mesta, sedieť v slávnych kaviarňach. A ešte ma lákalo more a dlhá pláž s palmami, všetko veci, ktoré mi v Dillí tak chýbali. Ale mal som ešte jeden dôvod, smiešny, až mi je trápne o ňom hovoriť. Chcel som sa zoznámiť so […]

Niektorí z tých, čo prispeli do diskusie okolo aféry Milan Kundera, vyjadrili názor, že by už mal prehovoriť aj samotný spisovateľ, jednak aby do udalostí vniesol jasno, a jednak preto, že si to živí protagonisti tohto príbehu zaslúžia. Čo ako je táto žiadosť legitímna, sotva môžeme rátať s tým, že Milan Kundera prelomí vlastné mlčanie, aj keď sa postupne už začalo obracať proti nemu. Očividne má svoje dôvody, inak by to príšerné obvinenie, že prezradil a vydal napospas človeka, nenechal len tak bez vysvetlenia. Tak či tak sme odkázaní na iné zdroje. Na zastávke električky Dokument z marca 1950 nemôžeme […]

Kto má na svedomí svetovú finančnú krízu? Toto je hlavná otázka, ktorá tajne trápi ruskú moc. Kremeľ je presvedčený o tom, že na svete niet náhod, zákonitosti ani ľudského svedomia. Zato však existujú sprisahania. Väčšinou namierené proti Rusku. Takýmto sprisahaním bola oranžová revolúcia v Kyjeve a ružová revolúcia v Tbilisi. A za každým sprisahaním stojí Amerika. A za Amerikou svetový sionizmus? A za svetovým sionizmom – že by sám diabol? Slovné fantázie Pre našu svätú Rus je finančná kríza smrteľne nebezpečná. A v tom zmysle skutočne niečím pripomína aids. Ale prečo práve v Rusku hraničí so smrťou? No predsa preto, […]

Už sa možno upokojili diskusie na národnej úrovni, no na medzinárodnej ešte nie. Občas sa ešte stane, že od priateľov zo zahraničia dostávam e-maily, v ktorých sa ma pýtajú, ako mohol prezident Silvio Berlusconi vyhlásiť takúto historickú somarinu, keď žartoval o novom prezidentovi Spojených štátov, že je nielen mladý a protestant, ale aj opálený. Mnoho ľudí sa usilovalo objasniť, čo svojím výrokom Silvio Berlusconi myslel. Zlomyseľníci hlásali katastrofickú interpretáciu: chcel uraziť nového prezidenta svojím „nechutným táraním“. Silvio Berlusconi veľmi dobre vedel, že trepe somariny, no zároveň vedel aj to, že jeho voliči sú presne tí, čo zbožňujú somariny, a práve […]

Dve zlovestné udalosti – nedávny 11. september a súčasná finančná kríza – názorne ukazujú, ako sa dejiny opakujú, najprv ako tragédia a potom ako komédia. Ale nový americký prezident nám dáva v temných časoch nádej, že realistickí cynici nemusia mať posledné slovo. Noam Chomsky vyzval ľudí, aby za Baracka Obamu hlasovali „bez ilúzií“. Zdieľam všetky pochybnosti, týkajúce sa reálneho dopadu jeho víťazstva: z pragmatického hľadiska je viac než možné, že sa Barackovi Obamavi podarí zlepšiť len zopár maličkostí a že sa z neho vykľuje „Bush s ľudskou tvárou“. Je možné, že bude robiť v podstate rovnakú politiku, len v atraktívnejšej […]

Slovenské mamičky, pekných synov máte, to je teda fakt. Aspoň niektorých. Keď ich vidím pochodovať, skandovať, hailovať, predbiehať cez plnú čiaru, jazdiť na červenú, alebo pre zmenu arogantne parkovať na miestach vyhradených pre invalidov a matky s deťmi, vždy si kladiem otázku, čo ste tým hovädským kotrbám, drahé slovenské mamičky, spievali, keď ste ich ukladali spať? A kde boli v tej chvíli ich oteckovia? Pozerali futbal, alebo aj oni tvrdili muziku a niekde za humnami rodnej viesky bili a rúbali do krve? Lebo doma určite nie, doma sme my baránkovia, alebo sa pred telkou povaľujeme aspoň v barančej koži, keď už sme takí tí hustí […]

Existujú momenty ako pád Berlínskeho múra či prepustenie Nelsona Mandelu – keď história urobí skok, a nám sa rozbúcha srdce. Len pár dní pred historickým volebným víťazstvom Baracka Obamu mi jeden newyorský priateľ poslal pieseň, ktorá sa práve skvele hodila A Change Is Gonna Come Sama Cooka, soulového speváka zo šesťdesiatych rokov: „Narodil som sa v maličkom stane pri rieke / a ako tá rieka / odvtedy utekám / dlho, dlho to trvá / ale ja viem / že musí prísť zmena / ach áno príde zmena.“ Keď som počúval tie verše, zistil som, že mi po lícach tečú slzy. […]

Asi pred tromi rokmi som spomínal knihu Zomieranie pre víťazstvo. Stratégia a logika samovražedného terorizmu, ktorú napísal Robert Pape. Na jednej strane sa tam hovorilo, že samovražedný terorizmus sa rodí iba na okupovaných územiach ako reakcia na okupáciu – tak napríklad v Libanone by vraj samovražedný terorizmus prestal v okamihu ukončenia okupácie. No na druhej strane sa tam zdôrazňovalo, že to nie je len moslimský fenomén – a Robert Pape citoval tamilských tigrov zo Srí Lanky a dvadsaťsedem samovražedných teroroistov v Libanone, z ktorých nie všetci vyznávali islam, ale boli to laici, komunisti či socialisti. Ale aj taliansko-americkí anarchisti zaplatili […]