Už sa možno upokojili diskusie na národnej úrovni, no na medzinárodnej ešte nie. Občas sa ešte stane, že od priateľov zo zahraničia dostávam e-maily, v ktorých sa ma pýtajú, ako mohol prezident Silvio Berlusconi vyhlásiť takúto historickú somarinu, keď žartoval o novom prezidentovi Spojených štátov, že je nielen mladý a protestant, ale aj opálený.
Mnoho ľudí sa usilovalo objasniť, čo svojím výrokom Silvio Berlusconi myslel. Zlomyseľníci hlásali katastrofickú interpretáciu: chcel uraziť nového prezidenta svojím „nechutným táraním“. Silvio Berlusconi veľmi dobre vedel, že trepe somariny, no zároveň vedel aj to, že jeho voliči sú presne tí, čo zbožňujú somariny, a práve vďaka nim má ich sympatie. Dobromyseľné interpretácie sa pohybovali od smiešne ospravedlňujúcich – Berlusconi je milovník solárií a chcel sa Barackovi Obamovi zalíškať – až po zhovievavé – ale prosím vás, veď to bolo úplne nevinné vyhlásenie.
Cudzinci nechápu, prečo Silvio Berlusconi namiesto toho, aby sa bránil a vysvetlil, že ho nesprávne pochopili a vlastne chcel povedať niečo úplne iné (čo by aj bola jeho zvyčajná finta), trval na tom, že jeho vyjadrenie je legitímne. Teraz je jediná pravdivá odpoveď taká, že Silvio Berlusconi mal skutočne tie najlepšie úmysly a mal dojem, že povedal úplne normálnu vec, a ani doteraz na nej nevidí nič zlé. Povedal (myslí si), že Barack Obama je čierny; a hádam nie je čierny, veď to všetci vidia, nie? Prichádza mi na um výrok jedného chlapíka, ktorý v Miláne prenajímal izby a odmietol prenajať jednoposteľovú izbu Afričanovi: „Ja že som rasista? To on je neger!“ Ale to len tak mimochodom.
Silvio Berlusconi asi niečo tuší: je evidentné, že Barack Obama je černoch, všetci čierni spisovatelia v Amerike vyhlásili, akí sú šťastní, že v Bielom dome zasadne černoch, čierni v Amerike už dávnejšie opakujú, že „black is beautiful“, čierny rovná sa opálený, a teda možno povedať aj „tanned is beautiful“. Alebo nie? Nie.
Iste si spomeniete, že bieli Američania volali „neger“ Američanov pochádzajúcich z Afriky, a keď chceli vyjadriť, ako nimi pohŕdajú, povedali „nigger“. Potom si čierni vybojovali, aby im hovorili „black“; no ešte aj dnes o nich možno provokatívne alebo žartom povedať, že sú „nigger“. Ibaže toto smú povedať len oni, ak to povie nejaký beloch, rozmlátia mu ciferník.
Rovnako napríklad aj gayovia pri charakteristike samých seba používajú tvrdé, znevažujúcejšie výrazy, no ak ich vysloví niekto, kto nie je gay, prinajmenšom sa urazia.
Teraz je výrok „čierny pôjde do Bieleho domu“ len konštatovanie a môže sa vysloviť rovnako s uspokojením, ako aj s nenávisťou, ale môže ho povedať ktokoľvek. No definovať čierneho ako opáleného je spôsob, ako povedať a nepovedať, čiže naznačiť rozdiel, no neodvážiť sa pomenovať ho plným menom. Povedať, že Barack Obama je „černoch“, je očividná pravda, povedať, že „je čierny“, je už narážka na farbu pleti, a povedať, že je opálený, je zlomyseľné posmeškovanie.
Silvio Berlusconi iste nechcel vyvolať diplomatickú roztržku so Spojenými štátmi. Lenže sú výrazy a spôsoby, ktoré nepochybne rozlišujú osoby z rozličných spoločenských vrstiev či rozličnej kultúrnej úrovne. Možno je to snobizmus, ale ak človek v istom prostredí povie „menedžment“, je okamžite ohodnotený negatívne, a tak je to aj s tými, čo povedia „univerzita v Harvarde“, lebo nevedia, že Harvard nie je miesto (a sú dokonca aj takí, ktorí to vyslovujú haruard); a z istých kruhov sú nemilosrdne vylúčení tí, čo napíšu „Finnegan’s Wake“ s apostrofom v tvare saského genitívu. Takto nejako sa voľakedy rozoznávali osoby z nižších vrstiev, ktoré pri zdvihnutí šálky držali malíček vztýčený a namiesto „moja manželka“ hovorili „moja pani“.
Správanie niekedy prezradí prostredie, z ktorého pochádzame: spomínam si na istého verejného činiteľa, známeho prostoduchosťou, ktorý na konci môjho prejavu pri otváraní akejsi výstavy prišiel za mnou, srdečne mi stisol ruku a povedal mi: „Profesor, ani neviete, ako som si s vami užíval.“ Okolostojaci sa rozpačito usmiali, no tento boží človek netušil, že výraz, ktorý vyslovil, sa používa v sexuálnom význame. V duchovnom zmysle by sa to dalo povedať takto: „Bol to skutočný duchovný pôžitok.“ Silvio Berlusconi by sa spýtal: „A nie je to to isté?“ Nie, dve úslovia nikdy neznamenajú to isté.
Skrátka, Silvio Berlusconi nenavštevuje kruhy, v ktorých je všeobecne známe, že etnický pôvod sa môže spomenúť, no narážky na farbu pleti nie sú slušné, tak ako nie je slušné jesť rybu nožíkom.